User avatar
By Juraj
#65263
V mene Allaha Milosrdného a Milostivého, všetka chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov. Ó, Allah, zošli svoju priazeň na Mohameda a na rodinu Mohameda, a na imámov a mahdiov.

DOBRO VS ZLO

Salam alejkum wa rahmatullahi wa barakatu drahí bratia a sestry.

V dnešnej lekcii budeme diskutovať o vojakoch svetla verzus vojakoch nevedomosti. Inshallah v ďalších lekciách sa pozrieme bližšie na týchto vojakov a na to, ako premôcť vojakov nevedomosti pomocou vojakov svetla. Inshallah začneme tým, že sa pozrieme na dobro, čo je služobník mysle, oponujúci zlu, čo je služobník nevedomosti.

Imám Ahmed Al Hassán (požehnania a mier s ním), vodca Čiernych zástav povedal:
„Očisti svoje srdce zvnútra a budeš vedieť tak, ako viem ja. Odstráň zvyšky sveta zo svojho srdca a očisti svoje vnútro. A želaj si pre svojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáš pre seba. A buď prvý, čo dáva, a posledný, čo berie. Trénuj a zdisciplinuj sa a maj na pamäti, že Allah počuje a vidí, čo je v srdci, pretože jazyk neurobí krok vpred ani vzad.

(poznámka prekladateľa: to znamená, že čo hovoríš svojím jazykom nie je to, na čom Allahovi záleží, ale na čom záleží je to, čo je v tvojom srdci).“

Spolu so zhromaždením jeho veriacich som bol v prítomnosti Imáma Abi Abdalláh (pmsn). Začala sa diskusia ohľadne mysle a nevedomosti. Potom Imám Abi Abdalláh (pmsn) povedal:
„Poznaj myseľ a jej vojakov a poznaj nevedomosť a jej vojakov, aby si bol vedený.“
Ata Sama povedal:
„Nech je moja duša tvojou obetou, vieme iba to, čo nás naučíš.“
Abi Abdalláh (pmsn) povedal:
„Allah stvoril Myseľ z Jeho svetla a je to Allahovo prvé stvorenie z ducha po pravici Jeho trónu. Allah povedal, „Odíď,“ a tak odišla, a potom povedal, „Výjdi,“ a tak vyšla. A tak On povedal, „Stvoril som ťa ako veľké stvorenie a uprednostnil som ťa pred všetkým Mojím stvorením.“ Potom stvoril nevedomosť z tmavého slaného mora. Povedal jej, „Odíď“, a tak odišla. Potom jej povedal, „Výjdi.“ a tak vyšla. On jej povedal, „Si príliš pyšná?“ a tak ju preklial. Potom urobil 75 vojakov pre Myseľ. Keď nevedomosť videla, čo dal Allah Mysli z Jeho štedrosti, a čo dal jej, nevedomosť skryla svoju nevraživosť a povedala: „Toto je stvorenie ako ja. Ty si to stvoril, uprednostnil a posilnil. A ja som jej opakom a nemám silu proti nej. Preto mi daj z vojakov ako si dal jej. A tak On povedal: „Áno. Ale ak nebudeš potom poslúchať, tak vylúčim teba a tvojich vojakov z môjho milosrdenstva. Nevedomosť povedala: „Som spokojná.“ A tak jej dal 75 vojakov.“
– Al-Káfi, zväzok 1, hadís 14

Imám Džá’far al-Sádiq (pmsn) povedal, že Ali (pmsn) povedal:
„Učenci a právnici boli takí, že keď písali jeden druhému, napísali si iba tri vety, a nie viac. A tie vety obsahovali nasledovné. Toho, koho primárnym záujmom je posmrtný život, Allah ho ochráni pred tým, aby sa obával o tento svet. Tomu, kto reformuje a vylepšuje svoje vnútorné ja, Allah vylepší jeho vonkajšie správanie. Tomu, kto vylepšuje svoje správanie k Allahovi, Allah vylepší jeho správanie k ostatným ľuďom.“

Imám Ali (pmsn) povedal: „Tomu, kto vylepšuje svoje správanie voči Allahovi, Allah vylepší jeho správanie voči iným ľuďom, a tomu, kto sa zaujíma o vylepšenie jeho posmrtného života, Allah vylepší pre neho jeho život v tomto svete.“

Imám Músa al-Kázim (pmsn) povedal:
„Skutočne Allah, Požehnaný a Najvyšší, pomáha veriacemu s jeho duchom, ktorý k nemu prichádza vždy, keď je dobrý a stará sa o svoje povinnosti voči Allahovi, a ktorý sa stráca od neho preč vždy, keď zhreší alebo prekračuje limity. Duch je s veriacim a má radosť, keď je veriaci dobrý a padá na zem, keď je veriaci zlý. Takže, ó služobníci Allahovi, udržte si Jeho štedrosť voči vám tým, že budete vylepšovať a reformovať svoje ja a získate presvedčenie (jaqín), a budete z toho nesmierne profitovať. Allah má milosrdenstvo pre toho, kto sa snaží o dobré skutky a jedná podľa toho, a je ostražitý voči zlu, a vyhýba sa mu. Zväčšujeme moc ducha tým, že poslúchame Allaha, a že jednáme kvôli Nemu.“
– Al Káfi, zv. 2, str. 20, č. 1

{Pre tých, ktorí budú nasledovať posla, ktorého nachádzajú napísaného u nich v Tóre a Evanjeliu, ktorý im bude prikazovať chvályhodné veci a zakazovať odsúdeniahodné veci a ktorý im bude povoľovať dobroty a zakazovať všetko zlé a nečisté a ktorý ich odbremení od ťažkých úkonov a pút, ktoré ich zväzovali. Tí, ktorí v neho uverili a podporili ho a pomáhali mu a nasledovali svetlo, ktoré bolo s ním zoslané dole, to budú tí, ktorí prospeli}
{Svätý Korán 7:157}

{Zistíš, že z radov ľudí najväčšie nepriateľstvo k tým, ktorí uverili, chovajú židia a tí, ktorí k Bohu pridružili. A zistíš, že najláskavejší k tým, ktorí uverili sú tí, ktorí povedali: „My sme tí, ktorí nasledovali Mesiáša“. To preto, že z ich radov pochádzajú kňazi a mnísi a preto, že sa nepovyšujú}
{Svätý Korán 5:82}

{Prikazujete ľuďom, aby boli úctiví a zabúdate na svoje duše a pritom prednášate Knihu! A či nechápete?!}
{Svätý Korán 2:44}

Imám Ali (pmsn) povedal: „Ten, kto robí dobro je lepší ako samo dobro a ten, kto robí zlo, je horší ako samo zlo.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence), č. 32

To, o čom vieme, že je dobro alebo zlo, sú činy, ktoré keď sú vykonané sú buď pozitívne alebo deštruktívne. Samotné činy nemajú dobré alebo zlé kvality, ale majú ich len vtedy, keď sú vykonané. Náprava premôcť zlo dobrými činmi je na nás – na tebe a na mne. Všetci máme schopnosť urobiť pozitívnu zmenu vo svete tým, že presadíme dobré činy a bojujeme so zlými činmi. Urobiť hriech je ľahké, netreba na to moc, treba iba úmysel. No buďme úprimní, že väčšie dobro si vyžaduje viac dobrej vôle, rozhodnosti a obety.

Imám Ali (pmsn) povedal:
„Ó ľudia, trénujte sa a obráťte sa chrbtom od príkazov svojej prirodzenej náklonnosti.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence), č. 369

Byť schopný kontrolovať naše činy, emócie, slová, myšlienky a nedovoliť, aby ony kontrolovali nás je kľúčové a iba keď to začneme robiť, môžeme skutočne dosiahnuť náš potenciál.

Amír al-Mu’minína (pmsn) sa opýtali, čo je dobro a on odpovedal:
„Dobro nie je to, že máme mať veľa bohatstva a potomstva, ale dobro je to, keď máme veľa poznania, našej trpezlivosti má byť mnoho, a že máme súperiť s inými ľuďmi v uctievaní Allaha. Ak robíme dobré skutky, ďakujeme tak Allahovi. Avšak ak urobíme zlý skutok, následne hľadáme u Allaha odpustenie. V tomto svete je dobro len pre dve osoby: Pre človeka, čo urobí zlo, ale napraví ho pokáním a pre človeka, čo sa poponáhľa urobiť dobré skutky.“
– Nahdžul Balagha (Peak of Eloquence)

Imám Ali (pmsn) povedal:
„Neviera stojí na štyroch oporách: prahnutie za prianiami, vzájomné hádky, odklon od pravdy a nezhody. Takže ktokoľvek, kto prahne za túžbami neinklinuje k pravde, a ktokoľvek, kto sa veľa háda z nevedomosti, zostáva permanentne slepý voči pravde. A ktokoľvek sa odkláňa od pravdy, pre neho sa dobro stáva zlom a zlo sa stáva dobrom, a ostáva opitý zlým vedením. A ktokoľvek si nesplní povinnosť (voči Allahovi a Jeho poslovi), jeho cesta sa stane ťažkou, jeho záležitosti budú komplikované a jeho cesta k úniku sa zúži.“

Amir al-Mu’minín (pmsn) povedal svojmu synovi Al Hassánovi:
„Ó, môj syn, nauč sa odo mňa štyri veci a štyri ďalšie veci. Nič ti neuškodí, ak ich budeš praktizovať – že najväčšie bohatstvo je inteligencia, najväčšia bieda je bláznovstvo, najväčšia pomätenosť je márnosť a najväčší úspech je dobrota morálneho charakteru.
Teraz sa pozrime na to, prečo sa usilujeme v noci spať – je to kvôli našim problémom v našich životoch alebo pre hriechy, ktoré sme spáchali, ktoré nás vyrušujú? Je ľahké si všimnúť chyby ostatných a nevidieť naše vlastné činy.“

Imám Džá’far al-Sádiq (pmsn) povedal:
„Ktokoľvek by chcel vedieť svoju cenu v očiach Allaha, nech sa najprv pozrie na cenu a význam, aký on dáva Allahovi. Tvárou v tvár každému činu, ktorý robí, musí najprv uvažovať, či je to dobrý a príjemný čin, a potom ho urobiť. A ak je to zlý a škaredý čin, tak by sa ho mal vyvarovať, pretože Allah si zasluhuje oddanosť viac.
A ktokoľvek urobí zlý čin v tajnosti, potom za tým musí nasledovať dobrý čin v tajnosti. A ktokoľvek urobí zlý čin verejne, musí ho kompenzovať tým, že urobí dobrý čin verejne.“

Imám Džá’far al-Sádiq vyrozprával, že Imám Ali Zayn al Abadín (pmsn) povedal:
„Beda, keď sa prihodí, že jeden predbehne svoje desiatky, na čo sa jeden zo spoločníkov spýtal, čo to znamená. On odpovedal, „Nepočul si Allaha, Mocného a Vznešeného, ako hovorí:

„Ktokoľvek urobí dobrý skutok, bude odmenený za to desaťkrát a ktokoľvek urobí zlý skutok bude mu to vynahradené iba tým istým. Takže keď urobí jeden zlý skutok, tak je zaznamenaný iba jeden zlý skutok v jeho knihe skutkov.“
A tak hľadáme útočisko u Allaha od každého, kto urobí desať zlých skutkov v jeden deň a ani jeden dobrý skutok, s ktorým môže prevýšiť jeho zlé skutky.“
– Ma’ani al Akbbar, str. 236, č. 1

