User avatar
By Juraj
#65322
POSLUŠNOSŤ VS NEPOSLUŠNOSŤ

{Vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Boha a poslúchajte posla a tých z vás, ktorým náleží rozhodovanie o veciach. A ak by ste sa o niečom začali hádať, tak sa s tým obráťte na Boha a na posla, ak veríte v Boha a v Deň posledný. V tom spočíva dobro a vedie to k lepšiemu výkladu.}
{Korán 4:59}

Všemohúci je Jeden, Jediný, Jedinečný, Večný a Sebestačný. Nemá podobu alebo formu ani podobnosť s ničím z Jeho stvorenia. Jeho moc obklopuje všetko a On vie všetko. Je Najmúdrejší, Milosrdný a Spravodlivý. Je to samotný Allah, ktorý tvorí, vyživuje, dáva život, dáva smrť, kriesi mŕtvych a k Nemu sa navrátia všetky stvorenia. Nemá spoločníka a iba On je hodný uctievania, podriadenosti a poslušnosti.

{Keď by dovŕšili im určenú lehotu, tak s nimi ostaňte podľa dobrej zvyklosti, alebo sa rozíďte s nimi podľa dobrej zvyklosti a dosvedčte to dvoma spravodlivými svedkami z vašich radov a nech je svedectvo vykonané pre spokojnosť Božiu. Týmto je poúčaný ten, kto verí v Boha a verí v Deň posledný. Kto sa Boha bojí, tomu učiní východisko, dá mu odtiaľ, odkiaľ s tým neráta. Kto sa spoľahne na Boha, tak On mu postačí. Boh dosiahne vec, ktorú On určil. Boh učinil všetkému stanovené množstvo.}
{Korán 65:2-3}

Podobne, hriech prináša chudobu. Človeku môže byť odopretá odmena kvôli hriechu, ktorý pácha. Nič iné neprináša odmenu, iba skutky poslušnosti a vyhýbanie sa hriechom. Ale musíte si dávať pozor na svoje úmysly predtým, ako začnete konať, aby motiváciou na konanie dobra bolo na prvom mieste hľadanie spokojnosti Allaha. Nemali by ste pustiť zo zreteľa svoje úmysly a strážiť ich proti tomu, aby boli skazené počas skutku a po skutku. To preto, aby ste sa zbavili obdivu samého seba, vystatovania a hľadania chvály a statusu v srdciach ľudí za daný skutok. Mali by ste sa vyhýbať tomu, aby vaším úmyslom bol zisk dobrých vecí - a to takým spôsobom, že ak by sa vaša odmena mala zredukovať, aj tak to neprestanete robiť. Toto všetko sú veci, ktoré sú v protiklade s úprimnosťou a pokazia skutok poslušnosti.

{I Pán váš oznámil: „Ak budete vďační, tak vám pridám, ale ak by ste veriť odmietli, tak vedzte, že trápenie Mnou určené je veľmi silné“.}
{Korán 14:7}

Bolo vyrozprávané, že Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto ma poslúcha, poslúcha Allaha a ten, kto ma neposlúcha, neposlúcha Allaha. A ten, kto poslúcha Amíra (Aliho), poslúcha mňa a ten, kto neposlúcha Amíra, neposlúcha mňa.”

{Každého posla, ktorého sme poslali, sme poslali preto, aby bol poslúchaný s Božím povolením. Keby boli potom, ako ukrivdili sami sebe, k tebe prišli a prosili Boha o odpustenie a posol by pre nich poprosil o odpustenie, boli by zistili, že Boh pokánie prijíma a že je milostivý.}
{Korán 4:64}

{Kto poslúchne posla, ten poslúchol aj Boha a kto by sa odvrátil, tak my sme ťa k nim neposlali ako strážcu.}
{Korán 4:80}

Svätý Prorok (mier s ním ) povedal:

“Neexistuje žiadna poslušnosť žiadnemu stvoreniu v neposlušnosti k Stvoriteľovi.”

Úprimnosť je to, že človek je poslušný k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) a vyhýba sa hriechu kvôli Allahovi a nehľadá žiadnu chválu od nikoho za takýto skutok uctievania.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nám dáva príklad dobroty Ahlul-Bayt (mier s nimi) v týchto veršoch.

A oni živia z lásky k Allahovi chudobných, siroty a zajatcov hovoriac:

{A budú to tí, ktorí dávajú jedlo z lásky k Nemu biednemu, sirote a zajatcovi. Budú to tí, ktorí hovoria: „Dávame vám jesť, sledujúc tým Božiu tvár. Nechceme od vás odmenu a ani vďaku“}
{Korán 76:8-9}

Ahlul-Bayt (mier s nimi) sú ako naše modely správania a príklady ako viesť zbožný a pokorný život.

Konverzácia medzi mužom a poslom Allaha (mier s ním):

Muž povedal:

“Bezpochyby, mali sme nedobré časy (Dni nevedomosti) a Boh nám dal dobré časy (islám), ktorým teraz žijeme. Budú po týchto dobrých časoch nasledovať zlé časy?”

On (mier s ním) povedal: “Áno.”

Muž sa opýtal: “A po tých zlých časoch budú aj dobré časy?”

Prorok (mier s ním) odpovedal: “Áno.”

Muž sa znovu opýtal: “A budú zlé časy po tých dobrých časoch?”

Prorok (mier s ním) odpovedal: “Áno.”

Muž sa opýtal: “Aké?”

Na to Prorok (mier s ním) odpovedal: “Budú vodcovia, ktorí nebudú vedení mojím vedením, a ktorí nepríjmu moje cesty.

Medzi nimi bude muž, ktorý bude mať srdcia diablov v telách ľudských bytostí.”

Muž sa opýtal: “Čo by som mal robiť, Posol Allahov, keby som v tom čase žil?”

Prorok (mier s ním) odpovedal:

“Budeš počúvať Amíra a vykonávať jeho príkazy, aj keď tvoj chrbát bude vyšľahaný a tvoje bohatstvo bude uchmatnuté, mal by si ho počúvať a poslúchať.”

A dnes máme Imáma Ahmeda Al Hassána a Imáma Mohameda Al Mahdího (mier s nimi), ktorých treba poslúchať.

Ktokoľvek umrie a nebude poznať Imáma svojej doby, zomrie smrťou ignorancie.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Bolo ti prikázané, aby si rozpoznal Imámov (správnych nasledovníkov Svätého Proroka), a aby si sich poslúchal.”
- Nahjul Balagha

{Odkázali sme človeku dobré správanie sa k jeho rodičom. Jeho matka ho nosila zo stavu slabosti k stavu slabosti a jeho odstavenie sa udeje v priebehu dvoch rokov. Ďakuj Mne i rodičom tvojim. Ku Mne speje koniec.}
{Korán 31:14}

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Sú ľudia, ktorí uctievajú Allaha, aby získali Jeho priazeň. Toto je uctievanie obchodníkov, zatiaľ čo sú iní, ktorí Ho uctievajú preto, aby sa na nich Allah nehneval. Toto je uctievanie otrokov a je málo tých, ktorí Ho uctievajú z ich zmyslu pre vďačnosť a pre povinnosti. Toto je uctievanie slobodných a vznešených mužov."
- Nahjul Balagha

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Hlavou poslušnosti k Allahovi je trpezlivosť a potešenie z toho, čo má Allah rád, a vyhýbanie sa tomu, čo Allah nemá rád pre svojich služobníkov. Ak je služobník spokojný s tým, čo má Allah rád a čo pre neho nemá rád, v tom, čo má rád a čo nemá rád, sa preň bude nachádzať dobro.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Hľadajte si obživu v tom, že dávate almužnu. Strážte si svoje bohatstvo tým, že dáte zakát. Ten, kto je rozumný, sa nestane chudobným. Organizácia je polovica živobytia. Milovať jeden druhého je polovicou múdrosti. Malá rodina je jedna z ciest ako si zabezpečiť pokoj. Ktokoľvek rozosmutní svojich rodičov, tak je určite voči nim neposlušný. Priazeň nie je priazeň, ale iba pre toho, kto má predkov a náboženstvo. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) zosiela trpezlivosť podľa utrpenia a živobytie podľa odmien.

Ktokoľvek oceňuje jeho živobytie, Alláh mu dáva a ktokoľvek premárni svoje živobytie, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) ho živobytia zbaví.”

Neposlušnosť

{Vy, ktorí ste uverili, poslúchajte Boha a poslúchajte posla a tých z vás, ktorým náleží rozhodovanie o veciach. A ak by ste sa o niečom začali hádať, tak sa s tým obráťte na Boha a na posla, ak veríte v Boha a v Deň posledný. V tom spočíva dobro a vedie to k lepšiemu výkladu.}
{Korán 4:59}

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Žiadne nešťastie neprišlo, iba ak prostredníctvom neposlušnosti a žiadne nešťastie nebolo odpudené, iba ak kajúcnosťou.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ó, syn Adamov. Keď uvidíš, že tvoj Pán, Oslavovaný, ti dáva svoju priazeň, zatiaľ čo ty Ho neposlúchaš, mal by si sa Ho báť (vziať si varovanie, že Jeho hnev môže obrátiť tieto požehnania na nešťastie).”
- Nahjul Balagha

Imám Ali (mier s ním) tiež povedal:

“Najbližšie k prorokom sú tí ľudia, ktorí prorokov poslúchajú. Ľudia, ktorých mal Abrahám najradšej, a ktorí mu boli najbližší, boli ľudia, ktorí ho poslúchali.”

Ďalej povedal:

“Súčasnosť je doba nášho Svätého Proroka a jeho verných nasledovníkov. Najlepším priateľom nášho Svätého Proroka je ten, kto hoci nie je jeho rodina (rodina Proroka), poslúcha príkazy Allaha a jeho najväčším nepriateľom je ten, kto hoci je jeho rodina, neposlúcha Allaha.”
- Nahjul Balagha

Následkami neposlušnosti je zabránenie svetla:

Poznanie je svetlom, ktoré Allah dáva do srdca a neposlušnosť toto svetlo zahasí.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ó Kumayl! Poznanie je moc a môže prikázať poslušnosť. Muž poznania počas svojho života môže spôsobiť, že ľudia budú poslúchať a nasledovať ho, a on je chválený a uctievaný po svojej smrti. Pamätaj si, že poznanie je vládca a bohatstvo je poznaniu podriadené.”
- Nahjul Balagha

Muž sa sťažoval na slabosť svojej pamäte, a tak mu bolo prikázané, aby zanechal neposlušnosť. A bolo mu oznámené, že poznanie je svetlo. A že svetlo Allaha nebude dané neposlušnému.

Keď sa neposlušnosť zväčšuje, srdce služobníka sa stáva zapečatené, a tak sa stáva jedným z tých, ktorí sú neopatrní.

Najvyšší povedal:

{Nie. To ich srdcia premohlo to, čo získavali}
{Korán 83:14}

Neposlušnosť zdedí poníženie a pokorenie. Celá pocta spočíva v poslušnosti k Allahovi.

Abdullah ibn Al Mubarak povedal:

“Videl som ako hriechy zabíjajú srdcia. A poníženie sa dedí ich pokračovaním. Opustenie hriechov dáva srdciam život. A prevencia vašej duše je pre to lepšia.”

{Kto neuposlúchne Boha a jeho posla a prekročí hranice Ním určené, tomu dá vojsť do ohňa, v ktorom bude naveky. Dostane sa mu trápenie ponižujúce.}
{Korán 4:14}

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Ktokoľvek ma poslúcha, poslúcha Allaha a ktokoľvek ma neposlúcha, neposlúcha Allaha. Ktokoľvek poslúcha môjho veliteľa, poslúcha mňa a ktokoľvek neposlúcha môjho veliteľa, neposlúcha mňa.”

Ibrahim ibn Adham dáva radu proti neposlušnosti:

Raz prišiel muž za Ibrahimom ibn Adhámom a povedal:

“Abu Išáq, nie som schopný sa kontrolovať. Prosím ťa daj mi niečo, aby si mi s tým pomohol.”

“Ak prijmeš 5 podmienok,” povedal Ibrahim, “a budeš schopný ich dať do praxe, tvoja neposlušnosť ti nespôsobí žiadny problém.”

“Len mi povedz, ktoré to sú, Abu Išáq!” povedal muž.

“Prvou je to, že keď chceš neuposlúchnuť Allaha, tak nebudeš jesť čokoľvek, čo ti Allah poskytuje.”

“Ako potom budem čokoľvek jesť? Všetko na zemi je od Neho!”

“Takže je správne jesť z toho, čo Allah poskytuje a zároveň Ho neposlúchať?” odpovedal Ibrahim.

“Nie, to nie je. Aká je druhá podmienka?”

“Keď ho chceš neposlúchať, tak odíď z Jeho krajiny.”

“Toto je ešte ťažšie! vykríkol muž. V tom prípade, kde budem žiť?”

“Je to správne jesť z toho, čo Allah poskytuje a žiť na Jeho zemi, a potom Ho neposlúchať?” spýtal sa Ibrahim.

“Nie, to nie je. Aká je tretia podmienka?”

“Keď chceš Allaha neposlúchať napriek tomu, že ješ z toho, čo On poskytuje a žiješ v Jeho krajine, tak nájdi miesto, kde ťa On nebude vidieť a tam ho neposlúchaj.”

“Čo tým myslíš, Ibrahim? On vie o všetkom, čo sa deje dokonca aj na najskrytejších miestach!”

“Takže je správne neposlúchať Ho, keď ješ z toho, čo On poskytuje a žiješ v Jeho krajine, a keď vieš, že On môže vidieť všetko, čo robíš?”

“Určite nie!” odpovedal muž.

“Povedz mi štvrtú podmienku.”

“Je ňou to, že keď príde anjel smrti, aby zobral tvoju dušu, tak mu povieš, “Daj mi omilostenie, aby som sa mohol kajať, a aby som mohol konať spravodlivo pre Allaha.”

“Ale on ma nebude počúvať!”

“Tak potom keď nemôžeš odvrátiť smrť dosť dlho na to, aby si si dal čas na kajanie a vieš o tom, že keď smrť príde, tak už nebude žiadne omilostenie, stále dúfaš, že budeš zachránený?”

“Čo je piatou podmienkou?”

“Že keď Anjeli ohňa prídu k tebe, aby ťa zobrali do Ohňa, nepôjdeš s nimi.”

“Oni ma vezmú, či sa mi to bude páčiť alebo nie!” vykríkol muž.

“Tak ako dúfaš, že budeš zachránený?”

“Dosť, dosť, Ibrahim! Žiadam Allaha o odpustenie a obraciam sa k Nemu!”

Mužovo kajanie sa bolo úprimné a od toho času bol snaživý v jeho uctievaní a vyhýbal sa skutkom neposlušnosti až do dňa, kým neumrel.

Ucti si svojich rodičov:

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Dajte si pozor! Zdržte sa toho, aby ste nahnevali svojich rodičov.

Vôňa Raja sa dá ucítiť na vzdialenosť tisíc rokov, ale tí, ktorí sú neposlušní voči rodičom a tí, ktorí pretrhnú putá s príbuzenstvom, nebudú schopní ju ucítiť.”

{„A úctivým k svojej matke ma učinil a neučinil ma povyšujúcim sa a nešťastným“}
{Korán 19:32}

{Neprislúcha veriacemu mužovi a ani veriacej žene, ak by Boh a jeho posol rozhodol o nejakej veci, aby im náležal výber v tejto veci. Kto neuposlúchne Boha a jeho posla, ten zblúdi v blude zjavnom.}
{Korán 33:36}

{To sú hranice Bohom určené. Kto poslúchne Boha a jeho posla, tomu dá vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky, v ktorých bude naveky. A to je veru to víťazstvo obrovské. }

{Kto neuposlúchne Boha a jeho posla a prekročí hranice Ním určené, tomu dá vojsť do ohňa, v ktorom bude naveky. Dostane sa mu trápenie ponižujúce.}
{Korán 4:13-14}

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65324
MILOSRDENSTVO VS HNEV

“Vôľa odpustiť a nie trestať” je často používanou definíciou pre slovo milosrdenstvo, ale čo je to milosrdenstvo v isláme? S islámom bol daný milosrdenstvu hlbší zmysel, ktorý vytvoril živý aspekt v živote každého moslima, za ktorý bude Bohom odmenený, ak sa podľa toho bude správať.

Allahovo (Oslavovaný a Vyvýšený) milosrdenstvo, ktoré je dané všetkým Jeho stvoreniam, je vidieť vo všetkom na čo sa pozrieme: Na slnku, ktoré poskytuje svetlo a teplo; vo vzduchu a vo vode, ktoré sú nevyhnutné pre všetko živé.

Celá kapitola v Koráne sa nazýva podľa Allahovej božej vlastnosti Ar-Rahmán (Ten, v moci ktorého je milosť).
Dve z božích vlastností sú odvodené od slova milosrdenstvo. Sú to Ar-Rahmán a Ar-Rahím, čo znamená - Ten, v ktorého moci je milosť a Milosrdný. Tieto dve vlastnosti sú zmienené vo fráze recitovanej na začiatku kapitoly 113 v Koráne:
V mene Boha Milostivého, v moci ktorého je milosť.
Táto fráza je pripomienkou pre čitateľa o Božej nekonečnej milosti a štedrosti.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nás ubezpečuje, že ak ktokoľvek urobí hriech, tak mu bude odpustené, ak sa kajá a prestane robiť hriechy. Allah hovorí:

{Keď k tebe prídu tí, ktorí veria v naše znamenia, povedz: „Mier s vami. Váš Pán sám Sebe predpísal udeliť milosť spočívajúcu v tom, že kto z vašich radov by vykonal zlo nevedomky a potom by pokánie učinil a nápravu vykonal, voči tomu je On odpúšťajúci a milostivý.“}
{Korán 6:54}

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal, že Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal: “Moje milosrdenstvo prevyšuje môj hnev.”
- Hadís

Odmena za dobrotu a súcit bola takisto Prorokom Mohamedom (mier s ním) zaručená: “Milosrdným je ukázané milosrdenstvo Tým, kto je Najmilosrdnejší. Ukáž milosrdenstvo tým, ktorí sú na zemi a Ten, kto je v nebesiach preukáže milosť tebe.”

Čo sa týka milosrdenstva Proroka Mohameda (mier s ním), je najlepšie sa zmieniť najprv o tom, čo o ňom povedal Boh:

{Poslali sme ťa ako milosť pre stvorených}
{Korán 21:107}
...čo zaručuje, že islám je založený na milosrdenstve, a že Boh poslal Proroka Mohameda (mier s ním) ako milosrdenstvo pre všetky stvorenia bez výnimky.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) v Koráne tiež hovorí:

{Prišiel k vám posol pochádzajúci spomedzi vás samých, ktorého ťažia vaše nesmierne ťažkosti, ktorý dbá o vás a ktorý je k veriacimi zľutujúci a milostivý}
{Korán 9:128}

Tieto verše sa jasne manifestovali v Prorokovom správaní a spôsoboch, pretože prechádzal mnohými ťažkosťami, aby oznámil božie posolstvo. Prorok (mier s ním) bol tiež najláskavejší vo vedení svojich ľudí a kedykoľvek mu ublížili, vždy žiadal Boha, aby im odpustil za ich nevedomosť a krutosť.

{Dobrý skutok a zlý skutok sa nevyrovnajú. Odrážaj to zlé tým, čo je lepšie a hľa, ten, medzi ktorým a tebou bolo nepriateľstvo, sa stane akoby dôverníkom blízkym. }
{Korán 41:34}

Niektoré z bezcitných predislamských tradícií boli napríklad detské obete bohom a pochovávanie dievčat zaživa. Tieto skutky proti deťom boli prísne Koránom zakázané:

{Povedz: „Poďte, prednesiem vám, čo vám váš Pán zakázal: Aby ste pridružovali k Nemu čokoľvek a aby ste zle zaobchádzali s rodičmi a aby ste zabíjali svoje deti z obavy pred chudobou, my obživu vám aj im dáme, a približovať sa k nemravnostiam, k zjavným i skrytým a zabíjať dušu, ktorú Boh zakázal zabíjať, jedine ak v práve. Toto vám odkázal, azda budete chápať“.}
{Korán 6:151}

Čo sa týka Prorokovho milosrdenstva k deťom, raz viedol modlitbu a jeho vnuci, Al-Hassán a Al-Hussein, boli ešte malí chlapci, ktorí sa hrali a vyskakovali Prorokovi na chrbát a on zo strachu, aby nespadli, keď vstane, predĺžil svoj sudžúd. Inokedy, Prorok vykonával svoju modlitbu, zatiaľ čo držal Umamah, jeho vnučku.

Táto láskavosť Proroka (mier s ním) nepatrila iba jeho vlastným deťom, ale patrila aj deťom hrajúcim sa na ulici. Hneď ako uvideli Proroka, bežali za ním a on ich všetkých prijal s úsmevom a otvorenou náručou.

Dokonca i počas modlitby Prorokova vrodená láskavosť bola jasná, ako raz povedal: “Ak sa stane, že začnem modlitbu a budem mať úmysel ju predĺžiť, ale budem počuť plač dieťaťa, tak ju skrátim, pretože viem, že plač dieťaťa vyprovokuje v matke dieťaťa city.”

V mnohých situáciách nás Prorok učil ako by sa mali deti vychovávať v láskavej a milujúcej atmosfére, a že by ich nemali biť, alebo dať im facku, aby sa vyhli ich ponižovaniu.
Keď raz jeden muž videl Proroka ako bozká svojho vnuka, tak bol užasnutý nad Prorokovou zhovievavosťou a povedal:
“Ja mám 10 detí, ale nikdy som ani jedno z nich nepobozkal.”
Prorok odpovedal: “Tomu, kto nepreukazuje milosrdenstvo, tomu nebude preukázané žiadne milosrdenstvo.”

Prorok (mier s ním) povedal:
“Najmilosrdnejší preukazuje milosrdenstvo tým, ktorí majú milosrdenstvo k iným. Ukáž milosrdenstvo tým, ktorí sú na zemi a Ten hore v nebesiach preukáže milosrdenstvo tebe.”

Iba pohladkanie po hlave

Keď sa Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) v Koráne zmienil o sirotách, tak hovoril toto:

{Preto sirotu neutláčaj}
{Korán 93:9}

V zhode s týmto veršom sa Prorok správal k sirotám, pretože povedal:
“Ja a osoba, ktorá sa stará o sirotu a míňa na ňu, budeme v Raji takto.”
A spojil svoj ukazovák a prostredník.
Aby sme dali pocítiť sirote, že si ju ceníme, a že keď stratila svojich rodičov, tak že sú stále ľudia, ktorí ju ľúbia a sú ochotní sa o ňu starať, Prorok nabádal k láskavosti a povedal, že človek je odmenený ako za dobrý skutok zakaždým, keď pohladí sirotu po hlave.

Potreba ochrany majetku siroty bola Allahom (Oslavovaný a Vyvýšený) a Jeho Prorokom jasne potvrdená. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) napríklad povedal:

{Tí, ktorí neprávom oberajú siroty o ich majetky krivdou, tí akoby jedli oheň, ktorý privádzajú do svojho brucha. A budú horieť v planúcom ohni}
{Korán 4:10}

Tvrdenie Proroka nás tiež informuje o tom, že jeden z najhorších siedmych hriechov je pohltenie majetku siroty.

Imám Ali (mier s ním) povedal:
“Ten muž je najmúdrejší, ktorý radí ľuďom, aby nestratili nádej a vieru v milosrdenstvo Allahovo, a aby si neboli príliš istí a prehnane sebavedomí, že sú imúnni proti Jeho hnevu a trestu.”

Malý výňatok z prednášky Imáma Alího (mier s ním):
“...On odpovedá na volanie toho, kto Ho vzýva. On vyživuje Svojho služobníka a obklopuje ho Svojou láskou. Jeho jemnosť je skrytá (od nášho porozumenia). Jeho moc je veľká. Jeho milosrdenstvo je veľké. Jeho trest je bolestný. Jeho milosrdenstvo je záhradou vznešenosti (Raj). Jeho trestom je Peklo naplnené hororom a reťazami...”

Imám Hussein (mier s ním) povedal:
“Najmilosrdnejší človek je ten, kto odpustí vtedy, keď je schopný pomsty.”
“Buďte ako kvet, ktorý vonia dokonca aj v rukách, ktoré ho rozdrvia.”
- Imám Ali (mier s ním)

Hnev

{Ktorí míňajú v blahobyte i v biede a potláčajú svoj hnev a prepačujú ľuďom. A Boh má rád tých, ktorí dobro činia, }
{Korán 3:134}

Existujú rôzne spôsoby, ako sa vysporiadať s hnevom a záleží to na človeku a situácii. Ak sa človek nahnevá, tak by mal urobiť muhasabah (dať si zodpovednosť sám na seba) za chyby, ktoré urobil a zamyslieť sa, čo k nim viedlo, a ako ich prekonať v budúcnosti.
Preskúmanie samého seba a vziať zodpovednosť sám na seba je dôležitý tréning, zdroj disciplíny a sebazlepšovania. V rôznych hadísoch, nás Prorok (mier s ním) učí rôzne spôsoby ako prekonať hnev:

Hľadanie útočiska u Allaha: Prorok (mier s ním) povedal:
“Viem slovo, ktoré keď sa povie, tak spôsobí uvoľnenie od hnevu pre toho, kto to povie.
Ak človek povie: Hľadám útočisko u Allaha od Satana, tak všetok jeho hnev sa pominie.”
Keď hľadáme útočisko u Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), tak by sme mali povedať tieto slová s porozumením a premýšľaním, a nie iba jednoducho slová zarecitovať.

Zmeniť svoj postoj: Prorok Allahov (mier s ním) povedal:
“Keď sa niekto z vás nahnevá a stojí, tak nech si sadne. Ak ho hnev opustí, tak to je dobre, a ak nie, tak nech si ľahne.”

Tiež Imám Al-Báqir (mier s ním) povedal:
“Skutočne, hnev je iskrou, ktorá je zapálená v ľudskom srdci diablom. Skutočne, ak sa niekto z vás nahnevá, jeho oči sčervenejú, jeho tepny na krku sa odujú a vstúpi do nich Satan. Preto, ak sa ktokoľvek z vás kvôli tomu znepokojí, tak by si mal na chvíľu ľahnúť, aby neresť Satana mohla byť z neho odstránená.”

Iným spôsobom, ako premôcť hnev, je ostať ticho:
Prorok (mier s ním) povedal:
“Ak sa niekto z vás nahnevá, tak by mal ostať ticho.”
Toto je dôležitá prax, pretože keď sme nahnevaní, tak naše činy a slová môžu byť neprimerané a nespravodlivé, a môžeme povedať niečo, čo tak naozaj nemyslíme a neskôr to môžeme oľutovať.

Wudu (očista pred modlitbou vodou) môže byť tiež štítom proti hnevu.
Prorok (mier s ním) povedal:
“Hnev pochádza od diabla. Diabol bol stvorený z ohňa a oheň sa zahasí len vodou. Preto keď sa niekto z vás nahnevá, tak by mal urobiť wudu.”

“Moment trpezlivosti v momente hnevu predchádza tisícom momentov ľútosti.”
- Imám Ali (mier s ním)
Imám al-Sádiq (mier s ním) povedal, že Svätý Prorok (mier s ním) povedal: “Hnev skazí vieru tak isto ako ocot skazí med.”

Niekedy môže byť hnev dobrý. Prorok sa nikdy nenahneval, iba ak vtedy, keď boli porušené príkazy Allaha. Avšak ak cítime hnev kvôli Allahovi, tak by sme si mali byť istí, že sa nehneváme pre svoje ego alebo svoje záujmy. Mali by sme vyjadriť hnev správnym spôsobom a len preto, že hnev pochádza zo správnej príčiny, nedáva to ešte nikomu príčinu správať sa zle.

Príklad môžeme vidieť v tomto nasledovnom príbehu, ako Imám Ali (mier s ním) ovládal svoj hnev:
V bitke Khandaq moslimovia vykopali okolo seba jamu na svoju obranu, aby sa cez ňu nemohol dostať nepriateľ.

Muž z nepriateľskej strany, ktorý sa volal Amr bin Abdawud, o ktorom sa vedelo, že má silu, odvahu a vedelo sa o jeho umení bojovať, sa dostal cez jamu. Všetci moslimovia sa báli s ním bojovať. Iba Imám Ali (mier s ním) išiel dopredu, aby s týmto mužom bojoval.
Nastal zúrivý boj a nakoniec Imám Ali (mier s ním) zhodil Amra bin Abdawuda na zem, vyliezol mu na hruď a bol pripravený ho zabiť.
Práve keď chcel Imám Ali (mier s ním) zabiť tohto nepriateľa islamu, Amr napľul do tváre Imáma Aliho (mier s ním).
Všetci si boli istí, že za takúto urážku Amr bin Abdawud zomrie dokonca ešte rýchlejšie, ale na ich úžas, Imám Ali (mier s ním) vstal z hrude Amra bin Abdawuda a odišiel.

Amr bin Abdawud zaútočil na Imáma Aliho (mier s ním) za nejakú krátku dobu znovu a Imám Ali (mier s ním) premohol Amra bin Abdawuda, a zabil ho. Po bitke Khandaqu sa ľudia spýtali Imáma Aliho (mier s ním) na dôvod, prečo ušetril Amra bin Abdawuda smrti a nezabil ho, keď ho prvýkrát premohol.

Na to Imám Ali (mier s ním) odpovedal, že keby ho bol zabil, tak by to nebolo len kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený), ale aj pre uspokojenie jeho hnevu, a preto ho oslobodil. Takže Imám Ali (mier s ním) kontroloval svoj hnev a zabil Amra bin Abdawuda iba kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený).

V hadíse Prorok (mier s ním) povedal:
“Silný muž nie je ten, kto vie druhého zhodiť. Silný muž je ten, ktorý sa ovláda, keď je nahnevaný.”

Ježiša (mier s ním), syna Márie, sa opýtali jeho učeníci, že ktorá vec je najťažšia.
Ježiš (mier s ním) odpovedal:
“Najťažšie je niesť hnev Najvyššieho.”
Oni sa ho opýtali: “Ako sa pred tým môžeme ochrániť?”
Ježiš (mier s ním) odpovedal: “Tým, že sa nenahneváte.”

Prorok (mier s ním) povedal:
“Ktokoľvek kontroluje svoj hnev, keď má na to prostriedky, aby mohol podľa toho konať (vykonať pomstu), tak Allah naplní jeho srdce spokojnosťou v Deň vzkriesenia.”
A tiež jeden zo spoločníkov Proroka povedal:
“Hnev je kľúčom ku všetkému zlu.”

[Vedzte, bratia moji milovaní: každý človek má byť rýchly, keď treba počúvať, ale pomalý do reči a pomalý do hnevu]
[Biblia, Jakub 1:19]
{Vypočujte si a poslúchnite Pána svojho predtým než príde od Boha deň, ktorý odvrátený nebude. Nebudete mať žiaden úkryt v ten deň a nebudete mať nikoho, kto by odmietol. }
{Korán 42:47}

“Pridržiavať sa hnevu je ako uchopiť horúci uhlík s úmyslom hodiť ho na niekoho. Ty sám si ten, kto sa popáli.”
- Budha

Dua (prosba k Bohu) od Proroka (mier s ním):

“Ó Allah, Tvojím poznaním neviditeľna a Tvojou mocou nad Tvojím stvorením, udržiavaj ma nažive, pokiaľ vieš, že život je pre mňa dobrý a zapríčiň moju smrť, pokiaľ vieš, že smrť je pre mňa dobra.
Ó Allah, žiadam Ťa, aby si spôsobil, aby som sa Ťa bál v tajnosti a verejne, a žiadam Ťa, aby si spôsobil, aby som hovoril pravdu v časoch spokojnosti a hnevu.
Žiadam Ťa, aby si ma nenechal, aby som bol výstredný v chudobe alebo v blahobyte.”

Žiadam Ťa o pokračujúce požehnania a pre spokojnosť, ktorá nekončí.
Žiadam Ťa, aby si ma nechal prijať svoj osud a za dobrý život po smrti.
Žiadam Ťa o radosť vidieť Tvoju tvár a o túžbu stretnúť sa s Tebou bez toho, aby som prechádzal chorobami a fitnah omylov (skúšky).
Ó Allah, ozdob nás ozdobami viery a urob nás z tých, ktorí sú vedení.
Chvála Allahovi, Pánovi svetov.

{„A urči pre nás dobro v terajšom živote najnižšom i v živote poslednom. So správnym usmernením sa vraciame k Tebe“. Povedal: „Trápením mnou určeným zasiahnem, koho chcem. Moja milosť obsiahla všetko, určím ju tým, ktorí sa vyvarujú a dávajú zakát a tým, ktorí v naše znamenia veria“,}
{Korán 7:156}

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65328
ŠTEDROSŤ VS LAKOMOSŤ

{Ten, kto dal a vyvaroval sa, a uveril v to najlepšie, tomu uľahčíme cestu k tomu, čo je ľahšie}
{Korán 92:5-7}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Štedrosť je časťou imánu (viery) a imán vezme človeka do Neba.”
- Džami al-Sádát, zv. 2, str. 113

Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

Nič nezaručí blaho (a záujmy) vášho náboženstva okrem štedrosti a náklonnosti.”

Svatý Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Najštedrejší je ten, kto splní to, čo Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) uložil ako jeho povinnosť.”

Džábir ibne Abdulláh Ansári vyrozprával, že Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) nikdy nikoho nesklamal, kto si žiadal od neho jeho pomoc.

Kedykoľvek Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) niečo prijal, tak nesedel v pokoji, dokým to nebolo celé využité. (Matka veriacich), Umm Salmah, vyrozprávala, že v jedeň deň Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) prišiel domov a vyzeral rozrušený. Opýtala sa ho, čo sa stalo. Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) odpovedal, že sedem dinárov, ktoré dostal včera, zostalo na posteli až do večera a neboli rozdelené. Nemal pokoja, dokým ich nerozdelil.

Abu Dharr Ghaffári vyrozprával, že v jeden večer išiel so Svätým Prorokom Mohamedom (mier s ním), keď povedal:

“Abu Dharr, keby sa hora Uhud premenila pre mňa na zlato, tak by som nechcel, aby prešli tri noci a zostal by u mňa čo i len jeden dinár, okrem toho, čo by som si nechal na zaplatenie svojich dlhov.” Nikdy nemal pokoja, dokým sa celá hotovosť v dome neminula.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Prehliadaj a odpusti slabosť štedrých ľudí, pretože keď oni padnú, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) im podá Svoju ruku do ich ruky a pomôže im...”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Štedrosť je pomoc človeku, ktorý si to zaslúži bez toho, aby o to žiadal. A keď mu pomôžete po tom, ako o to žiadal, tak je to buď zo sebaúcty, alebo aby ste sa vyhli výčitke.”
- Nahjul Balagha

Imám Hassán Mudžtaba (mier s ním) hovorí:

“Ten, kto nemá dôvtip a inteligenciu, tak nemá slušnosť a slušné vystupovanie. Ten, kto nemá statočnosť, nemá štedrosť a veľkodušnosť. A ten, kto nemá hanbu a skromnosť, nemá náboženstvo.”

Beduín sa spýtal, čo je ornamentom muža, Imám Hussein (mier s ním) odpovedal:

“Poznanie spojené s inteligenciou.”

Beduín naliehal: “Ak to nebude možné, potom čo?”

Imám Hussein (mier s ním) odpovedal: “Bohatstvo spojené so štedrosťou.”

“A čo ak toto nebude možné?”

Imám Hussein (mier s ním) povedal: “Chudoba spojená s trpezlivosťou.”

“A čo ak sa to nebude dať praktizovať?”

Imám Hussein (mier s ním) sa usmial a povedal: “Nech blesk zasiahne toho človeka a rozpráši ho na popol.”

A potom mu dal peňazí, koľko pri sebe mal, aby naplnil jeho potreby.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) vyrozprával, že Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: “Najlepší človek vo viere je ten, ktorý je najštedrejší.”

Imám Báqir (mier s ním) povedal:

“Štedrý mladý muž, ktorý sa váľa v hriechoch, je prednejší v očiach Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), ako starý lakomec, ktorý sa váľa v uctievaní.”

Imám Musa Kádhim (mier s ním) povedal:

“Tí ľudia, ktorí sú od muža závislí, sú jeho zajatci. Ktokoľvek, komu Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) pridelí priazeň, by mal byť štedrý voči svojim zajatcom. A ak taký nie je, tak čoskoro o túto priazeň príde.”

Imám Hassan Askari (mier s ním) povedal:

“Štedrosť má limit, ktorý keď sa prekročí stáva sa márnotratnosťou. Obozretnosť má limit, ktorý keď sa prekročí, stáva sa zbabelosťou. Sporivosť má limit, ktorý keď sa prekročí, stáva sa lakomosťou. Odvaha má limit, ktorý keď sa prekročí, stáva sa hlúposťou.”

Štedrosť je morálkou prorokov, pilierom viery a lúčom svetla pevnej viery. Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Auliya Allah - priatelia Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) - sú v podstate a neodmysliteľne, štedrí.”

A preto, aby sme dosiahli túto vlastnosť, Mu´min (veriaci) by sa mal veľmi snažiť o to, aby bol štedrý k rodine, k tým, ktorý si to zaslúžia a ostatným, aby bol Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) spokojný.

Je lepšie, keď je štedrosť človeka spojená s vecou, ktorá mu je drahá, a keď sa neukladá žiadna povinnosť človeku, pre ktorého je štedrosť určená.

Človek by sám seba mal vidieť iba ako dôveryhodného človeka, ktorého povinnosť je, aby odovzdal Allahove (Oslavovaný a Vyvýšený) veci tým, ktorí si to zaslúžia, a ktorí sú chodobní.

Ako taký by nemal obdarovávať skromnou mierou a odopierať veci, ktoré mu boli Bohom zverené a je to tak preto, že sa nevie, či prinesú nejaký úžitok. A ak by náhodou umrel, nevie sa, či jeho dediči ich utratia správnym spôsobom.

Drahý kameň

“Múdra žena, ktorá cestovala po horách, našla v prameni drahý kameň. Na druhý deň stretla iného pocestného, ktorý bol hladný a múdra žena otvorila svoj batoh, aby sa s ním podelila o svoje jedlo. Hladný cestujúci uvidel drahý kameň a požiadal ženu, aby mu ho dala. Urobila tak bez váhania.”

Cestujúci odišiel a tešil sa zo svojho bohatstva. Vedel, že kameň mal takú hodnotu, že bude mať dosť peňazí na celý život. Ale o niekoľko dní prišiel a chcel vrátiť kameň múdrej žene. “Rozmýšľal som,” povedal, “viem, aký cenný je kameň, ale dávam ho naspäť s nádejou, že mi môžeš dať niečo ešte cennejšie. Daj mi to, čo máš v sebe, čo ti dovolilo dať mi ten kameň (štedrosť)”

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený), Múdry, povedal vo svätom Koráne:

{Dávaj príbuznému svojmu právo jeho i biednemu i pocestnému a nerozhadzuj rozhadzovaním. Tí, ktorí rozhadzujú, sú bratmi satanov a satan Pánovi svojmu poslušnosť odmietol. Ak by si sa ich stránil s tým, že sleduješ milosť pochádzajúcu od Pána svojho, v ktorú dúfaš, tak im povedz slová ľahké}
{Korán 17:26-28}

Príbeh o úžitku štedrosti

Je vyrozprávané od Imáma Músa Al Káthima (mier s ním), že v Bani Izrael bol spravodlivý muž, ktorý mal dobrú ženu.