Imám Muhammed Al-Báqir (pmsn) povedal, že Svätý Prorok (požehnania a mier s ním a jeho rodinou) povedal:
„Sú tri kvality, ktoré by mal človek mať, alebo keď sa v ňom nájde aspoň jedna z nich, v súdny deň, mu dovolia stáť v tieni Allahovho trónu. Okrem toho tieňa tam iný tieň nebude. Sú to: že by mal robiť druhým len to, čo by chcel, aby oni robili jemu; a že by nemal kráčať pred nikým alebo za ním, ale iba s poznaním, že je to pre potešenie Allaha; a že nenájde chybu na svojom moslimskom bratovi, dokým tú chybu neodstráni najprv u seba, a nie prv než túto chybu neodstránil u seba, a nenájde ďalšiu chybu, kým neodstráni tú prvú u seba, a že bude radšej nachádzať chyby u seba a bude s tým spokojný, ako nachádzať chyby u ostatných ľudí.“
– Al-Káfi, zv. 2, str. 118

Svätý Prorok (pmsnajr) povedal:
„Boj sa Allaha a staraj sa o svoju povinnosť voči Nemu kdekoľvek si a jednaj s ľuďmi podľa dobrej morálky. A keď urobíš zlý skutok, urob dobrý skutok, aby si zlý skutok tým zmazal.“ – Amali al-Túsi, zv. 1, str. 189

Z autority Abu Sa’íd al-Khudrí, ktorý povedal: Počul som, ako Posol Allahov (pmsnajr) povedal:
„Ktokoľvek z vás vidí zlo, nech to zmení vlastnými rukami. Ak to nie je schopný urobiť, nech to zmení svojím jazykom. A keď to nie je schopný urobiť, nech to zmení svojím srdcom – a to je tá najslabšia viera.“

{Sľub daný Bohu dodržujte, ak by ste sa zaviazali na niečo a neporušujte prísahy po ich potvrdení, keďže ste Boha učinili vaším ručiteľom. Veď Boh vie, čo konáte}
{Svätý Korán 16:91}

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65266
CUDNOSŤ VS PROMISKUITA

Cudnosť je absencia od všetkého, čo je nepovolené a nevhodné. Koreň slova cudnosť v arabčine je iffa, čo znamená čistota, zdržanlivosť, mravnosť, cnosť a slušnosť (čo znamená sebaovládanie, hlavne od predmanželského sexu a smilstva).

To sú črty, ktoré sú medzi vznešenými charakteristikami a najvyššími vlastnosťami, ktoré naznačujú pozdvihnutie viery, počestnosť a dôstojnosť. Výnimočné príklady cudnosti sú tie
o moslimských ženách a čistých islamských spoločníkoch.

Prorok (mier s ním) povedal: „Najviac uprednostnení z vás sú tí najbližší ku mne v deň zmŕtvychvstania, a to sú tí, ktorí sú dobre vychovaní a najcudnejší. Tí, ktorí mi budú najviac vzdialení v deň zmŕtvychvstania, to sú tí, ktorí sú chvastúni a pyšní.“

Príbehy o cudnosti vo svätom Koráne:

Chváliac Jozefovu cudnosť v jednaní s egyptskými ženami, Korán cituje jeho reč nasledovným spôsobom:

{Povedal: „Pane môj! Väzenie je pre mňa milšie než to, k čomu ma vyzývajú. A ak odo mňa neodoženieš ich úklady, prikloním sa k nim a budem patriť medzi neznalých“}
{Korán Jozef 12:33}
V iných veršoch je dôraz na stud a cudnosť Šuhajbových dcér v spoločenských stykoch a ich spôsob chôdze a správanie, ako v nasledovnom verši Koránu:
{Keď prišiel k vode Madjanu, našiel pri nej spoločenstvo ľudí, ktorí napájali svoje stáda a našiel vedľa nich dve ženy, ktoré sa držali bokom i povedal: „Čo je vám?“ Povedali: „Nenapájame, kým pastieri neodídu a náš otec je starec vysokého veku“.}
{Korán Príbehy 28:23}

Tieto dcéry poznajú a uvažujú o stude a cudnosti v čase, keď sú v práci alebo robia nejakú činnosť, a keď sa zúčastňujú spoločenských aktivít.

A tiež tieto dcéry ukázali slušný spôsob chôdze a slušné správanie:

{Prišla k nemu jedna z nich, kráčajúc s ostychom a povedala: „Môj otec ťa volá, aby sa ti odvďačil za to, že si nám napojil stádo“. Keď k nemu prišiel a porozprával mu svoje príbehy, povedal: „Neboj sa, si zachránený pred ľuďmi krivdiacimi“.}
{Korán Príbehy 28:25}

V tejto epizóde je mravnosť Mojžiša (mier s ním) zopakovaná a v niektorých vyrozprávaniach je to takto:
„Mojžiš povedal dcére: Ukáž mi správny spôsob a kráčaj za mnou, keďže my, deti Jakuba, sa nikdy nepozeráme na zadné časti ženy.“

A podobne cudnosť Márie (mier s ňou) je chválená týmto spôsobom:

{A tá, ktorá ochránila svoju poctivosť, do tej sme vdýchli z nášho ducha a učinili sme ju i
jej syna znamením pre stvorených}
{Korán Proroci 21:91}

Cudnosť a hanblivosť nemusí znamenať sedieť doma schovaný, ale sú zlúčiteľné so spoločenskými aktivitami ako bolo ukázané na príbehu Šuhajbových dcér.

Svätý Korán považuje to, keď si niekto stráži svoju cudnosť, za jednu z vlastností veriacich a dáva nariadenia prorokom, aby vyzývali veriacich mužov a ženy k tomu, aby klopili svoj pohľad.

Slušnosť a cudnosť boli silne zdôraznené v interakcii medzi členmi opačného pohlavia. Určitý typ oblečenia je časťou celého učenia. V Koráne sú dva verše, v ktorých všemohúci Allah hovorí o slušnosti.

{Povedz veriacim mužom, aby sklopili svoje zraky a chránili svoje pohlavné orgány, je
to pre nich čistejšie. Boh dobre vie o tom, čo robia}
{Korán Svetlo 24:30}

Toto je príkaz pre moslimských mužov, že by nemali chlipne hľadieť na ženy (iné ako sú ich manželky), a aby zabránili akejkoľvek možnosti pokušenia, sú žiadaní, aby klopili zraky.

A potom v ďalšom verši, Allah nariaďuje Prorokovi (mier s ním), aby oslovil ženy:

{Umožňujte sobáš tým z vašich radov, ktorí sú slobodní a tým dobrým z radov vašich poddaných a z radov vašich otrokýň. Ak by boli chudobní, Boh im pomôže a dá zo svojej štedrosti. Boh všetko obsiahol a všetko vie}
{Korán Svetlo 24:32}

Takže ak vidíte moslima, ktorý klopí zrak, keď hovorí s niekým, kto je opačného pohlavia, tak by to nemalo byť považované za drzé alebo ako náznak nízkeho sebavedomia, ale oni len dodržujú Korán a biblické učenia.
Muž je zodpovedný za svoj pohľad a žena je zodpovedná za svoj hidžáb (zahalenie).

Ako príklad na udržiavanie cudnosti, budeme diskutovať o tom, čo bolo uložené ako povinnosť od Allaha, o hidžábe. Nosiť hidžáb (pokrývku hlavy) je symbolom nášho náboženstva a našej podriadenosti voči Allahovi. Dnes, kvôli tomu, čo koná mnoho moslimských žien, stratila šatka svoj účel. Mnoho žien nosí šatku ako módny kus odevu a my vieme, že nestačí len zakryť si vlasy, ale treba mať aj ostatné oblečenie moslimské a správne, a nenosiť obtiahnuté oblečenie (ktoré ukazuje postavu), alebo priesvitné oblečenie, alebo žiarivé farby, ktoré priťahujú pozornosť.

{Prorok! Povedz svojim manželkám i svojim dcérami ženám veriacich, aby stiahli na seba svoje džalábib. Je to lepšie preto, aby neboli spoznané a aby im nebolo ublížené. Boh je veru odpúšťajúci a milostivý.}
{Korán Skupiny 33:59}
(Džalábib je množné číslo od džilbab, ktoré je voľným vonkajších kusom odevu.)

Poslušnosť k imámovi Ahmedovi al Hassánovi (mier s ním) je poslušnosťou k Allahovi (swt). Čo si musíme zapamätať je to, že človek si nemôže vyberať len niektoré časti z nariadení Imáma (mier s ním). Ale malo by to byť úplné bez vynechania niečoho. Keď položili Imámovi (požehnanie a mier s ním) otázku ohľadne hidžábu, odpovedal nasledovne:

Otázka:
Je povolené ženám nosiť akékoľvek farby? Alebo je lepšie nenosiť žiarivé farby, ktoré by mohli pritiahnuť pozornosť?

Odpoveď :
V mene Allaha, Milosrdného, Milostivého, všetka chvála patrí Allahovi, Pánovi svetov. Ó Allah zošli Svoje požehnanie na Mohameda a rodinu Mohameda a na imámov a mahdiov.
Atraktívne a zvodné kusy odevu a farby nie sú povolené.

Aby sme vždy boli cudní, pokorní, úprimní, morálni a bohabojní je skutočnou výzvou, pretože pravdou je, že hocikto si môže dať šatku. Cieľom šatky nie je nikoho kontrolovať, ale ochrániť ženy a udržať ich cudnosť a zahaliť ženy pred zlými a chlipnými túžbami.

Od Imáma Ahmeda al Hassána (mier s ním) vieme, že Lady Fatima al Zahra si zvykla zahaľovať svoje požehnané telo a hlavu po celý čas.
Imám as-Sádiq (požehnania a mier s ním) povedal: „V nebi sú dvaja anjeli, ktorých úlohou je dohliadať na služobníkov. Povýšia toho, kto sa správa cudne a ponížia toho, kto sa správa pyšne.“

{Láskavosť prejavuj voči veriacim, ktorí ťa nasledujú}
{Korán Básnici 26:215}
Aby sme to zhrnuli - to, čo zapríčiňuje odchýlku od života a smeru vývoja z pohľadu Koránu je ukazovanie svojich pôvabov, čo je neslušná a obscénna praktika. V mnohých vyrozprávaniach, ako aj v Koráne, cudnosť a hanblivosť sú zmienené ako filozofia zahaľovania.