V jednu noc sa mužovi prisnilo, že mu bolo povedané, že mu Všemohúci Allah pridelil konkrétne životné obdobie. Polovica bola život v blahobyte a polovica život v ťažkostiach. A mal na výber, že ktorú polovicu chce mať ako druhú. Muž požiadal o nejaký čas, aby mohol vec prediskutovať s manželkou, keďže vždy si myslel, že jej rada je dôležitá.

Na ďalší deň vyrozprával o svojom sne svojej manželke, ktorá mu poradila, aby si najprv žiadal blahobyt. Povedala:

“A ponáhľaj sa, aby si to získal. Nech nám Allah daruje Jeho štedrosť.”

Na ďalší deň, keď sa ho v sne pýtali na jeho odpoveď, tak povedal, že si najprv praje blahobyt. Bolo mu povedané, že toto želanie mu bude splnené.

A tak začal dostávať všetok možný blahobyt. Jeho bohatstvo a majetok sa zväčšili.

Potom jeho žena povedala:

“Ó služobník Allahov! Teraz pomáhaj svojim príbuzným a všetkým ostatným chudobným ľuďom. Daj túto vec tomu susedovi a tamtú tomu priateľovi.”

Tento muž počúval rady jeho ženy a nebol lakomý v dávaní svojho bohatstva na almužny. Takto prešla polovica jeho života. A znovu sa mu snívalo o tom istom človeku a on hovoril:

“Nebol si lakomý v rozdávaní majetku, preto sa Všemohúci rozhodol, že ti dá blahobyt aj na druhú polovicu tvojho života.”

Imám Al Reza (mier s ním) povedal:

“Štedrý človek sa zúčastňuje spločného jedla s inými ľuďmi, aby sa cítili pohodlne, keď budú jesť jeho jedlo, ale lakomec sa nezúčastňuje spoločného jedla, aby ľudia nejedli z jeho časti.”
- Bihar al-Anwar, v. 71, str. 352, č. 8

Starý, sirota a zajatec:

Imám Ali (mier s ním) mal veľké štedré srdce. Nikto, kto prišiel k jeho dverám s nejakou žiadosťou, sa nevrátil s prázdnymi rukami. Imám Ali (mier s ním) bol taký šterdý, že sa nestaral ani o to, aby mal dosť jedla sám pre seba na prežitie. Hassán a Hussein boli chorí. Prorok (mier s ním) povedal Imámovi Alimu a Fatime, aby urobili nazr - sľub, že sa budú postiť tri dni, aby sa ich deti vyliečili. Allah prijal ich modlitby a obidve deti sa vyliečili z ich chorôb. Imám Ali (mier s ním) a Fatima sa rozhodli postiť, aby vypnili sľub - nazr.

Keď sa o tom dozvedeli tie dve deti, tak sa aj oni rozhodli postiť.

Imám Ali (mier s ním) mal ako mzdu jačmeň, z ktorého urobili bochník, a to mali ako jedlo na prerušenie pôstu. Všetci si sadli a týmto prerušili pôst. Práve keď chceli začať, chudobný človek zaklopal na jeho dvere a pýtal si nejaké jedlo.

Imám Ali (mier s ním) mu dal všetko, čo mali pripravené. Už v dome nebolo žiadne iné jedlo a tak sa všetci museli uspokojiť s vodou. Išli spať bez jedla. A na druhý deň sa postili znovu, aby vyplnili nazr - sľub.

Fatima znovu upiekla 5 bochníkov. A znovu si spolu sadli, aby prerušili pôst a ako obyčajne, mali každý z nich po jednom bochníku chleba. Práve keď sa chystali prerušiť pôst, náhle k ich dverám prišla sirota. Pýtala si jedlo a hovorila, že je veľmi hladná. Hoci obyvatelia toho domu boli sami hladní po dobu dvoch dní, boli šťastní, že môžu chlapca nasýtiť. Každý dal svoj bochník sirote. A znovu spali všetci bez jedla.

Na tretí deň, keď si spolu sadli, aby prerušili pôst, zaklopal na dvere zajatec a žiadal si nejaké jedlo. Hoci ľudia v dome Svätého Proroka trpeli hladovaním za posledné tri dni, znovu dali všetok svoj chlieb zajatcovi a sami sa uspokojili iba s vodou - už po tretí po sebe nasledujúci deň.

Allah sa tak potešil skutku štedrosti Imáma Aliho (mier s ním), že zjavil Prorokovi (mier s ním) nasledujúcu aja - verš na uznanie takéhoto skutku:

{A budú to tí, ktorí dávajú jedlo z lásky k Nemu biednemu, sirote a zajatcovi. Budú to tí, ktorí hovoria: „Dávame vám jesť, sledujúc tým Božiu tvár. Nechceme od vás odmenu a ani vďaku“}
{Korán 76:8-9}

Lakomosť a skupánstvo

Imám Al Báqir (mier s ním) sa naučil od svojho otca Imáma Zainul Abidína (mier s ním):

“Dajte si pozor a nespolčujte sa s lakomcom, pretože vám nedá z jeho majetku, keď budete nutne potrebovať.”

Imám Al Báqir povedal: “Veriaci nie sú zbabelí, nenásytní alebo lakomí.”

{Hľa, vy ste vyzvaní, aby ste míňali na cestu, ktorú Boh určil. Niektorých z vás ovládne skúposť. Ten, koho skúposť ovládne, ten sa lakomí sám voči svojej duši. Boh je bohatý a vy ste tí chudobní. Ak by ste sa odvrátili, tak vás vymení za ľudí iných a tí už potom nebudú vám podobní.}
{Korán 47:38}

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Čudujem sa nad mentalitou skupáňa. Bojí sa chudoby a preto je skúpy. A tak sám seba rýchlo tlačí strmhlav do stavu biedy. Šialene si praje, aby mal veľa, ale odhodí to bez porozumenia. V tomto svete sám zo svojej vôle, vedie život žobráka a v posmrtnom živote sa bude musieť podriadiť zodpovednosti za to, že bol bohatý.”

Sebec:

“Bol raz jeden sebec. Chcel, aby bolo všetko jeho. S nikým sa nemohol podeliť o to, čo mal. Ani so svojimi priateľmi alebo s chudobnými.

V jeden deň stratil 30 zlatých mincí. Išiel k svojmu priateľovi a povedal mu, že stratil zlaté mince. Jeho priateľ bol dobrý muž.

Keďže sa dcéra jeho priateľa vracala z prechádzky, našla 30 zlatých mincí. Keď prišla domov, povedala otcovi, čo našla. Otec dievčaťa jej povedal, že zlaté mince patria jeho priateľovi a poslal poňho. Keď prišiel sebec, povedal mu, ako jeho dcéra našla 30 zlatých mincí a vrátil mu ich.

Po tom, ako zlaté mince spočítal, povedal, že 10 mincí chýba, a že ich zobralo to dievča, pretože on mal 40 zlatých mincí. Potom povedal, že si zvyšok mincí vezme od jej otca. Ale otec nesúhlasil.

Sebec išiel na súd a informoval sudcu o tom, čo sa stalo medzi ním a otcom dievčaťa.

Sudca poslal po dievča a jej otca a keď prišli, spýtal sa dievčaťa koľko zlatých mincí našla. Odpovedala, že našla 30 zlatých mincí. Potom sa sudca opýtal sebca, koľko zlatých mincí stratil a on odpovedal, že 40 zlatých mincí.

Potom sudca povedal sebcovi, že zlaté mince mu nepatria, pretože dievča našlo 30 a nie 40 zlatých mincí, ako on povedal, že ich stratil. Potom povedal dievčaťu, aby si zlaté mince zobralo, a že keď ich niekto hľadá, tak budú u toho dievčaťa.

Sudca povedal sebcovi, že keď niekto oznámi, že našiel 40 zlatých mincí, tak po neho pošle. Potom sa sebec priznal, že klamal, a že stratil 30 zlatých mincí, ale sudca ho už nepočúval. A pre sebectvo toho muža, klamstvá a nenásytnosť sa stalo to, že výsledkom bola jeho strata.

Amir Al Muminín (mier s ním) povedal:

“Vedzte s istotou, že nemôžete dosiahnuť svoje prianie a nemôžete prekročiť osud svojho života. Ste v šľapajách tých, ktorí boli pred vami. Preto, buďte pokorní v hľadaní a umiernení v zarábaní. Pretože hľadanie často vedie k nedostatku. Nie každý hľadač živobytia ho dostane a nie každý, kto je v jeho hľadaní umiernený, utrpí nedostatok.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) vyrozprával, že prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Štedrý je blízko Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), blízko k ľuďom a blízko k Raju. Lakomec je ďaleko od Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), ďaleko od ľudí a blízko Pekla.”

{Tí, ktorí sú skúpi a prikazujú ľuďom, aby boli skúpymi a zatajujú, čo im Boh dal zo svojich dobrodení; pre tých, ktorí odmietajú veriť, sme pripravili trápenie ponižujúce}
{Korán 4:37}

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) vyrozprával po svojich otcoch, že Amirul Mu´minín (mier s ním) raz počul, ako muž hovorí, že lakomosť je ťažšie odpustiteľná ako krivdenie.

Imám komentoval: “Nie, to je lož. Zlý muž sa môže kajať, hľadať Allahovo odpustenie a napraviť svoje chyby. Ale keď sa niekto správa lakomo, tak nezaplatí zakát a almužny, nebude si všímať svoju rodinu, nepríjme hostí pohostinne a neminie majetok na Allahovej ceste a na charitu. Raj je pre lakomca zakázaný.”

{Ak by sa nejaká žena obávala spurnosti alebo nevšímavosti svojho manžela, tak nie je pre nich hriechom, ak by sa navzájom zmierili. Zmierenie je lepšie. V duši je veľká lakomosť prítomná. Ak budete dobro konať a budete bohabojnými, tak Boh o tom, čo konáte, dobre vie}
{Korán 4:128}

Takže musíme bojovať proti lakomstvu a proti tomu, aby sme boli lakomí. Inshallah budeme štedrí a budeme veriť tomu, že Allah nám vždy dá dostatok majetku.

Jedna vec, ktorú chcem dodať je, že sa modlím k Allahovi, aby nám pomohol, aby sme sa stali najlepšími, akými môžme byť inshallah. A aby nám odpustil, keď neuspejeme v aplikovaní hadísov, ktoré prezentujeme a zdieľame v týchto lekciách. Alhamdulillah Rabbil Alamín.

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65341
POKORA VS AROGANCIA

{Niet pochýb o tom, že Boh vie, čo skrývajú a čo prejavujú. On nemá rád povyšujúcich sa.}

{Korán 16:23}

Arogantní ľudia hovoria, že veria v pokoru, ale ich život hovorí, že veria v aroganciu. Pokora hovorí pravdu. Pokorní ľudia posilňujú. Arogantní ľudia využívajú.

Ak zasadíš pokoru, budeš žať silu. Ak zasadíš pýchu, budeš žať zničenie.

Ježiš (mier s ním) povedal:

“S pokorou je založená múdrosť, ale nie s aroganciou. Tak ako rastliny rastú v dobrej pôde, ale nie v tvrdej pôde a na skalách.”

{Každému spoločenstvu sme učinili predpísané obrady, aby spomínalo meno Božie z vďaky za zvieratá z radov dobytka, ktoré mu dal. Vaším bohom je jeden jediný Boh, Jemu sa preto oddajte. Oznám radostnú správu hlboko pokorným, ktorých srdcia, ak by bol Boh spomenutý, bázeň pocítia a ktorí sú trpezliví voči tomu, čo ich postihlo a ktorí konajú modlitbu a ktorí z toho, čo sme im dali, míňajú.}
{Korán 22:34-35}

{Ľudia! My sme vás stvorili z jedinca mužského pohlavia a jedinca ženského pohlavia a učinili sme vás národmi a kmeňmi, aby ste sa spoznávali. Najvznešenejší z vás u Boha je ten najbohabojnejší. Boh všetko vie a je všeznalý.}
{Korán 49:13}

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto je pokorný kvôli Allahovi na istom stupni, Allah ho vyzdvihne na vyšší stupeň, až dokiaľ nedosiahne najvyššie stupne a ten, kto je arogantný k Allahovi, Allah ho poníži o jeden stupeň, až dokým nedosiahne najnižší z nízkych stupňov.”

Pokora Imáma Aliho (mier s ním):

Je vyrozprávané, že Amir´ul Mu´minína (mier s ním) videli kupovať ďatle, ktoré stáli jeden dirham. Potom položil ďatle na látku a zdvihol ich. Keď sa muž ponúkol, že ich ponesie pre Imáma, tak Imám povedal:

“Otec detí si viac zaslúži, aby toto bremeno dvihol.”

Týmto skutkom Imám zamýšľal dať lekciu pre jeho nasledovníkov, že sa nemusia cítiť zahanbení, keď robia akékoľvek domáce práce.

Je tiež vrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) mal vo svojej ruke palicu a na trhu ukazoval ľuďom cestu a viedol tých, ktorí sa stratili. Tiež pomohol ľuďom dvíhať ťažké bremená a celý čas recitoval nasledovný verš z Koránu.

{Ten príbytok konečný učiníme pre tých, ktorí nechcú žiadne povyšovanie sa na zemi a ani skazu. Dobrý koniec patrí bohabojným.}
{Korán 28:83}

Potom povedal, že tento verš sa týka mocných ľudí.

Bolo vyrozprávané, že Imám Ali (mier s ním) bol v dave obchodníkov s ďatľami. Slúžka otrokyňa plakala a Imám sa jej spýtal prečo plače. Povedala, že kúpila ďatle v hodnote jedného dirhamu pre jej majiteľa, ale on ďatle vrátil a obchodník s ďatľami ich nechcel naspäť. Imám povedal obchodníkovi, že ona je len obyčajná slúžka a ohľadne obchodu nemohla povedať nič. Takže vrátenie ďatlí musí prijať a peniaze vrátiť. Ale obchodník Imáma odstrčil nabok a odmietol počúvnuť ho.

Niekto sa nahnevane spýtal:

“Ó, človeče, vieš, kto to je?”

“Nie.” odpovedal obchodník.

To je Amir´ul Mu´minín (mier s ním). Keď to počul obchodník, hneď ďatle prijal, vrátil peniaze a začal prosiť Imáma, aby mu odpustil jeho správanie, a aby nebol s ním nespokojný.

Imám povedal: “Môžem s tebou ostať spokojný, iba ak dáš plnú mieru a nebudeš sa ku zákazníkom správať zle.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Allah mi zjavil, že by sme mali byť pokorní medzi sebou a nikto by nemal byť k iným arogantný.”

Imám Ali Reza (mier s ním) povedal, že zbožný človek z Bani Izrael ponúkol svoje modlitby po dobu 40 rokov. Potom ponúkol obetu Allahovi (Oslavovaný a Vvýšený), ktorá nebola prijatá. Človek bol skľúčený a smutný kvôli svojmu neúspechu. Preklial svoju dušu a vinil ju za svoj neúspech. Prijal zjavenie, že vinenie svojej duše a prijatie jeho nedostatkov potešilo Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) viac, ako modlitby, ktoré vykonal po dobu 40 rokov. Z tohto dôvodu, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) prijal jeho dlhé roky pokánia.

Imám Mohamed Al Báqir (mier s ním) povedal, že dvaja ľudia vstúpili do mešity. Jeden bol zbožný a ten druhý bol hriešnik. Keď vyšli z mešity po modlitbe, hriešnik bol zbožný a ten, čo bol zbožný, sa stal hriešnikom. Dôvodom bolo, že zbožný vyšiel z mešity s pýchou a hriešnik bol kajúcny za svoje minulé zlé skutky.

Boh inšpiroval Mojžiša (mier s ním):

Kedykoľvek ku Mne prídeš prosiac, vezmi so sebou niekoho, od koho si lepší ako je on. Mojžiš (mier s ním) sa neodvažoval povedať, že je lepší ako iní. Preto prestal hľadať takého človeka medzi ľudskými bytosťami a začal hľadať medzi zvieratami, až kým nestretol prašivého psa. Povedal si:

“Vezmem ho so sebou.“

Uviazal mu okolo krku lano a ťahal ho za sebou.

Po ceste rozviazal lano a psa pustil. Keď sa Mojžiš dostal k prosbám k Allahovi, Boh mu povedal:

“Ó Mojžiš! Kde je muž, ktorého som ti prikázal vziať so sebou?”

Mojžiš (mier s ním) povedal:

“Ó Bože! Nemohol som ho nájsť.“

Boh povedal:

“Pri Mojej sláve, keby si toho prašivého psa nebol pustil, tak by som vymazal tvoje meno z knihy prorokov.”

Takže tu máme príbeh o Mojžišovi (mier s ním), v ktorom bol ponížený, pretože Allah (Oslavoavaný a Vyvýšený) povedal, že keby bol zobral toho psa so sebou, tak by bol vymazaný z knihy prorokov. Subhanallah, chybu ako je táto, by sme mohli nesprávne považovať za malú a pritom v skutočnosti by to mohlo spôsobiť vážnu reťaz udalostí.

Hasán bin Džaham sa spýtal Imáma Ali Al Reza (mier s ním):

“Aká je norma pokory a aká je jej povaha?”

Imám (mier s ním) odpovedal:

“Sú určité stupne pokory. Jedným z nich je, že osoba musí pochopiť svoju hodnotu a urobiť podľa toho všetko. Pre ostatných by mal chcieť iba tie veci, ktoré chce pre seba. Ak je niekto k nemu zlý, tak to oplatí dobrotou a musí prehltnúť svoj hnev a odpustiť ľuďom. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má dozaista rád tých, ktorí konajú dobro.”

Takže toto je ohľadne odpustenia oproti odplate.

Imám Ali Al Reza (mier s ním) povedal, že musíme odpustiť a oplatiť dobrom.

Svätý prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Aj keď nespáchate žiadne hriechy, bojím sa, že by ste mohli spadnúť do niečoho, čo je horšie: “Pýcha!”

Spýtal som sa Abu Abdalláha (Imám al Sadiq) (mier s ním) ohľadne najnižšieho stupňa ilhadu (odpadlíctva).

On odpovedal: “Veru kibr (pýcha) je jeho najnižší stupeň.”