Imám Ali al- Reza (mier s ním) ako odpoveď na otázku od Mohamed Ibn Sinána, povedal:
„Dôvod pre zákaz pozerania na vlasy a telo žien leží vo fakte, že tento pohľad vytvára základ pre vzrušenie mužov. Vzrušenie, ktoré bude nakoniec viesť k skazenosti a oddávaniu sa nezákonným činom a praktikám. “

Imam Džáfar As-Sádiq (mier s ním) povedal: „Dlhotrvajúce pohľady na ženy zasejú semienka túžby v srdci muža a zvádzajú toho, kto sa pozerá k pošmyknutiu (k vykonaniu hriechu).“
Existujú vyrozprávania ohľadne cudnosti:
„Žiadny cudný muž nikdy nespáchal smilstvo.“
„Prekonajte zmyselnosť a cudnosťou zdržanlivosťou.“
„Cudnosť oslabuje túžbu.“
„Hanblivosť leží v klopení pohľadu.“

Medzi výrokmi neomylného je zmienka o tomto fakte, že cudnosť je jeden z faktorov, ktorý vedie k dokonalosti charakteru muža: „Cnosti nemôžu byť úplné, iba ak cez cudnosť a obetu.“
Imám Ali (mier s ním) povedal: „Buďte cudní a vaše ženy budú cudné.“

Príbeh o cudnosti:
Mladý muž prišiel za prorokom (mier s ním) a povedal: „Ó posol Allahov, daj mi povolenie spáchať smilstvo. Ľudia ho vyhrešili a hovorili: „Ticho! Ticho! Prorok povedal: „Poď sem.“ Mladý muž prišiel a Prorok (mier s ním) mu povedal, aby si sadol. Prorok (mier s ním) povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja matka?“ Muž povedal: „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa to nepáčilo, keby to urobila ich matka.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja dcéra?“ Muž povedal: „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobila ich dcéra.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobila tvoja sestra?“ Muž povedal : „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobila ich sestra.“ Prorok povedal: „Páčilo by sa ti, keby to urobili tvoje tety?“ Muž povedal : „Nie, pri Allahovi, nech budem tvojou obetou. Nikomu z ľudí by sa nepáčilo, keby to urobili ich tety.“ Prorok na neho položil svoju ruku a povedal: Ó, Allah, odpusti mu jeho hriechy, očisti jeho srdce a stráž jeho cudnosť.“ Po tom ten mladý muž nikdy neurobil nič hriešne.“

{A nezabíjajte dušu, ktorú Boh zakázal zabíjať, jedine ak právom. Kto by bol zabitý neprávom, tak jeho zástupcovi sme dali moc, preto nech sa nedopustí nestriedmosti v zabíjaní, keďže mu je podpora daná}
{Korán Prenesenie 17:33}

Smilstvo a cudzoložstvo sú nevyhnutnými následkami necudného správania.

{A ktorí ak by sa dopustili nemravnosti alebo by ukrivdili svojim dušiam, spomenuli by si na Boha a poprosili o odpustenie svojich hriechov. A kto iný než Boh hriechy odpúšťa. A vedome by netrvali na tom, čo robili a pritom vedia}
{Korán Rodina Imránová 3:135}
Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65267
ÚPRIMNOSŤ VS NEÚPRIMNOSŤ

Ikhlaas je arabské slovo pre úprimnosť. Existuje súra (kapitola v Koráne), číslo 112, ktorá sa volá Ikhlaas. Tiež sa nazýva Tawhíd:

{Povedz: On, Boh je jeden jediný, Boh je Al Samad, Nesplodil a nebol splodený, a niet toho, kto by sa Mu vyrovnal}
{Korán 112}

Zmysel úprimnosti je, že to, čo človek hovorí a jeho skutky by mali byť pre Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) a nemali by sa robiť kvôli tomu, aby ich videli ľudia alebo preto, aby človek bol pyšný. Prijatie skutkov závisí na úprimnosti. Úprimnosť k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) je znamenie úplnosti viery. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) sa pozerá do srdca a na to, čo je v srdci a aké sú tam úmysly a nepozerá sa na to, aké skutky boli vykonané.

Úprimnosť voči Allahovi je najlepšou úprimnosťou. Človek k svojmu Pánovi musí byť úprimný. Človek, ktorý je vo svojej viere úprimný je ten, kto má takú vieru, akú od neho jeho Pán chce, čo zahrňuje úprimnosť vo viere, úprimnosť v úmysle a úprimnosť strachu z Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený). Nie každý čin poslušnosti je úprimný. Iba v prípade, ak bol urobený navonok aj v srdci, len kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený).

Úprimnosť je kľúčovým elementom pokánia a spásy v isláme. Povzbudzujeme sa k tomu, aby sme praktizovali úprimnosť vo vzťahu k Bohu, a tiež musíme byť úprimný jeden voči druhému. Úprimnosť pred Bohom je spojená v isláme s poctivosťou. Je to jedno z najdôležitejších kritérií, ktoré Boh používa, aby posúdil stav srdca určitého človeka. Skutky, ktoré ľudia konajú, nie sú považované za dobré, pokiaľ neboli urobené s dobrým úmyslom a len kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený).

Allah opísal úprimných v jednom verši, v ktorom hovorí:

Spravodlivosť nie je to, že otočíte svoje tváre na východ alebo na západ, ale pravá spravodlivosť je v človeku, ktorý verí v Allaha, v Súdny deň, v anjelov, v knihu a v prorokov a rozdáva bohatstvo, hoci ho miluje. Dáva ho príbuzným, sirotám, chudobným, cestujúcemu. Tým, ktorí žiadajú pomoc a na oslobodenie otrokov, a ktorý dodržuje modlitbu a dáva zakát. Pravá spravodlivosť je v tých, ktorí si plnia svoje sľuby, keď sľubujú a v tých, ktorí sú trpezliví v chudobe a ťažkostiach, a počas bitky.

{Úctivosť nie je v tom, aby ste obracali svoje tváre pri modlení k východu alebo západu, ale úctivosť je u toho, kto uveril v Boha, v Deň posledný, v anjelov, v Knihy, v prorokov, kto dával peniaze z lásky k Nemu príbuzným, sirotám, biednym, stiesneným pocestným, prosiacim o pomoc, na vykúpenie zo zajatia a kto konal modlitbu, dával zakat a u tých, ktorí plnia svoj sľub, ak niečo sľúbia a ktorí sú trpezliví v biede i nešťastí i v dobe vojny. To sú tí, ktorí boli úprimní a to sú tí bohabojní.}
{Korán 2:177}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „...A skutočne Allah dáva dunya (svet) tomu, koho miluje a tomu, koho nemiluje, ale vieru nedá nikomu, iba tomu, koho miluje.“

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Skutočne, skutky sú odmenené podľa úmyslu. A každý bude mať odmenu za to, čo zamýšľal.“

Prorok (mier s ním) tiež povedal: „Ktokoľvek miluje pre Allaha, nenávidí pre Allaha, dáva pre Allaha a zakazuje pre Allaha, tak potom dokončil svoju vieru.“

Moslimovia veria, že vykonanie dobrých skutkov pomáha odstrániť ich hriechy. Samotné dobré skutky nestačia. Preto, aby sa mohli počítať ku spáse, tieto činy musia byť spojené s úprimným želaním na pokánie a s vďačnosťou Bohu. Korán sľubuje božie odpustenie tým, ktorí sa kajajú úprimne:

{Povedz: „Vy, ktorí ste sa Mi odovzdali, ktorí ste nestriedmymi boli voči svojim dušiam, nestrácajte nádej na Božiu milosť. Boh odpúšťa všetky hriechy. Veď On je ten odpúšťajúci a milostivý“}
{Korán 39:53}

Imám Džá’far al-Sádiq (mier s ním), zatiaľ čo vysvetľoval slová všemohúceho Boha

{Ktorý stvoril smrť a život, aby vás skúške podrobil, kto z vás bude lepšie konať. On je Mocný a Odpúšťajúci}
{Korán 67:2}

povedal: „To neznamená, že ten z vás koho skutky sú početnejšie, ale je to ten z vás, koho skutky sú spravodlivejšie, a táto spravodlivosť nie je nič iné ako strach z Boha a úprimnosť úmyslu a strachu.“

Potom pridal: „Vytrvať v konaní, dokiaľ nebude úprimné je ťažšie, ako vykonať samotný skutok. Úprimnosť skutku spočíva v tom, že by ste nemali chcieť, aby vás za ten skutok chválil niekto iný okrem Všemohúceho Boha a úmysel nahradzuje skutok. Skutočne úmysel je samotný čin.“

Potom recitoval verš z Koránu:

{Povedz: „Každý robí podľa cesty svojej. Pán váš lepšie vie, kto je na správnejšej ceste“}
{Korán 17:84}

a dodal, že shakilah znamená niyyah.
- Al-Kulayni, al-Káfi, zv.2; Kitáb al-Imán wa al-Kufr, Báb al-'Ikhlás, hadís č. 4

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Človeku, ktorý sa úprimne oddá Bohu po dobu 40 dní, prúdy múdrosti budú tiecť z jeho srdca na jeho jazyk.“
- Al-Suyuti, al-Durr al-Manthúr, zv. 2, str. 237

Imám al-Báqir (mier s ním) povedal : „Vytrvalosť v skutku je ťažšia ako samotný čin.“ Potom sa ho opýtali, „Čo to znamená vytrvalosť v skutku?“ On (mier s ním) odpovedal, „Človek urobí nejakému príbuznému láskavosť alebo utratí peniaze kvôli Bohu, ktorý je Jeden a nemá žiadneho spoločníka. Následkom toho odmena za dobrý skutok, ktorý vykonal tajne, je pre neho zapísaná. Neskôr sa o tom niekomu zmieni a to, čo bolo predtým zapísané sa zotrie a namiesto toho je zapísaná odmena za dobrý skutok vykonaný verejne. Neskôr, keď sa o tom niekomu znovu zmieni, neresť riya (chválenie sa) je pre neho zapísaná namiesto odmeny, ktorá bola zapísaná predtým.“
- Al-Kulayni al-Káfi, Kitáb al-'Imán wa al-Kufr, Báb al-Riya', hadís č. 16

Imám Ali (mier s ním) povedal: „Vykonávajte svoje skutky s úprimnosťou, pretože potom dokonca i malý kúsok z toho by vám mal stačiť.“

Imám Ali (mier s ním) tiež povedal: „Tento svet je celý nevedomosť okrem situácií poznania. Poznanie je celé nevedomosť okrem toho, čo je praktizované. Všetky praktiky sú chválenie okrem tých, ktoré sú urobené zo srdca. Úprimnosť, podobne, je neistá predtým, ako sa uvidí výsledok.“

Zbožný uctievač

V kmeni Bani Israel žil raz jeden zbožný uctievač. V jeden deň mu ľudia povedali, že niekde je strom, ktorý kmeň uctieval. Keď to počul, muž sa nazlostil, zobral svoju sekeru a vydal sa strom zoťať.

Satan (nech ho Allah preklína) sa pred ním zjavil vo forme starého muža a pýtal sa, „Kam ideš?“ Zbožný uctievač odpovedal, „Zamýšľam zoťať strom, ktorý je uctievaný, aby ľudia namiesto toho uctievali Allaha.“

„Počkaj a vypočuj si ma,“ povedal mu satan.

Zbožný uctievač ho posúril. Satan pokračoval, „Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) má svojich vlastných prorokov, a keby to bolo nevyhnutné zoťať ten strom, bol by ich poslal, aby vykonali túto úlohu.“

Avšak zbožný uctievač nesúhlasil so satanom a pokračoval v ceste. „V žiadnom prípade ťa nemôžem nechať to urobiť,“ povedal nahnevane satan a začal zápasiť so zbožným uctievačom. V zápase zbožný uctievač hodil satana na zem.

„Počkaj! Musím ti ešte niečo povedať,“ prosil satan.

„Počúvaj! Si chudobný človek. Keby si mal nejaký majetok a mohol by si dávať almužny iným uctievačom bolo by to lepšie ako zoťať strom. Keď upustíš od toho, aby si zoťal strom, dám ti dva dináre pod tvoj vankúš každý deň.“

Zbožný uctievač povedal zamyslene, „Ak hovoríš pravdu, dám jeden dinár ako almužnu a druhý dinár využijem pre seba. Je to lepšie ako zoťať strom. V každom prípade ani mi nikto nenariadil, aby som zoťal ten strom, a ani nie som prorok, aby som sa zaťažoval nepotrebnou úzkosťou a smútkom.“

Tak teda zbožný uctievač súhlasil so žiadosťou satana (nech ho Allah preklína), ktorý ho nechal osamote. Po dobu dvoch dní dostával tie dva dináre a využil ich, ale na tretí deň, nenašiel žiadne dináre. Rozrušený a nahnevaný, zobral svoju sekeru a vydal sa zoťať strom.

Na ceste, zbožný uctievač stretol satana, ktorý sa ho opýtal: „Kam ideš?“
„Idem zoťať strom.“ Odpovedal zbožný uctievač.
„V žiadnom prípade to nejdeš urobiť,“ povedal satan (nech ho Allah preklína).

A znovu začali zápasiť, ale tentokrát ho satan premohol a zhodil ho na zem a prikázal mu, „Odíď alebo oddelím tvoju hlavu od tvojho tela.“
Zbožný uctievač povedal, „Nechaj ma a vrátim sa, ale povedz mi, ako je možné, že som ťa minule premohol?“

Satan odpovedal, „Minule si sa vydal zoťať strom len kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) a mal si úprimný úmysel a výsledkom toho bolo, že Allah ma podrobil tebe, ale tentokrát si bol nahnevaný na seba a kvôli dinárom, a tak som ťa mohol premôcť.“

{Povedal: „Prisahám na Tvoju moc, dám im všetkým do bludu skĺznuť“ „Okrem tých z radov tých, ktorí sa Ti odovzdali, ktorí sú oddaní“.}
{Korán 38:82-3}

Lekcia, ktorú sa môžeme naučiť zo skutočného príbehu, úprimného uctievania a viery:

Predtým ako vykonáme nejaký čin, musíme mať v hlave jasno, že ten čin je v zhode s Allahovými príkazmi (Oslavovaný a Vyvýšený). To môžeme urobiť neustálym premýšľaním a pravým porozumením cieľa nášho života. Musíme porozumieť tomu, čo Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) od nás skutočne chce.

{Povedz: „Modlitba moja, obeť moja, môj život i moja smrť náleží Bohu, Pánovi tvorstva“}
{Korán 6:162}

Imám Taqi al Džawád (mier s ním) povedal: Úprimnosť je najlepším uctievaním.

Neúprimnosť:

{Pokrytci sa snažia preľstiť Boha, On ale ich lesť proti ním obracia. A keď vstávajú k modleniu, vstávajú lenivo, pretvarujú sa pred ľuďmi a nespomínajú si na Boha a ak, tak len málo}
{Korán 4:142}

Neúprimnosť je protikladom úprimnosti. Je to konanie dobrých skutkov, ako je pôst, len preto, aby nás ľudia chválili a obdivovali.

Neúprimnosť anuluje odmenu za skutok. Ten, kto vykonáva akýkoľvek čin neúprimne, nedostane žiadnu odmenu, či už to bolo urobené iba preto, aby nás ľudia chválili, alebo aj preto, aby sme dostali odmenu. Okrem toho, takáto osoba vykonáva veľký hriech.

Chválenie sa tým, že sme poslúchli Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený):

Po tom, ako vykonáme určitý typ poslušnosti, niektorí ľudia sa cítia nafúkane pyšní za tieto skutky. Myslia si, že majú veľký status, pretože vykonali tieto skutky a zabúdajú na to, že Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) je Ten, ktorý ich inšpiroval a uschopnil k tomu, aby vykonali tieto dobré skutky.
Neúprimnosť a chválenie sa za poslušnosť voči Allahovi sú dva hriechy srdca. Tiež sú to dve zlé charakteristiky, ktorým sa človek musí vyhnúť. Človek musí byť úprimný, keď poslúcha Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), aby si od Neho mohol vyslúžiť odmenu.

Prorok (mier s ním) povedal: „Dozaista Allah má rád, keď človek vykonáva skutok správne.“ Niekto povedal: „A ako je to správne, ó, Posol Allahov?“ On (mier s ním) odpovedal: „Človek to má robiť iba kvôli Bohu a podľa náboženských pravidiel.“

Krátky príbeh:

Prorok (mier s ním) povedal: „Prví ľudia, ktorí budú pohltení ohňom sú traja:

Učenec, ktorý sa naučil Korán naspamäť. Mudžahid (vojak Allaha), ktorý bol zabitý na ceste Allahovej. A veľmi bohatý človek. Prvý, s ktorým bude zúčtované, je recitátor Koránu. Allah sa ho opýta: „Nenaučil som ťa to, čo som zoslal Môjmu Poslovi?“ On povie: „Áno, môj Pane.“ A Allah sa ho opýta: „Čo si s tým urobil?“ On povie, „Stál som v noci a cez deň a recitoval som, a dúfal som v Tvoju odmenu.“

Allah povie, “Klamal si,“ a anjeli povedia, “Klamal si,“ a potom Allah povie, „Ty si iba chcel, aby ľudia povedali, že ten a ten je recitátor Koránu. A oni to už povedali. Vezmite ho do pekla.“ Potom príde muž, ktorý bol zabitý na ceste Allahovej. Allah sa ho opýta: „Prečo si bol zabitý?“ On odpovie, „Môj Pane, išiel som do bitky kvôli Tebe a bil som sa s nepriateľom, až dokým som nebol zabitý a dúfal som v Tvoju odmenu a v Raj.“ Allah povie, „Klamal si.“

A anjeli povedia, „Klamal si.“ Potom Allah povie, „Je to tak, že si bojoval preto, aby ľudia povedali, že ten a ten je statočný muž a oni to povedali. Teraz ho vezmite do pekla.“

Potom príde bohatý človek a Allah sa ho opýta, „Nebol som k tebe štedrý až natoľko, že si nikoho nepotreboval?“ On odpovie, „Áno, môj Pane.“ Allah sa ho opýta: “A čo si urobil s tým, čo som ti dal?“ On odpovie, “Môj pane, dal si mi majetok a ja som ho utratil na chudobných a dúfal som v Tvoju odmenu a v Raj.“ Allah odpovie, „Klamal si.“ A anjeli odpovedia, „Klamal si.“ Allah povie, „Chcel si, aby ľudia povedali, že ten a ten je štedrý muž. A to je to, čo povedali. Vezmite ho do pekla.“

Potom Posol Allahov (mier s ním) povedal : „Ó Abu Huraira, toto sú prvé tri stvorenia, s ktorými peklo začne horieť v Deň zmŕtvychvstania.“

{Až príde pomoc a podpora Božia a víťazstvo. A uvidíš ľudí, ako v húfoch prijímajú náboženstvo Bohom určené. Tak vďakou Pánovi svojmu svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde a pros Ho o odpustenie. On je odpúšťajúci}
{Korán súra al 18:11}

Posol Allahov (mier s ním) povedal: „To, o čo sa najviac bojím, je, že urobíte malý širk! (pridružovanie spoločníkov k Allahovi)“ Oni povedali, „Ó, Posol Allahov! Čo to je?“ On (mier s ním) povedal, „Ryia“ (chválenie sa). Allah, Vyvýšený je On, povie v Súdny deň po tom, ako odplatí ľudí za ich skutky: „Choďte za tými, ktorým ste ukazovali svoje dobré skutky a uvidíte, či majú pre vás odmenu.“

„Ó Allah! Hľadáme útočisko u Teba od pridružovania spoločníkov k Tebe, ak sme si toho vedomí a hľadáme Tvoje odpustenie za to, čo urobíme bez toho, aby sme si to uvedomili.“

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65271
SÚCIT VS KRUTOSŤ

Korán používa slovo rahm (milosť, súcit) opakovane. Toto slovo a jeho rôzne odvodenia boli použité viac ako 326 krát.
Prorok Mohamed (mier s ním ) povedal: „Veriaci, vo svojej láske, milosti a súcite, ktoré majú jeden pre druhého, sú ako jedno telo. Ak jedna časť cíti bolesť, celé telo na to odpovedá slabosťou a horúčkou.“
Tento hadís nariaďuje, že moslimovia by sa mali deliť o svoju radosť a smútok. Keď moslim zistí, že niekomu inému sa stalo niečo dobré, je to príležitosť na radosť. Podobne, bolesť moslimov, ktorých postihla tragédia by mala byť braná na vedomie.

Na tému súcitu, vzájomnej lásky, dobroty, milosti a altruizmu:

Posol Allahov (mier s ním) povedal: „Allah súcití iba s tými spomedzi svojich služobníkov, ktorý majú súcit.“
Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „Allah povie svojmu služobníkovi, keď ho bude brať na zodpovednosť za jeho skutky v súdny deň,
„Ó, syn Adamov, bol som hladný a ty si ma nenasýtil“
On odpovie: „Ako som ťa mohol nasýtiť? Ty si Pánom svetov!“
On povie: „Nevedel si, že môj služobník - ten a ten, ktorý je synom toho a toho mal hlad a ty si ho nenasýtil? Keby si ho bol nasýtil tak by si bol mal u mňa odmenu.
Ó, syn Adamov mal som smäd a ty si mi nedal napiť sa.“
On odpovie: „Ako som mohol dať ti napiť? Ty si Pánom svetov!“
On odpovie: „Nevedel si, že môj služobník - ten a ten, syn toho a toho - bol smädný a ty si mu nedal napiť? Keby si mu bol dal napiť, tak by si bol mal u mňa odmenu.
Ó, syn Adamov, bol som chorý a ty si ma nenavštívil.“
On odpovie: „Ako som ťa mohol navštíviť? Ty si Pánom svetov!“
On odpovie: „Nevedel si, že môj služobník - ten a ten, syn toho a toho - ochorel a ty si ho nenavštívil? Keby si ho bol navštívil, našiel by si ma s ním.“

Svätý Prorok (mier s ním) povedal : „Ktokoľvek si želá, aby bol zbavený ohňa, a aby vstúpil do Raja, by sa mal správať k iným ľuďom tak, ako si želá, aby sa oni správali k nemu.“

Ahmed Al Hassán (mier s ním), vodca Čiernych Zástav Východu povedal: „Očisti svoje srdce zvnútra a budeš vedieť, ako viem ja. Odstráň pozostatky sveta z tvojho srdca a očisti svoje vnútro. A želaj si pre tvojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáš pre seba. A buď prvý, ktorý dáva a posledný, ktorý berie. Trénuj (kontroluj) a disciplinuj sa a mal by si vedieť, že Allah počuje a vidí to, čo je v srdci a čo sa týka jazyka neurobí ani krok vpred ani vzad. (poznámka prekladateľa: to znamená, že to, čo povieš svojím jazykom, nie je to, na čom Allahovi záleží (Oslavovaný a Vyvýšený), ale to čo máš v srdci je to, na čom Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) záleží)“