{Vojdite do brán pekla a ostaňte naveky v ňom. Zlé je veru obydlie povyšujúcich sa.}
{Korán 40:76}

Pád Satana:

Satan bol džinom a uctieval Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) po dobu 6000 rokov a kvôli tomu bol pozdvihnutý uctievať Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) spolu s anjelmi.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) samozrejme vedel, že uctievanie Satana bolo zmiešané s aroganciou a namyslenosťou. Príbeh Satanovho pádu je vo svätom Koráne v sure Al Araf, verš 12-18. Verše sú nasledovné:

{Povedal: „Čo ti bránilo, aby si sa poklonil, keď som ti to prikázal?“ Povedal: „Ja som lepší než on, stvoril si ma z ohňa a jeho si stvoril z blata.“ Povedal: „Zíď z neho dole. Neprislúcha ti, aby si sa v ňom povyšoval. Vyjdi von, budeš patriť medzi pokorených.“ Povedal: „Dožič mi odklad až do dňa, keď budú vzkriesení.“ Povedal: „Odklad ti bol umožnený.“ Povedal: „Zato, že si ma nechal do bludu skĺznuť, budem na nich číhať na priamej ceste tvojej. A potom k nim budem prichádzať spredu, zozadu, sprava a zľava. A uvidíš, že väčšina z nich je nevďačná.“ Povedal: „Vyjdi von z nej opovrhnutý a zavrhnutý. Tými z nich, ktorí ťa budú nasledovať, vami všetkými peklo naplním“.}
{Korán 7:12-18}

Satan (azazíl) sa zvykol modliť veľa, a dokonca zvykol dávať lekcie anjelom. V jeden deň bol v Nebi oznam, v ktorom bolo, že niekto bude z Nebies vykázaný. Všetci anjeli sa báli, pretože si mysleli, že to bude niekto z nich. Všetci išli za Gabrielom, ktorý bol jeden z najdôležitejších anjelov, aby sa ho opýtali, či by nemohol niečo urobiť. Gabriel povedal, že on sa tiež bojí, pretože by to mohol byť on sám. Gabriel navrhol, aby išli za Azazílom, pretože bol veľmi múdry.

Azazíl im povedal, aby sa nebáli, že sa bude modliť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) za nich všetkých. A na seba zabudol, pretože si myslel, že je najlepší a nikdy by to nemohol byť on. Ako výsledok prehnanej sebadôvery a pýchy, sa z neho stal prekliaty Satan a bolo nariadené, aby z Neboa odišiel.

Imám Musa Al Kázim (mier s ním) povedal:

“Ó syn! Nemeškaj pri konaní tvojich modlitieb. A ani by si nemal byť príliš sebavedomý ohľadne prijatia tvojich modlitieb a cítiť sa pyšný na svoje úsilie v zbožnosti. Nemôžeme sa modliť a byť poslušní k Allahovi primerane k Jeho požehnaniam.”

Ako ľudské bytosti a veriaci si musíme byť istí, že neopakujeme hriech, ktorý bol výsledkom pádu Satana (prekliateho). Musíme jeden druhého vidieť ako rovnocenného a nesúdiť alebo nebyť pyšní na veci, ako je farba pokožky, kmeňová príslušnosť, jazyk, miesto narodenia, ekonomické zázemie a sociálny status.

Koniec koncov Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ľudia sa delia na dva typy: Buď sú to tvoji bratia vo viere alebo tvoji rovnocenní partneri v ľudstve.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“V súdny deň budú arogantní zhromaždení ako mravce vo forme ľudí. Poníženie ich premôže zo všetkých strán. Budú hnaní do väzenia v Pekle, ktoré sa nazýva Bawlas s najhorúcejším ohňom, ktoré sa bude dvíhať nad nimi a bude im daný na pitie nápoj obyvateľov pekla, ktorý je tínat al khabál.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto má v srdci aroganciu o váhe horčičného semienka, nevstúpi do raja.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním), cituje Svätého Proroka islámu, Mohameda (mier s ním), vo vyrozprávaní, v ktorom sa prorok Mojžiš (mier s ním) pýta Satana:

“Povedz mi o hriechu, ktorý keď spácha syn Adama, tak ho vezmeš (do Pekla).”

Satan odpovedal: “To je vtedy, keď je na seba pyšný a myslí si veľa o svojich dobrých skutkoch, a jeho hriech vyzerá v jeho očiach malý.”

Vieme, že keď Satan niekoho premôže, tak výsledkom bude väčšie množstvo hriechov.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Čudujem sa nad aroganciou pyšnej a malichernej osoby. Včera bol iba kvapkou semena a zajtra sa premení na mŕtvolu. A tiež je udivujúce, keď je syn Adamov nadutý, keďže jeho začiatkom je spermia a jeho koncom je rozpadajúca sa mŕtvola (mŕtve telo).”

Arogancia - cieľová stanica: Pekelný oheň

Tri roky po ustanovení za proroka a iba s hŕstkou ľudí, ktorí prijali islám, bolo Prorokovi Mohamedovi (mier s ním) zjavené:

Otvorene oznamuj tvoj úrad proroka a nestaraj sa o výsmech a problémy zo strany polyteistov, pretože My (Allah) ťa ochránime od ich zla.

Jeden z oponentov bol Wallid ibn Mughairah. Raz, Gabriel, boží archanjel, bol so Svätým Prorokom (mier s ním), keď sa stalo, že Walid išiel okolo. Keď ho videl, Gabriel sa spýtal Svätého Proroka (mier s ním):

“Tento Walid ibn Mughairah je jeden z tých, ktorí sa ti vysmievajú?”

Keď Svätý Prorok (mier s ním) odpovedal, že áno, Gabriel ukázal smerom k Walidovej nohe.

Walid pokračoval v kráčaní, až dokým sa nedostal na miesto, kde sa niekto z kmeňa Khuzáh zaoberal ostrením šípov. Walid stúpil na ostré triesky a kamene, ktoré ležali na zemi, z ktorých niektoré prenikli do jeho päty.

Jeho päta bola škaredo zodretá a začala mu tiecť krv. Walidova pýcha mu zabránila v tom, aby sa zohol a vyšklbol si z jeho päty triesky. Keď sa dostal domov, hodil sa do kresla a upadol do spánku, zatiaľ čo jeho dcéra spala na dlážke vedľa kresla.

Medzitým začala krv z Walidovej rany striekať tak veľmi, že sa dostala k matracu jeho dcéry, ktorá sa zobudila zo svojho spánku. Spýtala sa svojej otrokyne prečo nezavrela vrchnák na nádobe s vodou.

Walid vysvetlil: “To nie je voda z nádoby. Je to krv tvojho otca.”

Potom nadiktoval svoju poslednú vôľu, opustil tento svet a odišiel do Pekla.

{Nekráčaj po zemi pýchou naplnený, pretože ty neprerazíš zem a ani výšku hôr nedosiahneš.}
{Korán 17:37}

{„A nevzďaľuj líce svoje od ľudí a neprechádzaj sa na zemi pýchou naplnený, pretože Boh nemá rád pyšného a namysleného“}
{Korán 31:18}

Poníženosť bohatého a pýcha žobráka pre spokojnosť Allahovu (Oslavovaný a Vyvýšený):

Amir ul Mu´minín, Ali (mier s ním), povedal:

“Pre bohatého je dobré, aby ukázal svoju pokoru pred chudobným, aby dostal odmenu od Allaha. Ale lepšie ako toto je povýšenosť chudobného voči bohatému s dôverou v Allaha.”
- Nahjul Balagha

V knihe Layalil Akhbar je zmienené to, že bohatý muž raz prišiel k Svätému Prorokovi (mier s ním) oblečený v drahých šatách a sadol si do zhromaždenia. Potom prišiel žobrák oblečený v otrhaných šatách a sadol si vedľa boháča. Boháč odtiahol svoje šaty a trochu sa odsunul.

Svätý Prorok (mier s ním) sa opýtal, či sa bojí, že by ho jeho chudoba mohla zasiahnuť.

Boháč povedal:

“Nie!”

Prorok (mier s ním) sa spýtal, či sa bojí, že sa jeho majetok zmenší a dostane sa na úroveň žobráka.

“Nie,” povedal.

Prorok (mier s ním) sa ho opýtal, či sa odsunul preto, že sa bojí, že sa zašpiní jeho oblečenie.

A znovu boháč odpovedal, že nie.

“Tak prečo si sa potom správal takto?” spýtal sa Posol Allahov (mier s ním). Boháč povedal:

“Mám prirodzený sklon považovať každý dobrý skutok za zlý a každý zlý skutok za dobrý, ale teraz sa už chcem zmeniť. Chcem dať polovicu svojho bohatstva tomu to chudobnému človeku.”

Svätý Prorok (mier s ním) sa spýtal bedára, či to prijme.

Bedár odmietol a povedal, že sa bojí, že by tiež upadol do pýchy ako ten boháč.

Musíme myslieť na to, že arogancia k bohatému je iba s rešpektom k bohatstvu. Čo sa týka viery, musíme byť práve takí pokorní k veriacemu žobrákovi ako k veriacemu boháčovi.

{A spomínaj si na Pána svojho v duši svojej, prosiac o milosť a so strachom, nie hlasnými slovami, ráno i pri konci dňa. A nepatri medzi nepozorných.}
{Korán 7:205}

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65350
POKÁNIE VS ZOTRVÁVANIE V HRIECHU

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Pisár na pravej strane je dôveryhodnejší ako pisár naľavo. Keď človek urobí dobrý skutok, tak ho hneď zaznamená. Keď človek urobí zlý skutok, tak povie pisárovi naľavo: Nehýb s rukou po dobu 6 hodín. Ak človek bude hľadať u Allaha odpustenie, tak ho nezapíše. Inak to bude zaznamenané ako jeden zlý skutok.”

Abu Abdulláh (mier s ním) hovorí:

“Keď sa služobník obráti k Bohu s úprimným pokáním (tawbatan nasuhan), Boh ho miluje a zakrýva ho (jeho hriechy) v tomto svete aj v posmrtnom živote.”

Povedal som: “A ako ho zakryje?”

Imám odpovedal: “Spôsobí to, aby tí dvaja anjeli (ktorí píšu dobré a zlé skutky), zabudli na to, že zapísali jeho hriechy.

A inšpiruje ich telá, hovoriac: Zakryte jeho hriechy.

A inšpiruje miesta na Zemi, hovoriac: Zakryte jeho hriechy, ktoré zvykol robiť na vás. Potom sa stretne s Bohom a v tom čase už nie je žiadny svedok proti nemu ohľadne jeho hriechu.”

Počul som ako Posol Allahov (mier s ním) hovoril:

“Allah povedal: Ó syn Adamov! Odpustím ti tvoje hriechy. Nezáleží na tom, koľko si ich spáchal a nezáleží na tom, aké sú veľké iba vtedy, keď sa budeš ku Mne modliť a budeš čakať odo Mňa odpustenie. Ó syn Adamov! Odpustím ti aj vtedy, ak je tvojich hriechov toľko, že by zaplnili oblohu, ak budeš odo Mňa žiadať odpustenie. Ó syn Adamov! Ak ku Mne prídeš s toľkými hriechmi, že zaplnia Zem, tak ťa príjmem s toľkým milosrdenstvom, že zaplní Zem, ak si ku Mne nepridružoval spoločníkov.”

Prorok Mhamed (mier s ním) vyrozprával:

“Ten, kto z hriechu činí pokánie je ako ten, kto nespáchal žiadny hriech.”

{Okrem toho, kto pokánie učinil a uveril a konal dobré činy, zlé skutky toho Boh zamení za dobré. Boh je odpúšťajúci a milostivý}
{Korán 25:70}

{A ktorí ak by sa dopustili nemravnosti alebo by ukrivdili svojim dušiam, spomenuli by si na Boha a poprosili o odpustenie svojich hriechov. A kto iný než Boh hriechy odpúšťa. A vedome by netrvali na tom, čo robili a pritom vedia}
{Korán 3:135}

Imám Al Báqir (mier s ním) povedal:

“Každý veriaci by mal prijať trest za hriech, ktorý spáchal, okrem hriechu, za ktorý sa kajá. A keď sa kajá a nepokračuje v konaní hriechu, tak bude súci na príhovor (príhovor za odpustenie jeho hriechov).

A ten, kto sa nekajá za svoje hriechy je ten, kto v hriechu zotrváva. A ten, kto zotrváva v hriechu, nie je vhodný na spásu. Pretože teraz nemá žiadnu vieru v to, čo Allah sľúbil. Keby bol veril v Allahov sľub, tak by sa bol kajal.”
- Wasa’il ul-Šia, zv. 11, str. 266

Odpúšťajúca povaha Svätého Proroka (mier s ním):

Prorok Mohamed (mier s ním) mal odpúšťajúcu povahu a žiadne zločiny proti nemu alebo agresia proti nemu neboli dosť veľké na to, aby to nemohol odpustiť. Bol príkladom odpúšťania a dobroty.

Vždy zapudil zlo dobrom, pretože z jeho pohľadu liek bol lepší ako jed. Veril a praktizoval to, že láska môže zmariť nenávisť a agresia môže byť premožená odpustením. Premohol nevedomosť ľudí poznaním islámu a bláznovstvo a zlo ľudí s jeho milým a odpúšťajúcim správaním.

S jeho odpúšťaním, oslobodil ľudí z puta hriechu a zločinu a urobil ich veľkými priateľmi islámu. Bol presným obrazom nasledovného verša z Koránu:

{Dobrý skutok a zlý skutok sa nevyrovnajú. Odrážaj to zlé tým, čo je lepšie a hľa, ten, medzi ktorým a tebou bolo nepriateľstvo, sa stane akoby dôverníkom blízkym}{Korán 41:34}

Židovská žena

Prorok zvykol chodievať po tej istej ulici každý deň. Bola tam jedna židovská žena, ktorá na neho hádzala odpadky vždy, keď prešiel okolo jej domu. Prorok (mier s ním) nereagoval, ale iba sklonil hlavu a pokračoval v chôdzi vždy, keď to urobila. V jeden deň išiel okolo jej domu a všimol si, že tam nebola a nehádzala na neho odpadky.

Bol znepokojený a pýtal sa na ňu. Keď zistil, že je chorá, Svätý Prorok (mier s ním) išiel do jej domu a urobil pre ňu nejaké domáce práce, pretože vedel, že ona to nebude schopná urobiť kvôli chorobe. Potom ju navštívil a poprial jej skoré uzdravenie. Žena bola taká dojatá z nesmiernej láskavosti, ktorú jej preukázal po tom, ako sa k nemu správala, že vyriekla šahádu a stala sa moslimkou.

Tento samotný príbeh nás učí mnohé lekcie a ukazuje nám charakter nášho milovaného Proroka Mohameda (mier s ním). Okrem jeho odpúšťajúcej povahy to poukazuje na skutočnosť, že ani trochu nebol násilnícky. Odhaľuje to láskavý a úctivý spôsob, akým sa správal nie iba k nemoslimovi, ale i k nemoslimskej žene; že nebol príliš pyšný, aby robil domáce práce a nepozeral sa na to tak, že by mu to ubralo z jeho mužnosti. Návštevu a pomoc chorej si bral za svoju povinnosť.

Ahlul Bayt (mier s nimi) – odpustenie

Posol Allahov (mier s ním): “Mužnosť nášho Ahlul Bayt je v odpustení niekomu, kto nás utláčal a v dávaní tomu, kto sa nám vyhýbal.”

Aba Abdulláh (mier s ním) povedal:

“Je to akoby som sa pozeral na Svätého Proroka (mier s ním), ktorý bol prorokom medzi prorokmi, ktorého jeho ľudia bili a zraňovali ho a zatiaľ čo utierali krv z jeho tváre, sa modlil k Allahovi: Odpusti mojim ľuďom, keďže oni nevedia.”

Imám Al Báqir (mier s ním) povedal:

“Bola jedna židovská žena, ktorá otrávila mäso pre Svätého Proroka (mier s ním). Svätý Prorok (mier s ním) sa jej opýtal:

“Kvôli čomu si to urobila?”

Ona odpovedala: “Povedala som si, že ak je skutočne prorokom, tak mu to neublíži a v prípade, že je to sultán, tak som tým ľudí od neho oslobodila. “

Imám Al Báqir (mier s ním) povedal: “Svätý Prorok (mier s ním) jej odpustil.”

Al Baladhúri v Ansáb Al Ašraf:

“Keď Ali (mier s ním) zvíťazil nad ľuďmi Džamal (ľudia, ktorí bojovali proti Imámovi Alímu (mier s ním) v blízkosti Basry), postavil sa a predniesol nasledovnú reč: Ó ľudia Basry! Odpúšťam vám. Avšak ustúpte od poburovania, keďže ste prví ľudia, ktorí porušili vernosť a rozptýlili zjednotenú ummu - spoločenstvo moslimov.”

Imám Al Sadžád (mier s ním):

“Vstúpil som k Marwan ibn al Hakámovi. Povedal: Keď zvíťazíme, nikto nebude šľachetnejší ako ty, otec. Bol to on, ktorý nás naháňal do bitky Džamalu a jeho posolstvo bolo: Žiadny utečenec a žiadny zranený nebude nami zabitý.”

Imám Al Báqir (mier s ním):

“Keď bol chytený ibnom Muldžamom, Ali (mier s ním) o ňom povedal: Dajte mu jedlo a pitie a správajte sa k nemu v jeho zajatí vľúdne. Lebo ak budem žiť, tak budem mať možnosť mu buď odpustiť, alebo sa mu pomstiť. Ale ak zomriem a vy ho zabijete, tak ho nezmrzačte.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Allah hovorí: Som taký, ako si o Mne myslí môj služobník (to znamená, že som schopný pre neho urobiť to, čo si myslí, že pre neho môžem urobiť) a som s ním, keď si na Mňa spomína.

Keď si na Mňa spomenie v samote, tak si Ja na neho tiež spomniem v samote. A keď si na Mňa spomenie v skupine ľudí, tak Ja si na neho spomeniem v skupine, ktorá je lepšia než jeho skupina. A keď príde o jednu piaď bližšie ku Mne, ja prídem o jeden lakeť bližšie k nemu. A keď príde o jeden lakeť bližšie ku Mne, tak Ja prídem o dĺžku dvoch vystretých ramien bližšie k nemu. A keď príde ku Mne kráčajúc, tak Ja za ním pobežím.”

Ali ibn Abi Tálib (mier s ním) povedal:

“Skúška nie je zoslaná, ale je zoslaná iba kvôli hriechu a nie je odňatá, ale iba kvôli pokániu.”

Muž prišiel za Ibn Abbásom a povedal:

“Je pokánie pre niekoho, kto zabil veriaceho?”

Ibn Abbás povedal:

“Nie, nie je nič také. Je preň iba Pekelný oheň.”

Potom muž odišiel a prísediaci sa ho opýtali:

“Čo to značí? Dal si nám dve rôzne vysvetlenia. Predtým si hovoril, že ak ktokoľvek zabije veriaceho, tak mu môže byť odpustené na základe jeho pokánia. Čo sa dnes zmenilo?”

Ibn Abbás odpovedal:

“Vskutku, myslel som si, že je to nahnevaný muž, ktorý má v úmysle zabiť veriaceho.”

Neskôr toho muža prenasledovali a zistili, že to bola pravda.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Keby hriechy veriaceho boli v takom počte, ako je piesku v púšti alebo peny na mori, Allah by ich všetky odpustil, ale nestaňte sa rozmaznanými (v páchaní hriechov a nemýľte si Jeho milosrdenstvo so slabosťou).”

Muž, ktorý zabil 100 mužov:

Medzi tými, ktorí prišli pred vami bol muž, ktorý zabil 99 ľudí. Žiadal ľudí, aby ho priviedli k niekomu, kto má najviac poznania na svete.

Povedali mu, aby išiel navštíviť určitého mnícha. A tak muž išiel za mníchom a povedal mu, že zabil 99 ľudí. A potom sa opýtal, či je možné, aby sa kajal. Mních povedal: “Nie.”

A tak muž zabil aj jeho a spolu zabil 100 ľudí.

A potom znovu hľadal niekoho, kto má najviac poznania na Zemi. Poslali ho za jedným učencom. Povedal mu, že zabil 100 ľudí, a potom sa opýtal, či je možné, aby sa kajal.