3 ďatle (príbeh)

Chudobná žena prišla za mnou so svojimi dvomi dcérami. Dal som jej tri ďatle. Ona dala po jednej každej z dcér a tú tretiu chcela zjesť. Dcéry si ju od nej pýtali. A tak ju rozdelila napoly a dala po jednej polke každej dcére. Bol som zasiahnutý jej správaním a povedal som o tom Svätému Prorokovi.
On povedal: „Allah pre ňu pripravil Raj ako dôsledok toho, čo urobila.“
Alebo povedal: „Allah ju kvôli tomu zachránil pred Ohňom.“

Súcit s chudobnými je taký dôležitý, že Prorok zvykol hovorievať, že keď len jedna osoba je hladná na určitom mieste, tak žiadny anjel nevstúpi na to miesto, až dokým sa tá osoba nenaje.
A takisto Prorok povedal: „Je chvályhodnejšie nasýtiť hladnú vdovu ako sa modliť celú noc.“ Takto môže človek vidieť intenzitu Prorokovho súcitu voči trpiacim, hlavne tým, ktorí sú nižšie spoločensky postavení. Z tohto dôvodu na odčinenie hriechov sa vyžaduje a hovorí sa o tom v Koráne a hovoril to aj svätý prorok, nasýtiť hladných alebo oslobodiť otroka.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „Hľadajte ma medzi slabými, pretože bude vám poskytnutá pomoc len kvôli slabým medzi vami.“
Svätý Prorok (mier s ním) tiež povedal : „Ja a osoba, ktorá sa stará o sirotu budeme v Raji takto, “ a spojil ukazovák a prostredník.
Prorok Mohamed (mier s ním) tiež povedal: „Prikážte ľuďom a nenapomínajte ich, lebo učiteľ je lepší ako ten, kto vyhreší.“

{Vy, ktorí ste uverili, je vám predpísaná odplata za zabitých: slobodný za slobodného, otrok za otroka a žena za ženu. Ak by bolo niekomu niečo odpustené zo strany jeho brata, nech sa zachová chvályhodne a nech mu zaplatí s dobrým úmyslom. Je to úľava od vášho Pána a milosť. Kto by potom prekročil mieru, tomu sa dostane trápenie bolestivé.}
{Korán 2:178}

Prorok nielenže žiadal ľudí, aby sa správali k svojim otrokom ľudsky, a aby ich nasýtili tým, čo jedia oni sami, a aby im dali šaty, aké majú oni, ale tiež ich povzbudzoval, aby ich oslobodili a sám Prorok dal príklad a oslobodil svojho otroka Zaida, a adoptoval si ho ako svojho syna, a správal sa k nemu veľmi láskavo.

{Bude dané len tým, ktorí trpezlivými boli a bude dané len tomu, kto má šťastie obrovské. Ak by si cítil akékoľvek podpichnutie zo strany satana, tak žiadaj od Boha ochranu. On je Ten, kto všetko počuje a všetko vie}
{Korán 41:35-36}

{Sľub daný Bohu dodržujte, ak by ste sa zaviazali na niečo a neporušujte prísahy po ich
potvrdení, keďže ste Boha učinili vaším ručiteľom. Veď Boh vie, čo konáte}
{Korán 16:91}

[25 Tu vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ 26 Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ 27 On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ 28 Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ 29 Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ 30 Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. 31 Náhodou šiel tou cestou istý kňaz, a keď ho uvidel, obišiel ho. 32 Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. 33 No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. 34 Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. 35 Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: »Staraj sa oň, a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.« 36 Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ 37 On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“]
[Biblia, Lukáš 10:25 – 37]

Láskavé slová otvárajú dvere do ľudských sŕdc a odstraňujú z nich nepriateľstvo. Tolerancia, odpustenie a úprimnosť obnovujú lásku medzi ľuďmi. Keď človek hovorí láskavé slová a správa sa pekne, tak si vyslúži rešpekt ľudí a ten, ktorý sa správal zle sa mu ospravedlní za svoje zlé správanie alebo sa prestane zle správať.

[38 Počuli ste, že bolo povedané: »Oko za oko a zub za zub!« 39 No ja vám hovorím: Neodporujte zlému. Ak ťa niekto udrie po pravom líci, nadstav mu aj druhé. 40 Tomu, kto sa chce s tebou súdiť a vziať ti šaty, nechaj aj plášť. 41 A keď ťa bude niekto nútiť, aby si s ním išiel jednu míľu, choď s ním dve. 42 Tomu, kto ťa prosí, daj, a neodvracaj sa od toho, kto si chce od teba niečo požičať. 43 Počuli ste, že bolo povedané: »Milovať budeš svojho blížneho a nenávidieť svojho nepriateľa.« 44 Ale ja vám hovorím: Milujte svojich nepriateľov a modlite sa za tých, čo vás prenasledujú]
[Biblia, Matúš 5:38-44]

{Buď trpezlivý voči tomu, čo hovoria a pred východom slnka a pred jeho západom vďakou Pánovi svojmu svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde, a počas noci i na okrajoch dňa svedč o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde; azda budeš spokojný}
{Korán 20:130}

Nepochybne niektorí ľudia si môžu zvoliť cestu, že sa správajú k ľuďom tak, ako by oni sami nechceli, aby sa k nim správali druhí a myslia si, že byť tvrdý a hádať sa je to, za čo ich iní budú rešpektovať. Keď človek pokračuje v hriechu a čelí tvrdej kritike, nachádza sa stratený v zlomyseľnom kolotoči nenávisti a pomsty a už nevie povedať, čo je pravda a čo nie. Takže nikto mu nevie poradiť, pretože čokoľvek mu je povedané, je brané ako zámienka na hádku alebo pokračovanie nepriateľstva a stále si vytvára problémy. V tomto prípade je bezpečnejšie myslieť na to, ako budeme s touto osobou jednať, takže ho necháme chvíľu samého, aby sme ho upokojili, aby sa už nebál kritiky a toho, že bude braný na zodpovednosť. Volíme si milé slová, láskavosť a úsmev, aby cítil, že mu odpustíme a postaráme sa o neho.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „Dobré slovo je dobročinnosť.“

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:
{Riaď sa odpustením a prikazuj zvyky dobré a stráň sa tých neznalých}
{Korán 7:199}

Keď sa ponáhľame s kritikou a odsúdením bez toho, aby sme počkali na správnu chvíľu, obyčajne to vyústi do opaku toho, čo sme chceli. Pokora a láskavý prístup odstraňujú bariéry, agresiu a nepriateľstvo.

Posol Allahov (mier s ním) povedal: „Allah mi zjavil, že by ste mali byť taký pokorní, aby nikto nikoho neutláčal a nevystatoval sa nad nikým.“
Prorok (mier s ním) povedal: „Prikazujte ľuďom a nenapomínajte ich, pretože učiteľ je lepší ako ten, kto vyhreší.“

{Vyzývaj k ceste Pána svojho s múdrosťou a poučením dobrým a spor sa s nimi spôsobom, ktorý je lepší. Pán tvoj lepšie vie o tom, kto zblúdil, odkloniac sa od Jeho cesty. On lepšie vie o tých, ktorí sú správne usmernení}
{Korán 16:125}

{Povedz tým, ktorí sú Mi odovzdaní, aby hovorili len to, čo je lepšie, pretože satan podpichuje jedných proti druhým. Satan je veru pre človeka nepriateľom zjavným.}
{Korán 17:53}

Cyklus zla (príbeh)

Bol raz jeden kráľ, ktorý bol taký krutý a nespravodlivý, že si jeho ľudia priali jeho smrť alebo aby bol zosadený z trónu. Avšak raz ich prekvapil, keď vyhlásil, že už nechce byť taký.
„Už žiadna krutosť, žiadna nespravodlivosť,“ sľúbil a dodržal to.
Stal sa známy ako „Láskavý panovník“. Po niekoľkých mesiacoch po jeho premene jeden z ministrov nabral dosť odvahy a spýtal sa ho, čo zmenilo jeho srdce.
A kráľ odpovedal: „Keď som cválal po svojom lese, videl som ako líšku naháňa poľovnícky pes.“ Líška utiekla do svojej diery, ale pes sa zahryzol ešte predtým do jej nohy a zmrzačil jej ju na celý život. Neskôr som išiel do dediny a videl som tam toho psa. Štekal na nejakého chlapa. Chlap zobral veľký kameň a hodil ho do toho psa a zlomil mu nohu. Chlap nezašiel ďaleko a kopol ho kôň. Koleno sa mu zlomilo a spadol na zem a odvtedy bol mrzákom na celý život. Kôň sa rozbehol, ale spadol do jamy a zlomil si nohu. Keď som rozmýšľal o tom všetkom, čo sa stalo, pomyslel som si: „Zlo plodí zlo. Keď budem stále zlý, tak ma určite premôže zlo. A tak som sa rozhodol, že sa zmením.“

[Nemýľte sa: Boh sa vysmievať nedá. Čo človek zaseje, to bude aj žať]
[Biblia, Galaťanom 6:7]

[Ja, Pán, skúmam myseľ a skúšam srdce: odplatím každému podľa jeho ciest, podľa ovocia jeho skutkov.“]
[Biblia, Jeremiáš 17:10]

Prorok (mier s ním) povedal: „Vyhýbajte sa krutosti a nespravodlivosti... a nebuďte lakomí, pretože toto zruinovalo národy, ktoré boli pred vami.“
Prorok (mier s ním) povedal: „Milosť nie je od nikoho odňatá, iba od toho, kto je naničhodný a protivný.“
Svätý Prorok (mier s ním) povedal: „Ten, kto je neslušný a pyšný, ten nevstúpi do Raja.“
Prorok (mier s ním) povedal: „Ľudia pred vami boli zničení, pretože uvalili tresty na chudobných a odpúšťali bohatým.“
„..mali by ste byť zdvorilí a srdeční jeden k druhému, aby si nikto nemyslel, že je nadradený nad niekým, a aby mu neubližoval.“

Prorok (mier s ním) povedal: „Ktokoľvek, kto verí v Boha a v Súdny deň, by nemal ublížiť svojmu susedovi. Ktokoľvek, kto verí v Boha a v Súdny deň, by sa mal správať k svojmu hosťovi veľkoryso. A ktokoľvek, kto verí v Boha a v Súdny deň, by mal povedať len to, čo je dobré alebo mlčať.“

{Boh je s tými, ktorí sú bohabojní a s tými, ktorí dobro činia}
{Korán 16:128}
„Verím v Allaha tak, ako verím v slnko, nie preto, že ho vidím, ale preto, že kvôli slnku vidím všetko.“
- Imám Ali Ibn Abi Tálib (mier s ním)

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65296
ČISTOTA VS NEČISTOTA

Islam kladie veľký dôraz na čistotu, vo fyzickom ako aj duchovnom zmysle. Vnútorná čistota môže byť dosiahnutá tým, že sa pridržiavame 5 pilierov islamu, máme čisté myslenie, vyhýbame sa hriechom, vždy si pripomíname Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) a hlavne sme si istí, že srdce je čisté od duchovných chorôb ako je hnev, nenávisť, spoliehanie sa na niekoho iného ako na Allaha, že sa nebojíme straty majetku, smrti, zloprajnosti, pýchy, arogancie atď.

Vonkajšia čistota môže byť dosiahnutá správnym telesným očistením, teda tým, že robíme wudu (očista vodou pred modlitbou), kúpeme sa, čistíme si zuby, používame parfumy, udržiavame svoje domovy a oblečenie čisté atď.

Preto by mal moslim dodržiavať čistotu srdca a čistotu tela. Faktom je, že Prorok na tieto dve záležitosti poukázal v nasledovnom hadíse:
„Islam bol vybudovaný na základoch čistoty.“

{Pýtajú sa ťa na menštruáciu, povedz: „Spôsobuje ublíženie, zdržte sa preto pohlavného
styku so ženami po dobu menštruácie a nepribližujte sa k tomu, až kým nebudú čisté. Keď
sa očistia, tak k nim pristúpte odtiaľ, odkiaľ vám to Boh prikázal. Veď Boh má rád tých, ktorí pokánie činia a má rád tých, ktorí sa očisťujú.“}
{Korán 2:222}

Čistota je formou správania, ktorú náš Všemocný Pán miluje a zhoduje sa so stvorením veriacich. Čistota, správanie, ktoré je považované Allahom za nadradené, poskytuje pôžitok a spokojnosť veriacim. Úprimní veriaci, ktorí sa rozhodnú a usilujú sa uplatňovať Allahove príkazy v každom momente ich života, tiež prejavujú taký istý záujem, keď ide o čistotu.

{Neostávaj v nej nikdy. Mešita, ktorá bola od prvého dňa založená na bohabojnosti, má
väčšie právo na to, aby si v nej ostával a modlil sa. Sú v nej muži, ktorí sa radi očisťujú. A Boh má rád tých, ktorí sa očisťujú.}
{Korán 9:108}

Svätý Prorok islamu povedal, že čistota je časťou viery:
Islam niekoľkými spôsobmi napomína ľudí k čistote riadu, oblečenia, tela, vlasov, zubov, pitnej vody, vody, ktorá sa používa na wudu a kúpanie, k čistote obydlia, ulíc, verejných miest, jedla a každej veci, ktorú ľudia používajú. Niektoré výroky Proroka (mier s ním) a Imámov pripisujú diablovi všetko, čo je odporné alebo spôsobuje chorobu (mikróby) a opisujú všetky takéto veci ako príčinu chudoby a mizérie.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:
„Každý, kto si vyberie oblečenie, ho musí udržiavať čisté.“
„Keby to nebolo nepohodlné, bol by som prikázal každému moslimovi, aby si čistil zuby pred každou modlitbou.“
„Udržiavaj záhradu a okolie svojho domu čisté a pozametané.“
„Ten, kto pozametá mešitu je odmenený od Allaha tak, ako keby prepustil otroka.“
Spisy človeka, ktorý nepľuje a nefúka si nos v mešite mu budú dané do jeho pravice v Súdny deň.“
„Buď sa staraj dobre o svoje dlhé vlasy na hlave, alebo si ich zopni.“
„Nenechávaj si narásť dlhú bradu, pretože sa v nej usídli satan.“

Čistota v modlitbe:

Päť denných modlitieb je povinných pre každého moslima. Je to v skutočnosti duchovná sprcha, ktorá zmýva hriechy 5 krát denne. Ohľadne tohto Allah hovorí:

{A konaj modlitbu na oboch okrajoch dňa a v prvej časti noci. Dobré skutky odstránia zlé.
Je to pripomenutie pre tých, ktorí si pripomínajú.}
{Korán 11:114}

Islamská modlitba je jedinečná a je iná ako modlitba v iných náboženstvách, pretože fyzická očista je nevyhnutnou podmienkou.
Posol Allahov (mier s ním ) povedal: „Kľúč k Raju je modlitba a kľúč k modlitbe je očista.“
Prorok (mier s ním) tiež povedal: „Allah neprijme modlitbu bez očistenia.“

{Vy, ktorí ste uverili, ak by ste vstali, aby ste sa modlili, umyte si svoje tváre, svoje ruky po
lakte, mokrými rukami si obtrite hlavy a nohy po členky. A ak by ste boli znečistení, tak sa
očistite. Ak by ste boli chorí alebo na cestách alebo by niekto z vás prišiel z miesta vykonania potreby alebo by ste sa dotýkali žien a nenašli by ste vodu, tak vykonajte tajammom z čistého povrchu tak, že si obtriete svoje tváre a ruky oň. Boh vám nechce spôsobiť úzkosť, ale chce vás očistiť a dovŕšiť Svoj dar vám daný, azda budete vďační.}
{Korán 5:6}

Posol Allahov (mier s ním) tiež povedal : „Človek, ktorý si pri konaní wudu nespomenie na Allaha, nevykonal wudu.“
Posol Allahov (mier s ním) povedal: „Keď si oblečieš oblečenie a keď robíš wudu, začni pravou stranou.“

Život proroka Mohameda (mier s ním) je najlepším modelom pre moslimov, ako žiť podľa morálnych hodnôt v Koráne. Náš Prorok (mier s ním) poradil veriacim, aby sa vyhýbali správaniu, ktoré sa nezhoduje s morálnymi hodnotami Koránu a poradil im, aby boli čistí v mysli i na tele, a dal im svoj príklad. Posol Allahov (mier s ním) povedal: „Čistota je pol viery.“ A tiež povedal: „Udržiavajte čistotu, aby sa vaša obživa zväčšila.“

Svätý Prorok (mier s ním) dal príklad veriacim tým, ako dbal na svoj zovňajšok a čistotu. Jedno vyrozprávanie opisuje Prorokov (mier s ním) postoj k takýmto záležitostiam:
„Svätý Prorok (mier s ním) raz zamýšľal ísť za svojimi spoločníkmi a tak si nasadil turban a upravil si vlasy. Povedal: „Áno, Allah má rád činy svojho služobníka, ktorý očisťuje svoje telo, keď sa chce stretnúť so svojimi priateľmi a bratmi.“

Lenivosť:

Keď rozmýšľame o lenivosti, myslíme na lenivosť nás samých, na pocit, že sa nám nechce nič robiť, hoci by sme niečo robiť mali. Lenivosť je nedostatok energie a entuziazmu robiť niečo, pre čo by sme rozhodne mali mať energie a entuziazmu dostatok.

Príčiny choroby nazvanej lenivosť sú zakorenené v srdci. Lenivý človek nevie a nerozumie tomu, že potrebuje hromadiť dobré skutky.
Lenivosť je tiež známa ako otáľanie. Vplýva to na myseľ, potom na srdce a na celé telo. Jej obeť nie je schopná plniť si svoje povinnosti v živote. Povinnosti sú náboženské a ďalej nevyhnutné povinnosti na získanie potrebných vecí v živote, a takéto povinnosti sa musia vykonávať halal (povolené Allahom) prostriedkami.

Imám Ali (mier s ním) povedal: „Veriaci si želá to, čo zostáva a vzdáva sa toho, čo hynie... nie je lenivý a jeho energia je trvalá.“
- Bihar al-Anwar, v. 78, p.26, no.92

Aby sme premohli lenivosť, Prorok Mohamed (mier s ním) zvykol recitovať nasledovnú dua:
„Ó Allah! Hľadám útočisko u Teba pred bezmocnosťou, lenivosťou, zbabelosťou a nevládnou starobou. Hľadám útočisko u Teba pred súženiami života a smrti. Hľadám útočisko u Teba od trestu v hrobe.“

Nemala by nám chýbať energia a elán na to, aby sme vykonali svoje modlitby, alebo aby sme išli do práce, alebo aby sme študovali a zlepšovali sa, ale ak je tomu tak, tak to je lenivosť.

{Pokrytci sa snažia preľstiť Boha, On ale ich lesť proti ním obracia. A keď vstávajú
k modleniu, vstávajú lenivo, pretvarujú sa pred ľuďmi a nespomínajú si na Boha a ak, tak len málo}
{Korán 4:142}

{Nič iné nebránilo tomu, aby boli od nich ich príspevky prijaté, iba to, že odmietli veriť
v Boha a v Jeho posla a že prichádzali k modleniu lenivo a že míňali zo svojich majetkov
s odporom}
{Korán 9:54}

Allahov Posol (mier s ním) povedal: „Satan priviaže 3 uzly na zadnú stranu hlavy kohokoľvek z vás, keď spíte. Na každý uzol číha a vydychuje nasledovné slová:
„Noc je dlhá, tak spi.“
Keď človek vstane a pripomenie si Allaha, jeden uzol sa rozviaže, a keď človek urobí wudu, rozviaže sa druhý uzol. A keď sa človek modlí, rozviaže sa tretí uzol a človek ráno vstane plný energie s dobrým srdcom. Inak človek vstane lenivý a so zlým srdcom.“
Imám Ali (mier s ním) povedal: „Záhuba úspechu je lenivosť.“
Tiež povedal: „Premôž unavenosť pevnou vôľou.“

Ovocie tvrdej práce:

„Raz žil bohatý obchodník, ktorý mal lenivého syna, čo mal rád zábavu. Obchodník chcel, aby jeho syn tvrdo pracoval, a aby bol zodpovedný. Chcel, aby si uvedomoval hodnotu práce. V jeden deň si zavolal svojho syna a povedal mu: „Dnes chcem, aby si išiel von a niečo zarobil, a ak to neurobíš, tak dnes nedostaneš večeru.“

Chlapec bol ľahostajný a nebol zvyknutý na žiadnu prácu. Požiadavka jeho otca ho vystrašila a išiel s plačom k mame. Jej srdce zmäkklo, keď videla slzy v chlapcových očiach. Bola nepokojná. V snahe pomôcť mu, dala mu zlatú mincu. Večer keď sa otec spýtal syna, čo zarobil, syn mu hneď ukázal zlatú mincu. Potom mu otec povedal, aby ju hodil do studne. Syn urobil ako mu otec povedal.

Otec bol múdry muž a mal skúsenosti, a myslel si, že zdrojom zlatej mince bola chlapcova matka. Na ďalší deň poslal ženu do mesta svojich rodičov a povedal synovi, aby išiel a niečo zarobil pod hrozbou, že nedostane večer jedlo, ak neuspeje. Tentokrát išiel s plačom k svojej sestre, ktorá s ním mala súcit a dala mu mincu - rupiju zo svojich vlastných ušetrených peňazí. Keď sa ho otec opýtal, čo zarobil, chlapec pohodil mincu otcovi. Otec mu znovu povedal, aby ju hodil do studne. Syn to hneď urobil. Otcova múdrosť mu opäť hovorila, že mincu chlapec nezarobil. Potom poslal svoju dcéru k švagrovcom. A znovu žiadal syna, aby išiel a zarobil pod hrozbou, že nedostane večeru.