Učenec odpovedal:

“Áno. Čo stojí medzi tebou a pokáním? Mal by si ísť do takej a takej krajiny. Sú tam ľudia, ktorí sú oddaní modlitbe a uctievaniu a mal by si uctievať spolu s nimi. Nemal by si sa nikdy vrátiť do svojej kraijny, pretože to je pre teba zlá krajina.”

A tak išiel a hľadal tú krajinu a ledva došiel do polovice, keď si po neho prišla smrť. A tak sa začala debata medzi anjelmi milosrdenstva a anjelmi trestu. Anjeli milosrdenstva povedali:

“Tento človek sa kajal Allahovi.”

Anjeli trestu povedali:

“Nikdy neurobil nič dobré.”

Potom prišiel ďalší anjel v podobe ľudskej bytosti, aby medzi nimi rozhodol. Povedal:

“Odmerajte vzdialenosť medzi tým, kde spadol a krajinou, z ktorej odišiel, a aj zvyšnú vzdialenosť k jeho cieľu. Zistite, ktorá krajina je bližšie. To je miesto, kam patrí. Odmerali obe vzdialenosti a zistili, že bol bližšie k cieľu, a tak sa ho ujali anjeli milosrdenstva.”

Bani Izrael a sucho:

Bolo vyrozprávané, že v dňoch kedy sa Mojžiš (mier s ním) s Bani Izrael prechádzali púšťou, postihlo ich intenzívne sucho. Spoločne zdvihli svoje ruky k nebesiam a modlili sa, aby prišiel požehnaný dážď. A potom, na údiv Mojžiša (mier s ním) a všetkých tých, ktorí sa pozerali, tých niekoľko mrakov, ktoré boli na oblohe, zmizlo a horúčava sa stupňovala a sucho sa zintenzívnilo.

Mojžišovi (mier s ním) bolo zrejmé, že medzi Bani Izrael bol jeden hriešnik, ktorý neposlúchal Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) viac ako 40 rokov svojho života. Nech odíde z vášho zhromaždenia a len vtedy, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal Mojžišovi (mier s ním), iba vtedy vám dám dážď.

Mojžiš (mier s ním) potom zvolal zástup ľudí:

“Je medzi nami osoba, ktorá neposlúchala Allaha 40 rokov. Nech sa oddelí od zhromaždenia a len vtedy budeme zachránení od sucha.“

Ten muž čakal, pozeral sa doprava a doľava a dúfal, že niekto iný predstúpi, ale nikto iný to neurobil. Z čela mu tiekol pot a vedel, že je to on. Ten muž vedel, že keby ostal v zhromaždení, všetci by zomreli od smädu, a keby predstúpil, tak by bol ponížený na celú večnosť.

Zdvihol svoje ruky s úprimnosťou, ktorú nikdy predtým nepoznal a pokorou, ktorú nikdy predtým neokúsil, a keď mu tiekli slzy po oboch lícach, tak povedal: “Ó Allah, maj so mnou milosrdenstvo! Ó Allah, skri moje hriechy! Ó Allah, odpusti mi!”

Keď Mojžiš (mier s ním) a ľudia z Bani Izrael čakali na hriešnika, aby predstúpil, na oblohe sa objavili mraky a spustil sa dážď.

Mojžiš (mier s ním) sa spýtal Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený):

“Ó Allah, Ty si nás požehnal dažďom, hoci hriešnik nepredstúpil.

A Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) odpovedal:

“Ó Mojžiš, je to kvôli pokániu tej osoby, preto som požehnal celý Bani Izrael dažďom.”

Mojžiš (mier s ním) chcel vedieť, kto bol ten požehnaný muž a spýtal sa:

“Ukáž mi ho, ó, Allah!”

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) odpovedal:

“Ó Mojžiš, skrýval som jeho hriechy 40 rokov, myslíš si, že po jeho pokání by som ich mal odhaliť?”

Zotrvávanie v hriechu:

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Pri Allahovi! Keď človek pokračuje v hriechu, Allah neakceptuje žiadne jeho skutky uctievania.”

Imám Sádiq (mier s ním) povedal:

“Malý hriech, ktorý sa pácha znovu a znovu je veľkým hriechom. A veľký hriech, z ktorého sa človek kajá, nezostane veľkým.”

Posol Allahov (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal:

“Jedným zo znakov úbohosti je opakovanie hriechu.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Majte sa na pozore pred zotrvávaním v hriechoch, pretože to je najväčší z väčších hriechov a vážny zločin.”
- Ghurarul Hikam, zv. 1, str. 151

To znamená, že ak človek spácha väčší hriech a úprimne sa kajá, tak za to nebude žiadny trest. Ale keď niekto robí menší hriech znovu a znovu, tak to nadobúda formu väčšieho hriechu.

Abu Basír povedal, že počul Imáma Džára Al Sádiqa (mier s ním) ako hovorí: “Pri Allahovi! Pokiaľ človek pokračuje v konaní hriechu, Allah neakceptuje žiadne jeho skutky uctievania.”
- Al-Kāfi, zv. 2, str. 288

{Ak sa budete vyhýbať tomu najväčšiemu z toho, čo je vám zakázané, vymažeme vám vaše zlé skutky a dáme vám vojsť na miesto štedré}
{Korán 4:31}

Imám Ali (mier s ním) tiež povedal:

“Najväčším hriechom je ten, ktorý hriešnik opakuje znovu a znovu.”
- Ghurarul Hikam, zv. 1, str. 203

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ten, kto sa šťastne smeje, zatiaľ čo pácha hriech, tak ten vstúpi do pekla plačúci.”

Prorok (mier s ním) tiež povedal:

“4 veci ohľadne hriechov sú vážnejšie ako hriech samotný.

Myslieť si, že hriech je malý.

Byť na to pyšný.

Byť v konaní hriechu šťastný.

A zotrvávať v konaní hriechu.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) tiež citoval nasledovné vyrozprávanie:

“Prisahám pri Allahovi! Uctievanie a poslušnosť toho, kto zotrváva v hriechu, nie sú prijaté.”

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) odpustí menšie hriechy tým, ktorí sa vyhýbajú väčším hriechom a nemyslia si, že ich malé hriechy sú malé.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Najväčším hriechom je ten, o ktorom si hriešnik myslí, že je malý.”
- Wasa’il ul-Šia, zv. 11, str. 246

Imám Báqir (mier s ním) uvádza:

“Medzi hriechmi, ktoré sa nedajú odpustiť, je to, keď osoba hovorí:

Myslím si, že okrem toho hriechu, ktorý som spáchal, sa iné hriechy nerátajú (myslí si, že ten hriech je bezvýznamný).”
- Wasa’il ul-Šia, zv. 11, str. 247

Majte sa na pozore pred hriechom, ktorý sa považuje za malý a bezvýznamný. Vskutku to sú hriechy, na ktoré sa bude pýtať Allah, a tieto malé hriechy sa nakopia na tú osobu, až kým sa nestanú veľkým hriechom a nezničí ho to.

Imám Sádiq (mier s ním) povedal:

“Hľadajte útočisko u Allaha a zachráňte sa pred hriechmi, ktoré sa považujú za malé a bezvýznamné.

Muž sa opýtal: Ktoré hriechy sú malé?

Imám (mier s ním) odpovedal: Človek urobí hriech a potom povie:

Aký by som bol šťastný, keby som nemal žiadne iné hriechy, iba tento. Pretože tento hriech je malý a bezvýznamný.”

Jednou z vecí, ktoré zväčšujú hriech (urobia malý hriech veľkým), je to, keď sa človek cíti dobre a je potešený po spáchaní daného hriechu. Potrebnou podmienkou viery v Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) a v Qyiamu - Súdny deň - je to, aby sa človek kajal z hriechov, hoci by to boli aj malé hriechy.

Ako povedal Posol Allahov (mier s ním):

“Ten, koho tešia jeho dobré skutky a hriechy ho sužujú, je veriacim.”
- Wasa’il ul-Šia, zv.11, str. 266

Allah je Vznešený a Mocný a neposlušnosť voči Jeho príkazom a zákazom je veľkým hriechom.

Je vyrozprávané od Amir ul- Mu´minína, Alího (mier s ním), že v čase keď hrešíte, si nepomyslite na to, aký je hriech malý, ale na to aký je Allah Mocný a Veľký, koho právo a príkazy to vlastne porušujete.”
- Wasa’il ul-Šia, zv. 11, str. 247

Tak ako ľútosť a pokánie vymažú hriech a očistia hriešnika, takým istým spôsobom cítiť sa šťastne po vykonaní hriechu, posilňuje hriech.

Informovať iných o hriechoch druhých a rozprávať o nich iným ľuďom je veľkým hriechom. A taktiež oznamovanie hriechu je urážka Allahovho (Oslavovaný a Vyvýšený) príkazu.

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Ten, kto urobí dobrý skutok a drží ho v tajnosti, bude odmenený 70 krát (keď ho neoznámi).”

A ten, kto vykoná hriech a zverejní ho (kvôli tomu, že sa nehanbí alebo kvôli tomu, že nepozná náboženské právo) bude Allahom potupený (to znamená, že nedostane Tawfiq pokánia a bude zbavený Allahovej láskavosti a milosrdenstva), ale keď to udrží v tajnosti (kvôli hanbe), tak mu bude odpustené.
- Al-Kāfi, zv. 1, str. 428

{Veď Boh má rád tých, ktorí pokánie činia a má rád tých, ktorí sa očisťujú”}
{Korán 2:222}

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65352
PODROBENIE VS POCHYBNOSTI

Islám znamená podriadenie sa a je to totálne podriadenie sa človeka Bohu. Slovo moslim znamená ten, ktorý sa podriaďuje Bohu.

Imám Ali (mier s ním):

“Islám je podriadenie sa a podriadenie sa je istota, a istota je potvrdenie pravdy, a potvrdenie pravdy je uznanie, a uznanie je vykonávanie toho, čo je povinné, a vykonávanie toho, čo je povinné je vhodný skutok.”

Skutočne, tí, ktorí uverili a tí, ktorí boli židia alebo kresťania, alebo sabijci (pred Prorokom Mohamedom):

{Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili a tí, ktorí pomohli a podporili a Sábijovci, ten z nich, kto uveril v Boha a v Deň posledný a dobro konal, ten bude mať svoju odmenu u Pána svojho, niet oňho strach a ani nebude zarmútený}
{Korán 2:62}

{Tí, ktorí uverili a tí, ktorí pokánie činili a Sábijovci a tí, ktorí podporovali a nasledovali Mesiáša, kto z nich uveril v Boha a v Deň posledný a konal dobro, o tých niet strachu a ani nebudú zarmútení}
{Korán 5:69}

V Koráne Boh definuje, že jediným cieľom prečo stvoril človeka je to, aby ho človek uctieval a nakoniec bude zodpovedný v ďalšom živote Bohu za to, ako si vyberá v tomto živote.

{Stvoril som žinnov a ľudí len preto, aby Ma uctievali}
{Korán 51:56}

{„V deň, keď nepomôže žiaden majetok, ani deti“, „Zachráni sa jedine ten, kto príde k Bohu so zdravým srdcom“}
{Korán 26:88-89}

Tento verš nám hovorí, že v budúcom živote budeme ponechaní sami na seba bez pomoci a jediná vec, z ktorej budeme mať prospech, je to, či prídeme k Allahovi s čistým srdcom.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Podriadenie sa Allahovej (Oslavovaný a Vyvýšený) vôli je ten najlepší spoločník, múdrosť je najvznešenejšie dedičstvo, teoretické a praktické poznanie sú najlepšími znakmi rozlíšenia, hlboké myslenie bude reprezentovať najjasnejší obraz každého problému.”
- Nahjul Balagha

Rozpoznanie Imáma nášho času (Imáma Ahmeda al Hassána (mier s ním)) nemôže byť získané bez podriadenia sa.

Uctievač sa nemôže stať veriacim, iba ak rozpozná Allaha a Jeho proroka (mier s ním) a všetkých Imámov (mier s nimi), a Imáma jeho doby, a obráti sa k nemu, a podriadi sa mu.
- Kamaluddin, k. 31, 8

Jednou z nevyhnutných podmienok pre získanie rozpoznania je totálne podriadenie sa želaniam Ahlul Bayt (mier s nimi).

Imám Sádiq (mier s ním) vyhlasuje: Nemôžete sa stať z tých, ktorí sú najcnostnejší, dokým nemáte rozpoznanie. Nebudete mať rozpoznanie, dokým ste neuverili a nevyznali vieru. Neuverili ste a nevyznali ste vieru, dokým ste sa nepodriadili.
- Usul Al Káfi, Kapitola rozpoznania Imáma a obrátenie sa k nemu, 6

Najzákladnejšou podmienkou čistoty srdca je byť podriadený k pravde. Realita viery je podriadenie srdca, jazyka a mysle.

{Vy, ktorí ste uverili, prijmite islám všetci a nenasledujte stopy satana. On je pre vás zjavným nepriateľom. }
{Korán 2:208}

Keď má človek všetky tieto znaky (podriadenia a potvrdenia), tak bude zahrnutý medzi cnostnými. Je to preto, lebo cnostné skutky pochádzajú z čistých sŕdc a rozpoznania, a to sa dá dosiahnuť iba cez podriadenie. A potom ten, ktorý nemá tieto vlastnosti, bude zbavený rozpoznania a majstrovstva, a bude najvzdialenejší od akejkoľvek cnosti. Preto tieto štyri vlastnosti - podriadenie sa, svedectvo, rozpoznanie a dobré skutky sú kritické pre každého veriaceho.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Podriadenie sa je pre vás povinné.”

Podriadenie sa získava, keď je srdce úplne uspokojené so všetkým, čo Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) urobil alebo nám prikázal urobiť prostredníctvom Ahlul Bayt (mier s nimi) a nemá žiadne výhrady voči akceptácii toho. Skutočne, toto je realita viery a duša náboženstva.

Imám Sadžád (mier s ním) povedal:

“Istotne náboženstvo Allaha, Všemohúceho, nemôže byť získané nedostatočným intelektom, falošnými mienkami a mylnými domnienkami. Dá sa to dosiahnuť iba podriadenosťou. Ten, kto sa nám podriadi je v bezpečí a ten, kto nás nasleduje je vedený. Ten, kto koná len na základe svojej vlastnej mienky a domnienky, je zničený.”

Ten, kto namieta ohľadne veci, ktorú sme povedali alebo rozhodli, neuveril v Toho, kto zjavil sedem veršov { Korán, Súra Al Fatiha 1:7}:

{1. V mene Boha milostivého, v moci ktorého je milosť}

{2. Vďaka Bohu, Pánovi tvorstva,}

{3. Milostivému, v moci ktorého je milosť}

{4. V moci ktorého je Deň zúčtovania}

{5. Teba uctievame a Teba o pomoc prosíme}

{6. Správne nás usmerni na cestu rovnú}

{7. Na cestu tých, ktorým si dary Svoje podaroval, nie tých, na ktorých je hnev zoslaný, ani tých, ktorí zblúdili.}

a vo svätý Korán, zatiaľ čo si nie je vedomý jeho neviery.
- Kamaluddin k. 31, 9

Verše o živobytí:

{5. Úctiví budú piť z pohára, v ktorom je zmiešaný káfur,}

{6. Prameň, z ktorého pijú tí, ktorí sa Bohu odovzdali. Silným treskom vytryskáva.}

{7. Budú to tí, ktorí svoje sľuby dané Bohu plnia a ktorí sa boja dňa, ktorého zlo sa naširoko rozprestrie,}

{8. A budú to tí, ktorí dávajú jedlo z lásky k Nemu biednemu, sirote a zajatcovi.}

{9. Budú to tí, ktorí hovoria: „Dávame vám jesť, sledujúc tým Božiu tvár. Nechceme od vás odmenu a ani vďaku“,}

{10. „My sa obávame toho, že príde od nášho Pána deň zamračený a zlovestný“.}

{11. Boh ich ochránil pred zlom tohto dňa a dal im sviežosť a potešenie,}

{12. A za trpezlivosť, ktorú preukázali, ich odmenil záhradou a hodvábom.}

{13. Budú sa v nej opierať o pohovky. Nebudú v nej vidieť slnko a ani ostrú zimu,}
{Korán 76:5-13}

Tieto verše svätého Koránu hovoria o Ahlul Bayt a umiestňujú ich na vrchol preferencií a zbožnosti, a ukazujú ich ako príkladi a modeli pre ľudstvo, aby boli generácie správne vedené cez nich, a aby nasledovali ich správnu cestu. Skutočnosť, na ktorú tieto požehnané verše odkazujú, je veľký status Ahlul Bayt (mier s nimi).

Keď sa Ali, Fatima a ich dvaja synovial Hassán a Hussein (mier s nimi) postili tri po sebe nasledujúce dni a každý deň pri prerušení pôstu sa nejaký chudobný človek zjavil pri ich dverách, Ahlul Bayt ho radi nasýtili a sami strávili noci bez jedla. Allah bol taký potešený štedrosťou Prorokovej domácnosti, že ich činy preniesol do veršov svätého Koránu, aby slúžili ako vedenie pre moslimov. Tieto verše nielenže zobrazujú totálnu podriadenosť Ahlul Bayt Allahovej vôli, ale tiež ich zjavujú ako čisté osobnosti bez chyby.

{Vaším dôverníkom je Boh a Jeho posol a tí, ktorí uverili, ktorí konajú modlitby, dávajú zakat a pritom sa do polohy rukúu klaňajú.}
{Korán 5:55}

{A ostávajte vo svojich domoch a nezvýrazňujte svoje ozdoby zvýrazňovaním podobným predchádzajúcej Dobe neznalosti. A konajte modlitbu a dávajte zakat a poslúchajte Boha a jeho posla. On len chce z vás, Ľudia domu, odstrániť nečistotu a očistiť vás očistením,}
{Korán 33:33}

pochybnosť podriadenie

Pochybnosť

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Zanechaj to, čo ti spôsobuje pochybnosti, a vymeň to za to, čo ti pochybnosti nespôsobuje.”

Pochybnosť znamená, že v mysli máme šancu 50 na 50 ohľadne správnosti alebo nesprávnosti nejakej veci. Ak zvážime obe možnosti, tak zistíme, že obe majú rovnakú váhu. Preto pochybnosť je to, kde je zmätok, neistota, váhanie a blúdenie.

Existujú dva typy pochybností. Po prvé, existuje pochybnosť, ktorá zapríčiňuje tvoj pád. Ťažký druh, ktorý je vytvorený z nedostatku viery. Po druhé, existuje pochybnsť, ktorá je iba dočasná. To je vtedy, keď moment pochybnosti prechádza tvojimi myšlienkami, ale potom sa rýchlo vytratí.

Vlastnosť čistoty srdca človeka je to, že si je istý a je presvedčený, že pravda je správna a faloš je nesprávna. Je v pozícii poznania, presvedčenia a istoty. Zatiaľ čo znamením choroby srdca, pokiaľ ide o porozumenie pravdy a klamstva je to, že je tam neistota a pochybnosť ohľadne oprávnenosti pravdy a odmietnutia klamstva. Pochybnosť je druhom slepoty. Slepec môže mať pochybnosti ohľadne tých vecí, ktoré sú okolo neho, pretože ich nevidí.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal, že:

“Človeku, ktorý má pochybnosť alebo podozrenie ohľadne náboženstva, ak ostane v pochybnostiach alebo bude mať podozrenie, potom Allah zničí jeho dobré skutky.”

Ak je niečo dokázané ako pravdivé múdrosťou, svedomím, rozumovým argumentom a človek o tom stále pochybuje, tak potom sú určite oči jeho srdca slepé. Je zbavený požehnania úsudku a chýba mu viera.