Tentokrát, keďže nebol nikto, kto by mu pomohol, syn bol prinútený ísť na trh, aby si hľadal prácu. Jeden z maloobchodníkov mu povedal, že mu zaplatí dve rupije, ak odnesie jeho náklad do jeho domu. Syn bohatého človeka nemohol odmietnuť a potil sa, keď skončil svoju prácu. Nohy sa mu triasli a krk, a chrbát ho boleli. Na chrbte mal odreniny. Keď sa vrátil domov a ukázal otcovi dve rupije, a otec mu povedal, aby ich hodil do studne, zdesený syn skoro plakal. Nevedel si predstaviť, že by svoje ťažko zarobené peniaze len tak odhodil. Povedal vzlykajúc: „Otec! Celé moje telo ma bolí. Na chrbte mám odreniny a ty odo mňa chceš, aby som zahodil peniaze do studne.“

Pri tomto sa obchodník usmial. Povedal mu, že človek cíti bolesť iba vtedy, keď je zmarené ovocie jeho ťažkej práce. Pri predošlých dvoch príležitostiach mu pomohli mama a sestra, a preto necítil bolesť, ak mal peniaze hodiť do studne. Syn si teraz uvedomil hodnotu ťažkej práce. Prisahal, že nikdy nebude lenivý a ochráni otcovo bohatstvo. Otec mu podal kľúče od obchodu a sľúbil synovi, že ho povedie, až dokým bude žiť.

Imám Al-Báqir (mier s ním) povedal: „Lenivosť človeku poškodzuje náboženstvo (teda posmrtný život) a tento svet.“
Imám Al-Sadiq (mier s ním) povedal niektorým svojim deťom: „Majte sa na pozore pred lenivosťou a nudou, pretože tieto dve veci urobia neprístupným váš podiel na tomto svete a v posmrtnom živote.“
Prorok Mohamed (mier s ním) povedal: „Pretekajte sa v robení dobrých skutkov predtým ako príde čas a fitna (test), ktoré vás zasiahnu ako najtmavšia z tmavých nocí.“

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65298
NÁDEJ VS ZÚFALSTVO

Nedúfať v milosrdenstvo Allahovo je veľkým hriechom.

{Povedal: „Z milosti Pána svojho sú zúfalí len tí, ktorí zblúdili“}
{Korán 15:56}

{„Synovia moji! Choďte a pátrajte po Jozefovi a jeho bratovi a nebuďte zúfalí z milosti Božej, pretože z milosti Božej strácajú nádej len ľudia odmietajúci vieru“}
{Korán 12:87}

Druhým veľkým hriechom je nedúfať v Allahovu milosť. Tí, ktorí neveria v moc, milosť a štedrosť Allahovu si rozvinú druh beznádeje. Svätý Korán takýchto ľudí nazval neveriacimi (kafir).

{„...a nebuďte zúfalí z milosti Božej, pretože z milosti Božej strácajú nádej len ľudia odmietajúci vieru“}
{Korán 12:87}

Svätí Imámovia, Imám Dža´far as-Sádiq (mier s ním), Imám Musa Kádhim (mier s ním) a Imám Muhamad Taqi (mier s ním) klasifikovali nedúfanie v Allahovu milosť ako veľký hriech, ako sme sa o tom zmienili na začiatku.

{„Tí, ktorí odmietli veriť v Božie znamenia a stretnutia s Ním, sú tí, ktorí stratili nádej na milosť Moju a tým sa dostane trápenie bolestivé“}
{Korán 29:23}

{Povedz: „Vy, ktorí ste sa Mi odovzdali, ktorí ste nestriedmymi boli voči svojim dušiam, nestrácajte nádej na Božiu milosť. Boh odpúšťa všetky hriechy. Veď On je ten odpúšťajúci a milostivý“}
{Korán 39:53}

Nedúfanie v Allahovu milosť a láskavosť, zredukuje človeka do stavu úplnej beznádeje. Myslí si, že je odsúdený do Pekla a preto nevidí žiadny úžitok v tom, aby konal dobro a vyhýbal sa zlu. Následne sa snaží dosiahnuť tak veľa svetských potešení, ako je len možné, a tak sa znovu zaplieta do všetkých druhov hriešnych činov. Hocijakému hriešnikovi môže byť odpustené, keď oľutuje svoje činy. Ale ten, kto si zúfa, si nezaslúži, aby mu bolo odpustené, pretože mentálny stav takej osoby ho nevedie k pokániu, ale naopak, núti ho k tomu, aby pokračoval v konaní ďalších priestupkov voči Allahovým príkazom.

Nikdy nezúfajte, že nedostanete Allahovu milosť, milosť Všemohúceho. Keď človek vykoná hriech, tak radšej by mal žiadať o odpustenie a kajať sa. Čo sa týka spravodlivých ľudí, ktorým je sľúbený Raj:

{A ponáhľajte sa k získaniu odpustenia od vášho Pána a k získaniu Záhrady rajskej, ktorej šírka sa rovná nebesiam a zemi. Pripravená je pre tých, ktorí sa vyvarujú}
{Korán 3:133}

Prorok Mohamed (mier s ním) nám pripomína, že Allah hovorí:

Ó syn Adamov, pokiaľ na Mňa voláš a dúfaš vo Mňa, odpustím ti všetko, čo si urobil a nebude mi to vadiť. Ó syn Adamov, keby si mal hriechy, ktoré by siahali až k oblohe, a potom by si hľadal Moje odpustenie, tak ti odpustím a nebude mi to vadiť. Ó syn Adamov, keby si prišiel ku Mne so zemou plnou hriechov a nepridružoval si ku Mne spoločníkov, keď si ma uctieval, tak ja prídem k tebe so zemou plnou odpustenia.
- Hadís

Beznádej je veľkým hriechom, pretože to znamená negáciu absolútnej nadvlády Všemohúceho. Srdce osvetlené poznaním vie, že Allah je Stvoriteľ všetkého, čo existuje a je najlepším Plánovačom, najlepším Vykonávateľom a najlepším Ochrancom. Človek, ktorý má poznanie, že je to Allah, kto dáva hojnosť obživy, istotu a bohatstvo svojmu stvoreniu z Jeho nekonečnej milosti, nekonečnej štedrosti a neprekonateľného poznania, bude potešený a pokojný.

Srdce takéhoto človeka bude pokojné a nebude sa cítiť neštastne a ukrivdene. Stvoriteľ dbá na potreby dieťaťa v lone svojej matky. Je mu poskytnutá výživa cez pupočnú šnúru. Keď sa dieťa narodí, Allah mu poskytne cez matku zdravé a ľahko stráviteľné mlieko. Postupne v ňom Allah vyvíja rôzne schopnosti, ktoré potrebuje pre rôzne štádiá jeho rastu.

Aby zaistil bezpečnosť a štastie dieťaťa, Allah vytvára hlbokú a trvalú lásku v srdci matky pre toto dieťa a ona je pripravená obetovať celé svoje pohodlie a radosť kvôli dieťaťu.

Asia (mier s ňou ) mala nádej v Allaha a vo svoju vieru:

Na koho si On praje, zosiela úctyhodnú pozíciu v tomto svete, a aj v Posmrtnom živote. Asia, faraónova manželka, viedla život v hojnosti a materiálnom pohodlí, keď sa jej srdce osvetlilo svetlom viery, hoci musela prejsť cez nesmierne ťažkosti kvôli jej manželovi faraónovi, a predsa neustúpila. Vyhlásila svoju vieru v Allaha a Jeho proroka Mojžiša (mier s ním) bez strachu. V čase jej smrti, keď bola umučená, modlila sa k svojmu Pánovi.

{Boh uviedol ako príklad pre tých, ktorí uverili, ženu Faraóna, keď povedala: „Pane môj, postav mi u Seba dom v raji a zachráň ma pred Faraónom a pred tým, čo koná a zachráň ma pred ľuďmi krivdiacimi“}
{Korán 66:11}

Nádej:

Príklad nádeje v Allaha:

Istý kráľ dal perlu svojmu klenotníkovi. Klenotníkovo dieťa sa k tej perle nejako dostalo a zlomilo ju na dve časti. Klenotník zažíval muky. Niekto mu povedal, aby zarecitoval vety od Imáma Aliho:

“Kto môže zahasiť lampu, ktorú rozsvietil Allah?”

s úprimnosťou. Ťažko začal recitovať, keď zrazu prišiel posol od kráľa. Povedal mu, že doktori navrhujú, že ak túto perlu rozomelú na prášok a dajú chorej princeznej, tak bude vyliečená z jej choroby. Kráľ poslal objednávku klenotníkovi, aby z tej perly urobil prášok, a aby ju priniesol do paláca.

Všemohúci vo svojom nekonečnom milosrdenstve vložil nádej do ľudskej psychológie. Dokonca i v najhorších okolnostiach existuje slabý záblesk nádeje v ľudskom srdci, a toto mu pomáha prekonať pocity beznádeje. Preto by sa mal človek obrátiť na svojho Pána a mal by prosiť o milosť, odpustenie a nápravu a Allah nikdy neodmietne prosiaceho.

Abrahám (mier s ním) mal 112 rokov a podľa inej správy mal 120 rokov. Jeho manželka Hazrat Sarah mala 97 rokov. Nemali žiadne deti. Allah im poslal anjela, aby ich informoval o tom, že im bude darovaný syn.

{Jeho žena stála. Zasmiala sa, a tak sme jej oznámili radostnú zvesť o Izákovi a po Izákovi o Jakubovi. Povedala: „Beda mi! Budem rodiť a pritom som už stará a hľa, môj muž je už starcom? To je veru niečo čudné!“ Povedali: „Čuduješ sa príkazu Božiemu? Milosť Božia a jeho požehnanie nech spočinie na vás, ľudia domu. Jemu patrí vďaka a On slávou oplýva“}
{Korán 11:71-73}

V krátkosti, milosrdenstvo Allahovo požehnalo Abraháma (mier s ním) a jeho manželku Sarah synom Izákom vo veku, kedy sa to neočakávalo.

Zachariáš (mier s ním) a jeho syn Jahjá (mier s ním):

Vek Hazrat Zachariáša (mier s ním) bol 99 rokov a vek jeho manželky 89 rokov. A predsa, mal nádej v milosť Allahovu a modlil sa s úprimnosťou:

{Povedal: „Pane môj! Kosti už vo mne zoslabli a hlava moja sa trblieta šedinami a z prosby k Tebe, Pane môj, som nebol nikdy nešťastný“, „Bojím sa o tých, ktorí ostanú po mne a moja žena je pritom neplodná, daj mi preto z Tvojej moci potomka“, „Ktorý by dedil po mne a dedil by z príbuzenstva Jakuba a učiň ho, Pane môj, uspokojivým“}
{Korán 19:4-6}

{„Zachariáš! Oznamujeme ti radostnú zvesť o synovi, ktorého meno bude Jahjá a ktorému sme predtým neučinili menovca“. Povedal: „Pane môj! Ako môžem mať syna, veď moja žena je neplodná a ja som dosiahol vek vysoký?!“ Povedal: „Tak povedal Pán tvoj. Je to pre Mňa ľahké, veď som ťa stvoril predtým a pritom si ničím nebol“}
{Korán 19:7-9}

Zachariáš povedal:

{Povedal: „Pane môj, učiň mi znamenie.“ Povedal: „Tvojím znamením bude, aby si neprehovoril s ľuďmi tri noci úplné“. I vyšiel z mihrábu k svojim ľuďom a naznačil im: „Ráno i večer svedčte o jedinečnosti Jeho a že sa Mu nemá pripisovať to, čo nezodpovedá pravde“. „Jahjá! Vezmi si Knihu pevne“. A dali sme mu múdrosť už ako chlapcovi, A láskavosť pochádzajúcu od nás a očistenie. A bol bohabojný. A úctivého k svojim rodičom sme ho učinili. A nebol povýšenecký, ani neposlušný. Mier s ním v deň, keď sa narodil a v deň, keď zomrie a v deň, keď bude vzkriesený k životu.}
{Korán 19:10-15}

A tak Allah prijal vzývanie Zachariáša (mier s ním) a narodil sa mu Jahjá (mier s ním).