{A tým, ktorých srdcia sú choré pridala nečistotu k ich nečistote. A oni umrú v stave, v ktorom vieru odmietajú}
{Korán 9:125 }

Keď vysvetľoval tento verš, Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal: “Zmysel slova nečistota v tomto verši je pochybnosť. Teda že viac pochybností je pridané k ich pochybnostiam.”

Imám Mohamed Báqir (mier s ním) povedal:

“Akýkoľvek čin s pochybnosťou a odmietnutím pravdy nemá žiadny úžitok.”

Všetci vedia, že dážď je požehnaním a milosťou od Allaha. Ale dážď, z ktorého rastú červené ruže v záhrade, tiež na niektorých miestach zavlažuje burinu.

{„Zachráni sa jedine ten, kto príde k Bohu so zdravým srdcom“}
{Korán 26:89}

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Srdce, ktoré je oslobodené od zla, je také, ktoré sa stretne so svojím Pánom a také, v ktorom nie je nič iné okrem svojho Pána.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) taktiež povedal: “A každé srdce, v ktorom je polyteizmus a pochybnosť, spadne do diery zničenia.”

{Medzi ľuďmi sú takí, ktorí uctievajú Boha na hrane. Ak by sa niekomu z nich dostalo dobro, upokojí sa ním, ale ak by bol vystavený skúške, obráti sa tvárou svojou späť. Prehral život najnižší i život posledný. To je veru tá prehra zjavná.}
{Korán 22:11}

Prorok (mier s ním) povedal:

“Skutočne, pravda je pokoj a klamstvo je pochybnosť.”

Sú moslimovia, ktorí nemajú úprimnú a pevnú vieru v Allaha, proroka a súdny deň. Sú v stave pochybnosti. Prijali islám s cieľom, aby získali materiálne výhody sveta.

Ak budú pokračovať v tom, že budú odmeňovaní vo forme bohatstva a budú mať svoje materialistické priania vyplnené, tak budú vo viere pevní. Ale keď sa stretnú s ťažkosťami, chudobou, chorobou alebo nejakým nešťastím, vzdajú sa náboženstva a budú neveriacimi.

Sú chytení v poníženosti a v zajatí v tomto svete a budú vystavení trestu aj v Posmrtnom živote.

Privolávajú si straty v oboch svetoch, v tomto svete aj v posmrtnom živote.

Imám Ali (mier s ním) povedal v jednej zo svojich prednášok:

“Nestaňte sa obeťou váhania (neistoty), inak vaše pochybnosti zosilnejú. Nebuďte zapletení v pochybnostiach, inak sa stanete neveriacimi.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Určite, pochybnosť je hriechom. Obaja budú v ohni Pekla.”

Mohamed bin Muslim povedal:

“Sedel som po ľavej strane Imáma Džáfara Al Sádiqa (mier s ním) a po pravici Zurarahu. V tom čase prišiel Abu Basír.”

Abu Basír sa spýtal : “Ó Aba Abdulláh! Čo hovoríš na osobu, ktorá pochybuje o Allahovi?”

Imám (mier s ním) povedal: “Je neveriaci.”

Mohamed bin Muslim povedal: “Potom sa Imám otočil k Zurarahovi a povedal:

“Ak otvorene popiera, tak sa určite stal neveriaci.”

V tomto vyrozprávaní Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal, že človek, ktorý je evidentne moslim, ale v srdci má pochybnosť o Allahovi a prorokovi a zomrie v tomto stave, bude zahrnutý medzi neveriacich. A v druhej časti vyrozprávania Imám hovorí, že ak človek otvorene odmieta veriť v Allaha a proroka, tak bude tak isto zjavne považovaný za neveriaceho.

Ale keď má niekto vo svojom srdci pochybnosti, ale zarecituje šahadu - vyjadrenie viery - a nepreukáže pri tom pochybnosť, tak bude počítaný za moslima. Hoci v skutočnosti je neveriaci. A je niekto, kto oznámi svoje pochybnosti o Allahovi a prorokovi, potom zjavne bude považovaný za neveriaceho. Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Ten, kto pochybuje o Allahovi a Jeho prorokovi, je neveriaci.”

Imám Mohamed Báqir (mier s ním) povedal:

“Prorok Allahov zvykol hľadať útočisko u Allaha denne zo šiestich vecí: z pochybnosti, polyteizmu, arogancie, hnevu, krutosti a žiarlivosti.”

Príbeh o podriadenosti

Novomanželia sa vracali domov. Plavili sa po jazere na člne, keď sa zrazu spustil veľký lejak. Muž bol vojak, ale jeho žena sa veľmi bála.

Loďka bola malá a búrka bola veľká. Možnosť, že sa potopia, rástla. Ale muž sedel ticho, pokojne a kľudne, ako keby sa nič nedialo.

Jeho žena sa triasla a spýtala sa:

“Nebojíš sa? Toto môžu byť naše posledné chvíle života! Nezdá sa, že budeme schopní dosiahnuť na druhý breh. Iba zázrak nás môže zachrániť, inak je smrť istá. Nebojíš sa?”

Muž sa zasmial a vytiahol z puzdra meč. Jeho žena bola ešte viac bezradná. Čo robí? Potom dal meč blízko ku krku svojej ženy, až tak blízko, že ostala iba malá medzera. Spýtal sa:

“Bojíš sa?”

Začala sa smiať a povedala:

“Prečo by som sa mala báť? Ak bude meč v tvojich rukách, tak prečo by som sa mala báť? Viem, že ma ľúbiš.”

Odložil meč a povedal:

“Toto je moja odpoveď, viem, že Boh ma miluje a búrka je v Jeho rukách. Takže čokoľvek sa stane, je to to najlepšie. Ak prežijeme, dobre. Ak neprežijeme, dobre. Pretože všetko je v Jeho rukách a On nerobí žiadne chyby.”

[4 Ustavične sa radujte v Pánovi! Opakujem: Radujte sa!

5 Vaša miernosť nech je známa všetkým ľuďom. Pán je blízko.

6 O nič nebuďte ustarostení. Ale vo všetkom modlitbou, prosbou a so vzdávaním vďaky prednášajte svoje žiadosti Bohu.

7 A Boží pokoj, ktorý prevyšuje každú chápavosť, uchráni vaše srdcia a vaše mysle v Kristovi Ježišovi.]

[Biblia, Filipanom 4:4-7]

[5 Dôveruj celým svojím srdcom Pánovi a nespoliehaj sa na svoj um!

6 Na všetkých svojich cestách mysli na neho a on ti bude rovnať chodníky.]

[Biblia, Príslovia 3:5-6]

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65355
DÔSTOJNOSŤ VS PODLOSŤ

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) stvoril človeka, aby bol vznešený a ušľachtilý dušou. Hľadanie svetských cieľov, zatiaľ čo znižujem samého seba, je podlé a ohavné. Človek, ktorý si cení samého seba a má k sebe úctu, a je velebiaci v duši, neuskutoční podlé skutky, ktoré môžu viesť k poníženiu a neúcte. Takýto človek si neukladá nízke a podlé skutky ako ciele svojho života. Bude sa usilovať o to najlepšie a bude sa vyhýbať podlosti.

Dôstojnosť a podlosť duše sú niektoré z najvplyvnejších aspektov človeka. Dôstojnosť duše ho vedie k nasledovaniu cesty vznešenosti, zatiaľ čo podlosť alebo úbohosť duše ho ťahá smerom k beštialite. Dôstojná duša je zdrojom dobra pre vás a pre iných, zatiaľ čo podlá alebo nedôstojná duša je zdrojom zla.

Sú ľudia, ktorí si popletú dôstojnosť duše s ambíciou alebo želaním dosiahnuť svetskú slávu. Ambícia spôsobuje to, že sa človek usiluje o nadšenie vo svetských veciach a inšpiruje ho to k stúpaniu k materiálnym výškam. Nestará sa o to, čo musí byť urobené na to, aby dosiahol svoje ciele.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Zdôrazňujem dôležitosť dobrej morálky pre vás, pretože všemohúci Boh ma poslal špeciálne pre tento účel.”

Imám Ali (mier s ním) v liste jeho synom zdôrazňuje vznešenosť charakteru, ktorý pre nich plánoval v ich výchove.

“Staral som sa o to, aby som vám pomohol rozvinúť si vznešený charakter a pripravil vás na život, ktorý budete musieť viesť, aby ste vyrástli na mladých mužov vznešeného charakteru s otvorenou a poctivu mysľou a jasným a presným poznaním ohľadne vecí okolo vás.”

Imám Ali (mier s ním) povedal o duši:

“Duša je ako cenný šperk. Ktokoľvek sa snaží o jej ochranu, tak mu pomôže pri získaní vyvýšených pozícií a ktokoľvek jednal nedbalo čo sa týka jej ochrany, tak ho poníži...”

Ktokoľvek vie cenu samého seba, nikdy nedovolí, aby si hovel vo svetských zábavách a hanebných činoch...

Ktokoľvek objaví vznešenosť duše, tak ju bude chrániť proti nízkosti vášní a falošných želaní...

Ktokoľvek má vznešenosť duše, tak sa oslobodí od chcenia.

“Je lepšie nerobiť nič, ako robiť to, čo je nesprávne. Pretože čokoľvek robíte, robíte to sebe.”
- Buddha

“Strážte si dobre v sebe tento poklad - láskavosť. Vedzte, ako dať bez váhania, ako stratiť bez ľútosti, ako získať bez podlosti.”
- George Sand (francúzsky románopisec)

Imám Ali (mier s ním) povedal Husseinovi (mier s ním):

“Dávaj si pozor, syn môj! Vyhýbaj sa tomu, aby si sa neurobil otrokom pre nikoho. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) ťa stvoril ako slobodného človeka. Nepredaj svoju slobodu za nič na svete.

“Neexistuje skutočný zisk a skutočná hodnota z výhod, ktoré získaš tým, že predáš svoju česť a sebaúctu alebo tým, že sa podrobíš potupe a urážkam, pretože nie je skutočné dobro v bohatstve a moci, ktoré získaš bláznivými prostriedkami.”
- Nahjul Balagha, List 31

Imám Hussein (mier s ním) odráža to isté božie svetlo vznešeného a ušľachtilého charakteru a vznešenej duše, keď odmietol prisľúbiť oddanosť Yazídovi ibn Mu´awiya. Imám oslovuje jeho spoločníkov v Karbale a v tejto prednáške vyhlasuje nasledovné:

“Život pod tyraniou nie je hodný človeka, dokým ľudia nepovstanú a nepokúsia sa obnoviť vyššie hodnoty.”

Nevidíš, že to, čo je pravdivé a správne sa nerobí a to, čo je falošné a nesprávne nie je zakázané?

V takejto situácii človek viery sa túži stretnúť sa so svojím Pánom. Skutočne (v takýchto podmienkach) je pre mňa smrť šťastím a život pod jarmom tyranov potupou.

Jeho nesmrteľné slová - “potupa je od nás ďaleko,” ktoré predniesol, keď odmietol Yazída a namiesto toho si vybral mučeníctvo, naplnili energiou a očarili srdcia a duše.

Imám Al Hussein (mier s ním) povedal:

“Záležitosti má pod kontrolou Allah. Robí to, čo si On želá a Allah Vznešený a Vysokopostavený je každý deň v práci. Hoci život v tomto svete môže byť nedoceniteľný, Allahova štedrosť je skutočne nadradená a najveľkolepejšia.

A ak majetok, ktorý bol zhromaždený zmizne, človek za to nesmie byť lakomý.

A ak je obživa už pridelená, ak je človek menej hrabivý, tak je to to najkrajšie. A ak telá vyrástli pre smrť, ak človek zomrie mečom kvôli Allahovi, je to vynikajúce.

Nech je Allahov salam - mier s vami, ó, potomkovia Ahmeda (Mohameda). Vidím, že vás opustím.”

Prorok Ježiš (mier s ním) povedal jednému zo svojich spoločníkov:

“Urobte svet miestom vášho pôstu a nechajte smrť, aby prerušila váš pôst.”

Jeden z jeho učeníkov mu v jeden deň povedal:

“Ó, duša Božia! Modlíme sa, ako sa modlíš ty, postíme sa, ako sa postíš ty a pripomíname si Boha ako si Ho pripomínaš ty, a predsa nedokážeme chodiť po vode, ako chodíš ty.”

Prorok odpovedal:

“Povedzte o vašej láske pre tento svet.”

Oni povedali: “Milujeme ho.”

Potom im povedal: “Skutočne, táto láska kazí náboženstvo. Pre mňa je svet podobný kameňom a hrudám blata.”

V jeden deň, muž z Medíny prišiel k Svätému Prorokovi (mier s ním) pre pomoc a Prorok (mier s ním) sa spýtal, či má doma nejaký majetok.

Žiadal od muža, aby mu priniesol oblečenie a misku, ktorú vlastní, a potom aby ich predal jednému z jeho spoločníkov za dva dirhamy.

Prorok (mier s ním) povedal mužovi, aby utratil jeden dirham na jedlo pre jeho rodinu a za druhý, aby kúpil sekeru. Potom mu dal pokyn, aby išiel a nasekal drevo na oheň a povedal mu, že ho nechce vidieť 14 dní.

Sekaním dreva a jeho predajom, muž zarobil 10 dirhamov, za ktoré kúpil jedlo a oblečenie pre jeho rodinu. Prorok (mier s ním) mu povedal:

“Toto je pre teba lepšie ako žobranie. Žobranie bude škvrnou na tvojej tvári v súdny deň.”

{I poctili sme synov Adama a prepravovali sme ich na súši i na mori a dali sme im z dobrôt a uprednostnili sme ich pred veľkou časťou tých, ktorých sme stvorili, uprednostnením.}
{Korán 17:70}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Je lepšie pre jedného z vás, aby ste zobrali povraz, sekali drevo a ťahali ho na svojich chrbtoch, a predali ho, ako pýtať si od inej osoby. Nikto nikdy nejedol lepšie jedlo ako to, ktoré je z práce jeho rúk.”

Láska pre materiálne veci spôsobuje a vytvára podlosť. Navádza dušu, ktorá by inak bola stvorená pre vznešené ciele, aby robila zlé skutky.

Vznešená a dôstojná duša bude oslobodená od takéhoto zla, pretože pre vznešenú dušu to je príliš nízke.

Imám Ali (mier s ním) povedal o niektorých zlých skutkoch a ich zlých vplyvoch na človeka toto:

“Ten, kto príjme lakomosť ako zvyk, znehodnocuje sám seba. Ten, kto odhaľuje svoje ťažkosti, súhlasí s ponížením a ten, kto dovolí svojmu jazyku, aby premohol jeho dušu, ponižuje svoju dušu.”

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ak by sa ľudia pozerali na vlastnosť miernosť, neboli by videli žiadne iné krajšie stvorenie Allahovo. Ak by sa pozerali na zlé sklony, neboli by videli žiadne iné škaredšie stvorenie Allahovo.”

“S miernosťou premôžeš hnev. So štedrosťou premôžeš podlosť. S pravdou premôžeš klamstvo.”
- Buddha

{A ktorí nepodávajú krivé a falošné svedectvá a ak by prešli popri planých rečiach, prejdú so všetkou dôstojnosťou}
{Korán 25:72}

{Tí, ktorí sú odovzdaní Tomu, v moci ktorého je milosť, sú tí, ktorí chodia na zemi v tichosti   a pokore a ak by sa im prihovorili neznalí, povedia: „Mier“,}
{Korán 25:63}

[Vľúdna odpoveď krotí hnev, urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť.]
[Biblia, Príslovia 15:1]

[Buďte k sebe navzájom láskaví a milosrdní, navzájom si odpúšťajte, ako aj vám odpustil Boh v Kristovi!] Ef 4, 32
[Biblia, Efezanom 4:32]

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65361
VIERA VS NEVIERA

Jedným z 5 pilierov islámu je viera. Bez viery nie je žiadna blízkosť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Základom každého náboženstva je viera. Viera nie je iba presvedčenie o pravde daného princípu, ale je to v základe prijatie princípu ako základu činu.

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“...telo nemá žiadny úžitok bez hlavy. Podobne pravá viera nemá žiadny úžitok bez atribútov odovzdanosti, vytrvalosti a trpezlivosti.”

Viera v isláme je morálnym základom pre skutok a blahobyt človeka. Preto viera v islám je pevná viera, ktorá vyviera z poznania a neotrasiteľného presvedčenia Jedinosti Allaha, v Jeho vlastnosti a zjavené vedenie. Ten, kto v to verí, sa nazýva mu´min (verný).

{Takto podrobne vysvetľujeme znamenia a nech hovoria: „Naučil si sa to“. Objasníme ich ľuďom, ktorí majú poznanie.}
{Korán 6:105}

Viera vedie človeka k životu v poslušnosti a podriadenosti kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Človek, ktorý žije takýto život podriadenosti, je známy ako moslim. Preto je viera počiatočným bodom, ktorý vedie človeka k životu v podriadenosti k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Človek sa nemôže stať moslimom bez viery.

{A aby Boh očistil tých, ktorí uverili a postupne zničil tých, ktorí odmietli veriť.}
{Korán 3:141}

{Tí, ktorí uverili a potom veriť odmietli a potom znova uverili a potom znova veriť odmietli a potom svoje odmietnutie viery ešte vystupňovali, tým by Boh už viac neodpustil a ani by ich na cestu správnu neusmernil.}
{Korán 4:137}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Najsilnejšie puto viery je lojalita kvôli Allahovi a odpor kvôli Allahovi, láska kvôli Allahovi a nepriateľstvo kvôli Nemu.”

Prorok (mier s ním) tiež povedal:

“Najlepšie skutky sú milovať kvôli Allahovi a nenávidieť kvôli Allahovi.”

Keď sa Imáma Alího (mier s ním) opýtali na vieru v náboženstve, on odpovedal, že štruktúra viery je podporovaná štyrmi piliermi a to sú: vytrvalosť, presvedčenie, spravodlivosť a džihád.

Podobne Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Veriaci má silu v náboženstve, rozhodnutie spolu so zhovievavosťou, vieru s presvedčením, horlivosť (v hľadaní) poznania, aktivitu s vedením, poslušnosť so spravodlivosťou, poznanie so zhovievavosťou, zdvorilosť s priateľstvom, štedrosť so spravodlivosťou, striedmosť v bohatstve, pôvab v hladovaní, odpustenie s inteligenciou, poslušnosť k Allahovi podľa Jeho príkazov, vzdanie sa apetítu, zbožnosť v želaniach, horlivosť vo vedení džihádu, uctievanie v oddanosti a vytrvalosť v ťažkostiach.”

Je dôstojný počas nešťastia, trpezlivý v strese a vďačný v pohodlí. Neohovára ľudí, ani sa nestane pyšným, a ani nepretrhne putá s príbuzenstvom. Nie je slabý, ani drzý, ani hrubý. Jeho zrak ho nepredbehne, ani brucho ho neodhalí, ani ho nepremôže jeho privátna partia.

Nie je pravda, že by nenávidel ľudí, ani ľuďom nič nevyčíta, a ani nekradne. Podporuje obeť pred nespravodlivosťou a má milosrdenstvo k chudobným. Jeho vlastné ja je v strese kvôli nemu, zatiaľ čo ľudia sú kvôli nemu v pohodlí. Neželá si slávu (a hriechy) tohto sveta a ani sa nestane netrpezlivým kvôli poníženosti.

Existuje cieľ, ktorý ho robí zaneprázdneným. Nie je žiadna chyba v jeho úsudku ani slabosť v jeho myšlienke, a ani strata v jeho náboženstve. Vedie toho, kto si žiada jeho radu. Pomáha tomu, kto mu pomáha, zdržiava sa nemravnosti a nie je nevedomý.
- Usúl Káfi

Viera môže byť daná iba Bohom a znamená, že ľudská bytosť uznáva Allahovu (Oslavovaný a Vyvýšený) veľkosť a nadradenosť, jeho vlastnú pozíciu ako boží služobník, ktorý Mu dlží vďačnosť za Jeho milosrdenstvo k človeku. Posol Allahov (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal:

“A skutočne Allah dáva svet (dunya) tomu, koho miluje a tomu, koho nemiluje. Ale On vieru nedáva nikomu, iba tomu, koho miluje.”

{Tí, ktorí sa usadili v týchto príbytkoch a prijali vieru už pred ich príchodom, majú radi tých, ktorí emigrovali k nim a nenachádzajú vo svojich hrudiach žiadnu potrebu v tom, čo tým bolo dané a uprednostňujú pred sebou iných, aj keď by boli sami v núdzi. Kto je ochránený pred lakomosťou svojej duše, to je ten, ktorý prospel.}
{Korán 59:9}

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ak rozrežem verného moslima na kúsky, aby ma nenávidel, tak sa nestane mojím nepriateľom. A ak dám všetko bohatstvo tohto sveta pokrytcovi, aby sa stal mojím priateľom, tak sa mojím priateľom nestane.”

Je to tak, lebo Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ó Ali! Žiadny verný moslim nikdy nebude tvojím nepriateľom a žiadny pokrytec nikdy nebude tvojím priateľom.”
- Nahjul Balagha

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Chcem vás naučiť 5 z tých vecí, ktoré si zasluhujú vašu najväčšiu túžbu získať ich:

Majte nádej iba v Allaha.

Nebojte sa ničoho, iba hriechu.

Ak niečo neviete, nikdy sa nehanbite priznať si nevedomosť.

Ak niečo neviete, nikdy neváhajte alebo necíťte sa zahanbene naučiť sa to.

Získajte trpezlivosť a vytrvalosť, pretože ich vzťah k pravej viere je ako hlava k telu. Telo je bez úžitku bez hlavy. Podobne, pravá viera nemôže mať úžitok bez atribútov odovzdanosti, vytrvalosti a trpezlivosti.”
- Nahjul Balagha

Ten je najmúdrejší a je mužom, ktorý má najviac poznania, ktorý radí ľuďom, aby nestratili nádej a vieru v milosrdenstvo Allahovo, a aby si neboli príliš istí, a aby neboli prehnane sebavedomí, že sú imúnni od Jeho hnevu a trestu.
- Imám Ali, Nahjul Balagha

Imámovi Alímu povedali o Charidžitovi, že v noci vstal, aby sa modlil a recitoval Svätú knihu.

Imám Ali (mier s ním) povedal: “Spať s tým, že mám úprimnú vieru v náboženstve a v Allaha je lepšie, ako sa modliť s neistou vierou.”

Žiarlivosť u ženy je neodpustiteľná, ale u muža je to hriech jeho viery v náboženstve (pretože islam povoli polygamiu a zakázal polyandriu).
- Imám Ali, Nahjul Balagha

Obraňujte svoju vieru v Allaha s pomocou dobročinnosti. Ochráňte svoje bohatstvo s pomocou zakátu. Nechajte, aby vás modlitby strážili pred nešťastím a pohromami.

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Pre toho, kto nemá skromnosť, pre toho nie je viera.”

On (mier s ním) tiež povedal: “Odstrániť horu je ľahšie ako odstrániť vieru.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Viera nie je určená vonkajším zjavom a nádejami. Viera je to, čo je čisté v srdciach a zaistené skutkami.”

Ježiš (Ísa) (mier s ním) povedal:

“Skutočne, ako plodiny nemôžu kvitnúť, iba keď majú vodu a hlinu, takisto pravá viera nemôže kvitnúť, iba cez poznanie a činy.”

Preosievací proces slabých vo viere

Noah a ďatľové semienko:

V knihe Ghaybat Al Numáni sa hovorí:

Salama bin Mohamed vyrozprával od Ahmada bin Ali bin Dawúda Al Qúmmiho, od Mohameda bin Al Hassána Al Sáffara, od Ahmeda bin Mohameda bin Eessaho, od niekoho z jeho spoločníkov, že Abu Abdulláh Al Sádiq povedal:

“Prorok Noah (mier s ním) žiadal Allaha, aby trápil jeho národ. Allah mu zjavil, aby zasadil ďatľové semienko. Ak vyrastie a bude jesť z jeho plodov, Allah bude trápiť jeho ľud a zničí ich.”

Prorok Noah (mier s ním) zasadil semienko a povedal o tom svojim spoločníkom. Palma vyrástla a zarodila svoje plody. On jedol z jej plodov a dal z toho jesť aj svojim spoločníkom.

Jeho spoločníci mu povedali: “Ó, prorok Allahov, čo bude so sľubom, ktorý si nám dal?

Prorok Noah (mier s ním) sa modlil k Allahovi, aby vyplnil sľub, ktorý mu dal.”

Allah mu zjavil, aby zasadil ďalšie semienko, a keď vyrastie a bude mať palma plody, Allah ich bude trápiť.

Noah (mier s ním) o tom povedal svojim spoločníkom. Rozdelili sa na tri skupiny. Jedna skupina boli tí, ktorí neverili, druhá skupina sa pretvarovala a tretia skupina stále verila Noahovi (mier s ním).

Prorok Noah (mier s ním) znovu zasadil semienko. Vyrástlo a rodilo plody. On jedol z jeho plodov a dal aj svojim spoločníkom.

Povedali: “Ó, prorok Allahov, čo bude so sľubom, ktorý si nám dal?”

Noah sa modlil k Allahovi. Allah mu zjavil, aby zasadil tretie semienko, a keď vyrastie a zarodí plody a bude jesť z jeho plodov, potom Allah týchto ľudí zničí.

Noah (mier s ním) povedal o tom svojim spoločníkom. Dve skupiny (pokrytci a tí, ktorí verili) sa rozdelili na tri skupiny - jedna skupina prestala veriť, jedna skupina sa pretvarovala a jedna skupina stále verila Noemu (mier s ním).

Prorok Noah (mier s ním) to urobil 10 krát a zakaždým sa jeho spoločníci rozdelili na tri skupiny. Na desiaty raz niektorí z jeho úprimných spoločníkov k nemu prišli a povedali mu:

“Ó, prorok Allahov, hoci urobíš to, čo si sľúbil alebo nie, aj tak si pravdovravný. Ty si prorok zoslaný Allahom a my nikdy nepochybujeme o tom, čo robíš.”

Takýmto spôsobom Allah zničil Noemových (mier s ním) ľudí, okrem verných spoločníkov, ktorí Noemu verili (mier s ním). Noah a jeho úprimí spoločníci sa plavili na arche a tak ich Allah zachránil po tom, čo boli skúšaní, preosievaní a prečistení.
- Bihar Al-Anwar, zv. 11, str. 339

Abu Abdulláh (mier s ním) povedal:

“Veľmi málo Arabov bude s Qaimom.”

A tak mu bolo povedané: “Ale veľa z nich túto vec o Qaimovi opisuje!”

A tak povedal: “Ľudia musia byť testovaní, preosievaní a roztriedení a veľa ľudí neprejde cez sito.”
- Ghaybat Al-Numáni, str. 204

Príklad preosievacieho procesu je to, čo povedal Imám Ali bin Abi Tálib (mier s ním) a je to príklad človeka, ktorý mal ryžu a vybral z nej všetky nečistoty (z misky s ryžou vybral červy), a potom odišiel. Keď sa vrátil v miske bolo ešte viacej červov. Potom vzal misku, vybral všetky zrná, v ktorých boli červy a odložil misku na tak dlho, ako si to prial Allah.

Potom sa stala tá istá vec. Vrátil sa k ryži a zistil, že veľa z týchto červov je vnútri misky. Vybral ich z misy preč a znovu ju vyčistil. A stalo sa tak znovu a znovu, až dokým nezostalo iba zopár zrniečok, ktoré červy nezničili. A nezostane nikto iba zopár pravých veriacich. Žiadna fitna nimi neotrasie.

Pri Allahovi táto vec, na ktorú čakáte (Qaim), sa nestane, dokým si nenapľujete do svojich tvárí. A dokým nebudete nazývať jeden druhého klamárom, a dokým nikto zo šia moslimov nezostane okrem tých, ktorých je tak málo, ako je soli v jedle.

{Ten, kto s pravdou prišiel a ten, kto ju uznal, to sú tí bohabojní.}
{Korán 39:33}

Typy Khufr (neviery)

Korán používa slovo Khufr na označenie ľudí, ktorí zakrývajú alebo skrývajú realitu. Korán používa toto slovo na identifikáciu ľudí, ktorí popreli Allahove láskavosti tým, že neprijali Jeho nadvládu a autoritu. Khufr je slovo opačného významu oproti viere a je to neviera v Allaha, a Káfir je neveriaci. Tento typ Khufr je nazývaný Khufr Al Akbar alebo Veľký khufr. Existujú mnohé typy Khufr Al Akbar:

Neviera z tvrdohlavosti (Khufr Al Inad): Toto sa vzťahuje na niekoho, kto pozná pravdu a priznáva, že pozná pravdu. Vlastným jazykom prizná svoju vedomosť, ale odmieta ju prijať a vyhýba sa urobiť vyhlásenie. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{„Hoďte do pekla každého odmietajúceho vieru, tvrdohlavého“}
{Korán 50:24}

Neviera z popierania (Khufr Al Inkar): Toto sa vzťahuje na niekoho, kto popiera srdcom aj jazykom. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Poznajú dobrodenie Božie, ale aj tak ho popierajú. Väčšiu časť z nich tvoria tí, ktorí odmietajú veriť}
{Korán 16:83}

Neviera z arogancie a pýchy (Khufr Al Kibr): Neviera diablov je príkladom tohto typu Khufr. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{A tí, ktorí za lož označia naše znamenia a povyšovať sa budú nad ne, tí budú obyvateľmi ohňa, budú v ňom naveky.}
{Korán 7:36}

Neviera z odmietutia (Khufr Al Džuhúd): Toto sa vzťahuje na niekoho, kto uznáva pravdu vo svojom srdci, ale odmieta ju jazykom. Tento typ Khufr sa aplikuje na tých, ktorí sa nazývajú moslimovia, ale ktorí odmietajú všetky potrebné a prijaté normy islámu, ako je modlitba a zakát. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) povedal:

{Popierali ich a pritom sa ich duše bez pochýb o nich uistili, popierali ich len z krivdy a z povýšenia. Pozri sa, aký bol koniec tých, ktorí skazu šírili.}
{Korán 27:14}

Neviera z pokrytectva (Khufr Al Nifaq): Toto sa vzťahuje na niekoho, kto predstiera, že je veriaci, ale skrýva svoju nevieru. Takáto osoba sa nazýva munáfiq alebo pokrytec. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený hovorí):

{Pokrytci budú v spodnej úrovni ohňa. Pre nich už nenájdeš nikoho, kto by im pomohol a podporil ich, }
{Korán 4:145}

Neviera preto, aby sme pretvorili haram - zakázané na halal - povolené: Toto sa vzťahuj na niekoho, kto prijíma ako povolené to, čo Allah učinil zakázaným ako alkohol alebo smilstvo.

Iba Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má privilégium urobiť veci halal a haram a tí, ktorí chcú prekážať jeho právu, sú ako rivali voči Nemu, a preto sú mimo hraníc viery.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Nehovorte o tom, čo vaše jazyky lživo opisujú: „Toto je dovolené a toto zakázané“, aby ste si vymýšľali o Bohu lži. Tí, ktorí si vymýšľajú o Bohu lži, nikdy neuspejú.}
{Korán 16:116}

Neviera z nenávisti k akýmkoľvek Allahovým príkazom (Khufr Al Kurh): Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Tí, ktorí odmietli veriť, tí v nešťastí spočinú a skutkom tých zblúdiť dá. To preto, že sa im protivilo to, čo Boh zoslal, a tak ich skutky márnymi učinil.}
{Korán 47:8-9}

Neviera kvôli výsmechu a posmechu (Khufr Al Istihzaha): Allah (Oslavovaný aVyvýšený) hovorí:

{Ak by si sa ich na to spýtal, povedali by: „My sme sa len rozprávali a zabávali.“ Povedz: „A či z Boha, Jeho znamení a posla ste si posmech robili?“ Neospravedlňujete sa, vy ste vieru odmietli znova potom, ako ste sa veriacimi stali. Ak prepáčime skupine z vás, druhú skupinu trápeniu podrobíme za to, že jej členovia previnilcami boli.}
{Korán 9:65-66}

Neviera kvôli vyhýbaniu sa (Khufr Al I´radh): Toto sa vzťahuje na tých, ktorí sa obrátia a vyhýbajú sa pravde. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{Kto väčšiu krivdu pácha než ten, komu boli pripomenuté znamenia Pána jeho, ale on sa od nich odvrátil a zabudol, čo jeho ruky vykonali?! My sme učinili na ich srdciach rúško, aby mu neporozumeli a hluchotu v ich ušiach. A keď by si ich vyzýval k správnemu usmerneniu, správne usmernení nikdy nebudú.}
{Korán 18:57}

Neviera kvôli tomu, aby sme nahradili Allahove zákony (Khufr Al Istibdal): Toto by mohlo mať formu:

Odmietnutie Allahových zákonov (šaríe) bez ich popierania
Popieranie Allahových zákonov a ich odmietanie
Nahradenie Allahových zákonov s právom, ktoré vymyslel človek
{Majú snáď spoločníkov, ktorí im uzákonili z náboženstva, čo Boh nepovolil? Nebyť slova daného o rozsúdení, bolo by medzi nimi rozhodnuté. Krivdiacim sa dostane trápenie bolestivé.}
{Korán 42:21}

Prorok (mier s ním) povedal: Viera sa obnosí vo vašich srdciach tak, ako sa obnosí oblečenie a preto žiadajte Allaha, aby obnovil vieru vo vašich srdciach.

Prorok Shuaib (mier s ním): Shuaibovo posolstvo

Allah, Všemohúci, zjavil príbeh o Shuaibovi (mier s ním):

{85. I k Medianovcom sme poslali ich brata Šába, ktorý povedal: „Ľudia moji! Uctievajte Boha, niet pre vás iného boha než On. Prišiel k vám jasný dôkaz od Pána vášho. Dávajte úplné miery a váhy a neuberajte ľuďom z ich vecí a nešírte skazu na zemi po tom, ako bola na nej náprava učinená. To je pre vás lepšie, ak ste veriaci“}

{86. „A nesedávajte pri každej ceste, vyhrážate sa a bránite tým, ktorí v Neho uverili, nasledovať cestu, ktorú Boh určil a chcete, aby sa stala krivou. A spomeňte si, ako málo vás bolo a On dal vášmu počtu vzrásť. A pozrite sa, aký bol koniec tých, ktorí skazu šírili“}

{87. „A ak skupina z vás uverila v to, s čím som bol poslaný a druhá skupina neuverila, tak počkajte, až kým Boh medzi nami nerozhodne. Veď On je najlepším sudcom“}

{88. Poprední z radov jeho ľudí, ktorí sa povyšovali, povedali: „Vyženieme ťa, Šáb, aj tých, ktorí s tebou uverili, z našej dediny, alebo sa vrátite na našu cestu“. Povedal: „Aj keď by sa nám to protivilo?!“}

{89. „Vymysleli by sme si o Bohu veru lži, ak by sme sa vrátili na vašu cestu po tom ako nás z nej Boh zachránil. Neprislúcha nám vrátiť sa na ňu, jedine ak by tak chcel Boh, Pán náš. Pán náš obsiahol všetko znalosťou svojou. Na Boha sme sa spoľahli. Pane náš rozhodni medzi nami a našimi ľuďmi podľa pravdy. Veď Ty si najlepším rozhodcom“}

{90. Poprední z radov jeho ľudí, ktorí odmietli veriť, povedali: „Ak by ste nasledovali Šába, stratu veru utrpíte“}

{91. A tak ich otras zasiahol a tak ráno ležali vo svojich príbytkoch mŕtvymi.}

{92. Tí, ktorí zo lži Šába obvinili, ako keby v nich nikdy nežili. Tí, ktorí zo lži Šába obvinili, boli tí, ktorí stratu utrpeli. }

{93. A tak sa odvrátil od nich a povedal: „Ľudia moji! Oznámil som vám posolstvá môjho Pána a dobre som vám radil. Ako môžem žialiť nad ľuďmi odmietajúcimi vieru?“}
{Korán 7:85-93}

Ľudia Madyanu boli Arabi, ktorí žili v krajine Ma´an - časť z tej krajiny je dnes Sýria. Boli to nenásytní ľudia, ktorí neverili, že Allah existuje, a ktorí žili hriešnym životom. Klamali v mierach a váhach, vzývali svojich bohov a skrývali svoje nedostatky. Klamali svojim zákazníkom a podvádzali ich.

Allah zoslal Svojho proroka Shuaiba (mier s ním), ktorý bol vyzbrojený mnohými zázrakmi. Shuaib im prednášal a prosil ich, aby dbali o Allahove láskavosti a varoval ich o následkoch pre ich zlé chodníčky, ale oni sa mu iba vysmievali. Shuaib ostal pokojný a pripomenul im, že je z ich príbuzenstva, a že to, čo robí, nie je pre jeho osobný zisk.

Vzali si majetok Shuaiba a jeho nasledovníkov, a potom ich vyhnali z mesta. Posol sa obrátil k Bohu o pomoc a jeho prosba bola vyslyšaná. Allah na nich zoslal všetko spaľujúcu horúčavu a oni strašne trpeli.

Keď videli mraky na oblohe, tak si mysleli, že to prinesie úľavu, ochladenie a občerstvujúci dážď a ponáhľali sa von v nádeji, že si užijú dažďa. Namiesto toho sa mrak roztrhol a vrhal blesky a oheň. Počuli hromobitie a zem pod nimi sa triasla. Hriešnici zahynuli v tomto stave hororu.

Nevedomosť neveriaceho

Allah, Vyvýšený, hovorí:

{176. Zo lži obvinili Obyvatelia húštin poslov,}

 {177. Keď im Šáb povedal: „A či sa nevyvarujete?“}

 {178. „Ja som poslaný k vám ako posol poctivý“,}

 {179. „Bojte sa Boha a poslúchnite ma“,}

 {180. „Nežiadam od vás za to žiadnu odmenu. Moja odmena je u Boha“,}

 {181. „Dávajte úplné miery a nepatrite medzi tých, ktorí z nich uberajú“,}

 {182. „Vážte váhami rovnými“,}

 {183. „Neuberajte ľuďom z ich vecí a nešírte skazu na zemi a nebuďte skazu šíriaci“,}

 {184. „Bojte sa Toho, kto stvoril vás i tvorstvo prvé“.}

 {185. Povedali: „Ty patríš medzi začarovaných“,}

 {186. „Ty nie si nič iné než človek ako my. My si myslíme, že patríš medzi klamárov“,}

 {187. „Daj, aby na nás spadol kus z neba, ak patríš medzi pravdovravných“.}

 {188. Povedal: „Môj Pán lepšie vie o tom, čo konáte“.}

 {189. Zo lži ho obvinili, a tak ich zasiahlo trápenie Dňa mraku. Ono to bolo veru trápením dňa preveľkého.}

 {190. V tom je veru znamenie. Väčšina z nich ale neverila.}

 {191. Pán tvoj, On je ten mocný a milostivý.}
{Korán 26:176-191}

Hadís o Taqqiyi

Bolo vyrozprávané, že Ibn Abbás povedal:

“Allah, nech je Oslávený, hovorí, že ktokoľvek neverí po tom, ako už veril, je objektom Allahovho hnevu a bude mať prísny trest.”

Akokoľvek, v prípade človeka, ktorý je nútený hovoriť slová neviery, ktoré sú v protiklade k tomu, čo cíti v srdci len preto, aby sa takýmto spôsobom zachránil pred svojimi nepriateľmi, takého netreba viniť, pretože Allah, nech je Oslávený, bude brať na zodpovednosť ľudí len za to, čo je v ich srdciach.

Mušrikín chytili Ammara ibn Yásira a nenechali ho odísť, až dokým nezačal nadávať na Proroka (mier s ním) a nezačal hovoriť pekne o ich bohoch. Potom mu dovolili odísť.

Keď prišiel k Poslovi Allaha (mier s ním), tak sa Posol opýtal: “Čo sa ti stalo?”

“Niečo zlé, ó, Posol Allahov. Nedovolili mi odísť, až dokým som nezačal nadávať na teba a nezačal som chváliť ich bohov.“

Prorok povedal: “Čo cítiš v srdci?”

On povedal: “Cítim v srdci vieru.”

Prorok povedal: “Ak to urobia znovu, tak aj ty urob znovu to, čo si urobil.”

“Očisti svoje srdce zvnútra a budeš vedieť, ako viem ja. Odstráň zvyšky sveta zo svojho srdca a očisti svoje vnútro. A želaj si pre svojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáš pre seba. A buď prvý, kto dáva a posledný, kto berie.

Trénuj (kontroluj) a disciplinuj sa a vedz, že Allah počuje a vidí to, čo je v srdci a jazyk neurobí krok ani vpred ani vzad (poznámka prekladateľa - to znamená, že to, čo hovoríš svojím jazykom, nie je to, na čom záleží Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Skôr to, čo je v tvojom srdci, je to, na čom Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) záleží).”
- Ahmed Al Hassan (mier s ním), vodca Čiernych Zástav Východu.

{Kto odmietol veriť v Boha po tom, ako v Neho uveril - s výnimkou toho, kto bol donútený, ktorého srdce ale ostáva vierou pokojné - na tom, ktorého hruď sa odmietaniu viery poddala, spočinie hnev od Boha zoslaný a dostane sa mu trápenie obrovské.}
{Korán 16:106}

{Tí, ktorí odmietli veriť v naše znamenia, tým dáme horieť v ohni. Vždy, keď sa ich kože spečú, vymeníme im ich za kože iné, aby tak okúsili trápenie. Boh je veru mocný a múdrosťou oplýva.}
{Korán 4:56}

{Tí, ktorí uverili a potom veriť odmietli a potom znova uverili a potom znova veriť odmietli a potom svoje odmietnutie viery ešte vystupňovali, tým by Boh už viac neodpustil a ani by ich na cestu správnu neusmernil.}
{Korán 4:137}

{Tí, ktorí odmietli vieru po tom, ako už boli veriaci a svoje odmietnutie viery ešte vystupňovali, od tých nebude prijaté ich pokánie. To sú tí, ktorí zblúdili. Tí, ktorí odmietli veriť a zomreli ako odmietajúci vieru, od žiadneho z nich nebude prijatá ani celá Zem zlatom naplnená, pokiaľ by sa chcel ním vykúpiť. Tým sa dostane trápenie bolestivé a nebudú mať nikoho, kto by im pomohol a podporil ich.}
{Korán 3:90-91}

{Ako si môže niekto myslieť, že Boh správne usmerní ľudí, ktorí odmietli vieru po tom, ako už boli veriaci a dosvedčili, že posol je pravdivý, a po tom, ako prišli k nim jasné dôkazy? Boh správne neusmerní ľudí krivdiacich. Tých odplata bude, že na nich spočinie prekliatie Božie, anjelov i všetkých ľudí. Naveky v ňom ostanú, nebude im zmiernené trápenie a ani im nebude dožičený žiaden odklad. Avšak k tým, ktorí pokánie potom učinili a napravili, čo konali, Boh je odpúšťajúci a milostivý. }
{Korán 3:86-89}

 Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65363
ODPUSTENIE VS POMSTA

Priateľ Allaha sa nepomstí a ten, kto sa pomstí, nikdy nemôže byť priateľom Allaha.

Predtým, ako začneme, chcel by som sa opýtať: Je medzi čítajúcimi niekto, komu bolo ublížené tým, ako konali iní? Nie je to otázka, ktorou by som vás chcel dobehnúť. Ak je odpoveď áno, tak sa vás opýtam ďalšiu otázku:

Odpustili ste tejto osobe alebo ste odmietli s tou osobou hovoriť? Alebo ste s danou osobou pretrhli všetky kontakty kvôli jej konaniu?

[Lebo ak vy odpustíte ľuďom ich poklesky, aj váš nebeský Otec vám odpustí.]
[Biblia, Matúš 6:14]

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Veriaci je ako zrkadlo iným veriacim v úprimnosti.”

Ako zrkadlo tvoj priateľ ti dáva úprimný obraz. Odpustí ti chyby, ale neskrýva alebo nepreháňa tvoju moc a slabosť.

Príbeh, ktorý ukazuje rozsah Allahovho (Oslavovaný a Vyvýšený) odpustenia:

Mu´adh ibn Džabal plakal, keď prišiel k vznešenému Prorokovi Mohamedovi (mier s ním) a pozdravil sa mu. Vznešený prorok Mohamed (mier s ním) odpovedal na jeho pozdrav a opýtal sa:

“Prečo plačeš?”

“Pri dverách mešity je dobre vyzerajúci mladý muž, ktorý plače tak intenzívne ako matka, ktorej malý syn umrel a chce sa s tebou stretnúť, odpovedal Mu´adh ibn Džabal.”

Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) súhlasil, že sa s ním stretne.

Mladý muž vstúpil a pozdravil vznešeného Proroka Mohameda (mier s ním), ktorý sa mu odzdravil a opýtal sa:

“Prečo plačeš?”

“Prečo by som neplakal? Spáchal som hriechy, ktoré Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nikdy neodpustí a uvrhne ma do Pekla”, odpovedal mladý muž.”

“Pridružil si spoločníkov k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený)? “

“Nie.”

“Zabil si niekoho?”

“Nie.”

“Aj keby boli tvoje hriechy veľké ako hora, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) ich odpustí,” odpovedal vznešený prorok Mohamed (mier s ním).

“Moje hriechy sú väčšie ako hora,” vysvetľoval mladý muž.

“Sú tvoje hriechy veľké ako sedem zemí, moria, piesok, stromy, všetko, čo je na zemi, na nebesiach, hviezdy a trón?” - spýtal sa vznešený Prorok Mohamed (mier s ním).

“Moje hriechy sú väčšie ako všetko toto.”

“Beda ti! Sú tvoje hriechy väčšie ako tvoj Pán?”

Mladý muž sklopil svoju hlavu a odpovedal:

“Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nemá žiadne chyby, je to môj Pán, ktorý je Väčší.”

“Nemohol by si mi povedať aspoň o jednom z tvojich hriechov?” - opýtal sa vznešený Prorok Mohamed (mier s ním).

“Prečo nie?“ - odpovedal mladý muž, ktorý sa volal Buhlul.

“Sedem rokov som kopal hroby pre mŕtvych, vzal som ich plášte a predával som ich. Keď som otváral hrob, aby som vyzliekol plášť z mŕtveho tela, tak ma satan pokúšal a ja som urobil veľký hriech. Ako som sa vracal, telo zavolalo: Ó, mladý muž, nebojíš sa Vládcu Súdneho dňa? Beda ti pred ohňom súdneho dňa!”

Keď to dopovedal, mladý muž chcel vedieť, čo musí urobiť, aby sa vyhol trestu.

“Ó, hriešnik! Odstúp odo mňa, pretože sa bojím, že by som ťa mohol spáliť ohňom tiež!“ - kričal vznešený Prorok Mohamed (mier s ním)

Mladý muž, Buhlul, odišiel a išiel rovno do hôr. Úplne sa ponoril do uctievania, prosil Allaha a hľadal u Neho odpustenie.

Po dobu 40 dní plakal deň aj noc až tak veľmi, že dokonca i divé zvieratá boli zasiahnuté jeho plačom. Po 40-tich dňoch sa spýtal Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), aby ho buď potrestal ohňom alebo aby mu odpustil, aby nemusel čeliť potupe v Súdny deň.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) zjavil nasledovný verš, ktorý sa zmieňuje o odpustení pre Buhlula:

{A ktorí ak by sa dopustili nemravnosti alebo by ukrivdili svojim dušiam, spomenuli by si na Boha a poprosili o odpustenie svojich hriechov. A kto iný než Boh hriechy odpúšťa. A vedome by netrvali na tom, čo robili a pritom vedia.}{Korán 3:135}

Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) recitoval tento verš s usmievavou tvárou, a potom sa opýtal:

“Kto ma vezme k tomu mladému mužovi?”

Mu ´adh ibn Džabal súhlasil s tým, že ho k nemu vezme. Spolu s Mu´adh ibn Džabalom, vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) prišiel na miesto, kde bol mladý muž. Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) ho uvidel, ako stojí medzi dvomi balvanmi a bol ponorený do prosieb k Allahovi.

Jeho tvár potemnela zo spaľujúceho slnka a všetky jeho mihalnice vypadali kvôli intenzívnemu plaču. Divé zvery sa okolo neho zhromaždili a vtáky krúžili nad jeho hlavou, a všetci plakali nad jeho smutným a žalostným stavom.

Svätý Prorok Mohamed (mier s ním) sa k nemu priblížil, zložil jeho ruky a zdvihol mu hlavu.

“Ó Buhlul! Dobré správy pre teba! Bol si oslobodený Allahom (Oslavovaný a Vyvýšený) od Ohňa pekla,” povedal vznešený Prorok Mohamed (mier s ním).

Potom sa Prorok (mier s ním) otočil k svojmu spoločníkovi Mu ´adh ibn Džabalovi a povedal:

“Takto by si mal konať nápravu za svoje hriechy.”

Raz spoločník vznešeného Proroka (mier s ním) začal biť svojho otroka. Otrok prosil:

“Pri Allahovi! Nebi ma. Kvôli Allahovi, odpusti mi.”

Pán mu však odmietol odpustiť a pokračoval v bitke.

Niektorí ľudia informovali vznešeného Proroka (mier s ním) o tvrdení otroka a Prorok (mier s ním) vstal a išiel na miesto, kde sa odohrával incident.

Hneď ako oči spoločníka spočinuli na Prorokovi (mier s ním), prestal otroka biť a Prorok (mier s ním) sa ho opýtal:

“On ťa dal pod prísahu Allahovu, ale ty si odmietol prepáčiť mu. A teraz, keď si sa na mňa pozrel, tak si ho prestal biť?”

Muž, aby si napravil svoje poľutovaniahodné správanie, povedal:

“Teraz ho kvôli Allahovi oslobodzujem!”

Vznešený Prorok (mier s ním) povedal:

“Keby si ho nebol oslobodil, bol by si padol tvárou do Pekelného ohňa!”

Odpustenie a pokánie

Prorok (mier s ním) nás inšpiroval takouto praxou, keď povedal svojim spoločníkom:

“Boh mi prikázal, aby som udržiaval vzťahy s tými, ktorí so mnou vzťahy pretrhnú, a aby som dal tým, ktorí mi nedajú, a aby som odpustil tým, ktorí ma utláčajú.”

Prorok (mier s ním) povedal, že:

“Ktokoľvek utrpí zranenie a odpustí tej osobe, ktorá to urobila, Boh zvýši jeho status na vyšší stupeň a odstráni jeden z jeho hriechov.”

Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Ten, kto sa kajá z hriechu, je ako ten, kto hriech neurobil.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Ak ti niekto ublíži, tak nebuď nahnevaný, pretože je to zákon prírody, že stromy, ktoré majú najsladšie ovocie, sú najviac bité.”

Prorok Mohamed (mier s ním) nás učil, že:

“Ten, kto nepreukáže milosrdenstvo, tomu nebude milosrdenstvo preukázané.”

Imám Džáfar Al Sádiq (mier s ním) povedal:

“Ak sa služobník kajá úprimne, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) ho miluje a zakryje jeho hriechy.”

Vznešený Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Sú tri znaky toho, kto sa kajá: Je úprimný k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený), vyhýba sa falošnosti, pevne sa drží pravdy a je dychtivý v tom, aby robil dobro.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Hriech, ktorý ťa učiní smutným a kajáš sa pri tom, sa Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) páči viacej ako dobrý skutok, ktorý ťa učiní arogantným.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Úprimný kajúci: Sa hanbí za svoje hriechy, splní si povinnosti, o ktoré nedbal, napraví sa vo veciach dôvery k iným, odpustí tým, ktorí ho provokujú, nepýta si splatenie dlhu od tých, ktorí sú vo finančnej tiesni, rozhodne sa, že už nebude hrešiť, podriadi sa k zbožňovaniu, oddanosti a službe Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený), keď uctievanie Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) došlo do nesprávneho smeru kvôli nadmernému konzumu svetských potešení, priestupkov a neposlušnosti.”

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Moslim, ktorý sa stretáva s ľuďmi a trpezlivo znáša ich slová, ktorými mu ubližujú, je lepší ako ten, ktorý sa s ľuďmi nestretáva a nepreukazuje trpezlivosť, keď mu ubližujú.”

Imám Zainul Abidín (mier s ním) povedal:

Môj Bože! Ty si ten, kto otvoril dvere k Tvojmu odpusteniu a nazval si to kajanie sa, pretože Ty si povedal:

{Vy, ktorí ste uverili, učiňte pokánie k Bohu, pokánie úprimné, azda vám Pán váš vymaže vaše zlé skutky a dá vám vojsť do záhrad, pod ktorými tečú rieky, v deň, keď Boh nevystaví poníženiu proroka a tých, ktorí s ním uverili. Ich svetlo bude bežať pred nimi i po pravici ich a budú hovoriť: „Pane náš, dokonaj nám naše svetlo a odpusti nám. Veď Ty máš nad všetkým moc“.}
{Korán 66:8}

Aké má ospravedlnenie ten, kto je nedbalý toho, aby vstúpil do dverí, keď sa otvorili?

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Najlepším skutkom pred Allahom je ospravedlniť osobu, ktorá vám ublížila a ukázať náklonnosť k príbuzenstvu, ktoré prerušilo kontakty s vami a jednať štedro k osobe, ktorá vám nič nedala.”

A potom recitoval nasledovný svätý verš:

{Riaď sa odpustením a prikazuj zvyky dobré a stráň sa tých neznalých.}
{Korán 7:199}

Imám Ali (mier s ním), v jeho testamente adresovanom Malikovi Al Aštarovi, uviedol:

“Naplňte svoje srdce až po okraj milosrdenstvom, láskavosťou a náklonnosťou k ľuďom.

Nikdy sa k ľuďom nesprávajte ako nenásytné zviera a nedovoľte, aby ste ich roztrhali na kusy, pretože to sú vaši bratia vo viere alebo rovnocenné stvorenia. Dajte im ten istý stupeň ospravedlnenia, o akom dúfate, že dá Allah vám, pretože ste nad nimi a ten, kto vás určil je nad vami a Allah je nad tým, kto vám dal túto pozíciu.”

Imám Ali (mier s ním) tiež povedal:

“Osoba, ktorá najviac potrebuje odpustiť iným je ten, kto má najväčšiu moc, aby ostatných potrestal.”

“Ovládnite svoj hnev a odpustite osbe, ktorá je vinná, zatiaľ čo ste pri moci.”

“Ak získate nad nepriateľom moc, uvažujte o tom, že mu odpustíte ako znamenie vašej vďačnosti za vašu moc.”

Imám Džá´far Al Sádiq (mier s ním) uviedol:

“Odpustiť druhým, zatiaľ čo ste pri moci, je zhodné s postupom prorokov (mier s nimi) a zdržanlivých.”

“Existuje dobrá odplata a zlá odplata. Existuje odplata kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený), a potom je odplata kvôli egu.”

“Najlepšia odplata je sám seba zlepšiť. Je ľahšie vyhrať nad nepriateľom úprimnosťou a dobrými skutkami ako hnevom a zlými skutkami.”

“Najlepšia odplata je odpustenie. Najhoršou odplatou je nenávisť a hnev a ubližovanie jeden druhému.”

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Najlepšie vo viere je: Láska kvôli Allahovi a nenávisť kvôli Allahovi.”

V inom hadíse, Svätý Prorok (mier s ním) tiež povedal:

“Ktokoľvek miluje kvôli Allahovi, nenávidí kvôli Allahovi, dáva kvôli Allahovi a odopiera kvôli Allahovi, skompletizoval svoju vieru.”

“Mal by som odplatiť utláčateľovi v tomto svete aj v budúcom živote. Mal by som sa pomstiť niekomu, kto videl, že je niekto utláčaný a mohol pomôcť, ale nepomohol.”
- Hadís Qudsi

Robte veci iba kvôli Allahovi

V bitke Khandaq moslimovia okolo seba kopali priekopu na svoju obranu, aby sa cez ňu nemohol dostať nepriateľ.

Jeden muž zo strany nepriateľov, ktorý sa volal Amr bin Abdawud, ktorý bol známy pre svoju silu, odvahu a umenie boja, sa dostal cez priekopu. Všetci moslimovia mali obavy z boja s ním, iba Imám Ali (mier s ním) prišiel a bojoval s ním.

Nastal zúrivý boj, až dokým Imám Ali (mier s ním) nezhodil Amra na zem a nevyšiel na jeho hruď, pripravený ho zabiť. Práve keď sa Imám Ali (mier s ním) chystal zabiť tohto nepriateľa islámu, Amr napľul do tváre nášho Imáma Aliho (mier s ním). Každý si bol istý, že kvôli tejto urážke, sa Amr stretne so smrťou ešte rýchlejšie, ale na ich počudovanie, Imám Ali (mier s ním) sa postavil z hrude Amra a odišiel. Amr atakoval Imáma (mier s ním) znovu krátko na to a Imám (mier s ním) Amra premohol a zabil ho.

Potom, ako bolo po bitke, sa ľudia pýtali Imáma Aliho (mier s ním) na dôvod, prečo ušetril Amra smrti prvýkrát, keď ho premohol. Imám (mier s ním) na to odpovedal, že keby ho bol zabil, tak by to nebolo len kvôli Allahovi, ale aj pre uspokojenie jeho hnevu a preto ho pustil.

Potom, pri druhej príležitosti, Imám Ali (mier s ním) kontroloval svoj hnev a zabil Amra čisto iba kvôli Allahovi.

Morálka

Hoci váš úmysel môže byť dobrý, to sa môže ľahko zmeniť. Tak, ako urobil Imám Ali (mier s ním), tak isto si vždy buďte istí, že robíte veci iba kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený).

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Potraste si rukou so svojím nepriateľom, aj keď to nenávidí, pretože je to niečo, čo Allah, Najvyšší a Najväčší, prikázal urobiť svojim služobníkom, hovoriac:

{Dobrý skutok a zlý skutok sa nevyrovnajú. Odrážaj to zlé tým, čo je lepšie a hľa, ten, medzi ktorým a tebou bolo nepriateľstvo, sa stane akoby dôverníkom blízkym. Bude dané len tým, ktorí trpezlivými boli a bude dané len tomu, kto má šťastie obrovské.}
{Korán 41:34-35}

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)

Salam, Le Mahdi est le Rédempteur. R-7. À la q[…]

M- Deux Messies.

Salam, La vérité et la justice. M-4. On sait […]

20479487_777663902437218_1737906716605197919_n.jp[…]

Donate to the Imam a.s