{Veru, máte v poslovi Božom príklad dobrý pre toho, kto dúfa v priazeň Božiu a v Deň posledný a kto si spomína často na Boha}
{Korán 33:21}

Raz náš Prorok išiel za jedným mladým mužom, ktorý bol na smrteľnej posteli a spýtal sa ho: “Ako sa cítiš?” Mladý muž povedal:

“Mám veľa nádeje v Allaha, ale tiež sa bojím kvôli mojim hriechom.”

Svätý Prorok povedal: “Keď má veriaci tieto dve myšlienky súčasne v takejto situácii, tak mu Allah vyplní jeho nádeje a dá mu bezpečie od strachu.”

Videl som muža...

Prorok Mohamed (mier s ním) stál medzi ľuďmi a povedal: “Včera som videl niečo úžasné.

Videl som muža z mojej ummy (spoločenstva moslimov), ako k nemu prichádza anjel smrti, aby mu vytrhol jeho dušu. Potom prišlo dobré správanie sa k rodičom, aby sa za neho prihovorilo a anjel smrti ho opustil.

A videl som muža, na ktorého prichádzali muky v hrobe. Potom prišlo jeho wudu (umývanie pred modlitbou) a zachránilo ho od toho.

Potom som videl muža z mojej ummy, ktorý bol obkolesený diablami. Potom prišlo pripomínanie si Allaha (adkar a dhikr) a diabli boli hnaní od neho preč.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý bol obkolesený anjelmi trestu, potom prišli jeho modlitby (salah) a bol z ich rúk zachránený.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý fučal od smädu. Keď sa dostal blízko k vode, tak mu bolo zabránené napiť sa. Potom prišlo postenie sa v mesiaci Ramadán, a preto sa napil a bol uspokojený.

A videl som muža z mojej ummy a videl som prorokov sediacich v skupinách. Kedykoľvek prišiel muž k skupine, odohnali ho. Potom prišlo jeho umývanie (ghusl) z veľkého poškvrnenia (janabah), vzali ho za jeho ruku a posadili ho vedľa mňa.

A videl som muža z mojej ummy, pred ním bola tma, za ním bola tma, napravo od neho bola tma, naľavo od neho bola tma, nad ním bola tma a pod ním bola tma. Bol stratený v tme. A potom prišla jeho púť (hajj) a menšia púť (umrah) a odniesli ho z tmy a dali ho do svetla.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý bol pálený ohňom. Potom prišla jeho dobročinnosť (sadaqah) a vytvorila pokrývku medzi ním a ohňom. A poskytla tieň nad jeho hlavou.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý hovoril k veriacim, ale oni s ním nehovorili. Potom prišlo to, že udržiaval vzťahy s rodinou (schvaľoval putá s príbuzenstvom) a to povedalo:

“Ó zhromaždenie moslimov, on udržiaval rodinné putá, tak s ním hovorte...” Preto, veriaci s ním hovorili a potriasli si s jeho rukou.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý bol obkolesený anjelmi, ktorí hádzali neveriacich do ohňa. Potom prišlo to, že prikazoval dobré a zakazoval zlé, a tak bol zachránený z ich rúk. A vstúpil medzi anjelov milosrdenstva.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý kľačal a medzi ním a Allahom bol záves. Potom prišiel jeho dobrý charakter (ikhlaq) a zobral ho za ruku a dovolil mu, aby bol s Allahom.

A videl som muža z mojej ummy, ktorého záznamy mu boli dané do jeho ľavej ruky. Potom prišiel jeho strach z Allaha a vzal jeho záznamy a dal ich mu do jeho pravej ruky.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý mal málo dobra na váhe. Potom prišli jeho mladšie deti, ktoré umreli a jeho váha dobrých skutkov sa zvýšila.

Videl som muža z mojej ummy, ktorý bol na pokraji Pekelného ohňa. Potom prišla jeho nádej v Allaha a bol od toho zachránený a mohol odísť.

Videl som muža z mojej ummy, ktorý bol hodený do Pekla. Potom prišli jeho slzy, ktoré plakal zo strachu pred Allahom a bol od toho zachránený.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý stál vedľa cesty, ktorá sa chvela tak, ako sa konáre palmového stromu chvejú v búrke. Potom prišli jeho dobré myšlienky o Allahovi a chvenie prestalo.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý sa plazil na moste (nad Peklom). Niekedy sa na ňom plazil a niekedy z neho visel. Potom prišli jeho modlitby na Proroka a on mohol stáť na nohách a prešiel po ňom.

A videl som muža z mojej ummy, ktorý prišiel k dverám Raja, a tie sa pred ním zavreli. Potom prišlo to, že svedčil, že niet Boha okrem Allaha a dvere sa otvorili pre neho, a on vošiel do Raja.”

Ale veriaci a tí, ktorí emigrovali a usilovali sa na ceste Allahovej - tí majú nádej v Allahovo milosrdenstvo a Boh je odpúšťajúci a zľutovný.
- Hadís

Abu Abd-Alláh (mier s ním) povedal : “Môj otec zvykol hovorievať:

Neexistuje veriaci, ktorý by nemal dve svetlá v jeho srdci: svetlo strachu a svetlo nádeje. Ak by sa jedno z nich zmeralo, tak by nepresiahlo druhé, a keby sa zmeralo druhé, tak by nepresiahlo prvé.”

Abu Abd-Alláh (mier s ním) tiež hovorí:

“Veriaci je bohabojný a má nádej. A nie je skutočne bohabojný a nemá nádej, až dokým neodpovie činmi ohľadne toho, čoho sa bojí a v čo má nádej.”

[V nádeji sa radujte, v súžení buďte trpezliví, v modlitbe vytrvalí] Rim 12, 12
[Biblia, Rimanom 12:12]

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65302
LÁSKA VS NENÁVISŤ

Prorok (mier s ním) povedal:

“Milujte Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený), pretože On pre vás vykonal dobro a preukázal vám láskavosť.”

Človek musí milovať kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) a nenávidieť kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Ľudia majú tendenciu si myslieť, že nesmie existovať žiadna nenávisť. Predpokladajú, že dokonalosť a vznešenosť charakteru a “byť spoločenský” sa skladá z toho, že všetci ľudia sú naši priatelia.

Islám odporúča moslimom, aby ľudí milovali a mali s nimi súcit, a aby voči nim boli úprimní, hoci neveria v islám alebo v Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený). Avšak pre človeka, ktorý má v živote pravidlá a svoj život venoval tomu, aby uskutočňoval posvätné hodnoty, je správne, aby nebol k zlu a útlaku zlými ľuďmi ľahostajný. Človek, či už zlý, alebo dobrý bude mať vždy nejakých nepriateľov. Dobrý a zlý sú dva opačné póly. Príťažlivosť k dobrému nie je možná bez averzie k zlému.

Od veriaceho, ktorý miluje Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) sa očakáva, aby ľudí miloval, a aby k nim bol láskavý.

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Ó, služobník Allahov (Oslavovaný a Vyvýšený), nechaj svoju lásku a nenávisť, aby bola kvôli Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený), pretože bez toho nemôže nikto dosiahnuť wilayah (ochranu) Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) a bez toho nikto neokúsi chuť viery, hoci jeho postenie a modlitby by boli v hojnom počte.”

{Veru tí, ktorí si Boha za dôverníka učinili, niet o nich strach a ani nebudú zarmútení}
{Korán 10:62}

Je zaznamenané, že Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Najsilnejšie puto viery je lojalita kvôli Allahovi a nepriateľstvo kvôli Nemu, láska kvôli Allahovi a nepriateľstvo kvôli Nemu.”

Prorok (mier s ním) tiež povedal:

“Najlepšie skutky sú láska kvôli Allahovi a nenávisť kvôli Allahovi.”

Svätá láska je láska, ktorá je reálna a hlboká. Človek by nemal dovoliť, aby láska k niečomu alebo niekomu spôsobila, že sa stane ľahostajným k celej pravde. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) by mal byť na prvom mieste v srdci človeka v zmysle, že žiadna iná láska by nemala prevýšiť lásku k Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený). Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) by mal byť Najvyšší a Primárny objekt lásky.

Korán hovorí:
{Povedz: „Ak sú vám vaši otcovia, deti, bratia, manželky, kmeň, majetky, ktoré ste získali, obchod, ktorého úpadok sa obávate a príbytky, s ktorými ste spokojní, milšie než Boh a Jeho posol a úsilie o cestu, ktorú Boh určil, tak vyčkávajte, až kým nepríde Boh s príkazom svojím.“ A Boh správne neusmerní ľudí spurných}
{Korán 9:24}

Ohľadne potreby lásky pre ľudí vieme, že Korán chváli tých členov domácnosti Proroka, ktorí sa postili tri dni a dávali každý deň to málo jedla, ktoré doma mali, chudobným, sirotám a zajatcom:

{A budú to tí, ktorí dávajú jedlo z lásky k Nemu biednemu, sirote a zajatcovi}
{Budú to tí, ktorí hovoria: „Dávame vám jesť, sledujúc tým Božiu tvár. Nechceme od vás odmenu a ani vďaku“}
{Korán 76:8-9}

Jednou z hlavných charakteristík moslimov je to, že majú veľkú lásku k Allahovi, Allahových poslov a prorokov a pre všetkých moslimov, ktorí hľadajú Allahovo schválenie. Toto puto lásky a priateľstva medzi veriacimi je zjavené v Koráne:

{Vaším dôverníkom je Boh a Jeho Posol a tí, ktorí uverili, ktorí konajú modlitby, dávajú zakát a pritom sa do polohy rukúu klaňajú}
{Korán 5:55}

Podľa hadísu je to podobné tomu, čo je zmienené v Novom zákone:

[31 Až príde Syn človeka vo svojej sláve a s ním všetci anjeli, zasadne na trón svojej slávy. 32 Vtedy sa pred ním zhromaždia všetky národy a on oddelí jedných od druhých, ako pastier oddeľuje ovce od capov. 33 Ovce si postaví sprava a capov zľava. 34 Potom Kráľ povie tým, čo budú po jeho pravici: „Poďte, požehnaní môjho Otca, zaujmite kráľovstvo, ktoré je pre vás pripravené od stvorenia sveta. 35 Lebo som bol hladný a dali ste mi jesť; bol som smädný a dali ste mi piť; bol som pocestný a pritúlili ste ma; 36 bol som nahý a priodeli ste ma; bol som chorý a navštívili ste ma; bol som vo väzení a prišli ste ku mne.“ 37 Vtedy mu spravodliví povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného a nakŕmili sme ťa, alebo smädného a dali sme ti piť? 38 Kedy sme ťa videli ako pocestného a pritúlili sme ťa, alebo nahého a priodeli sme ťa? 39 Kedy sme ťa videli chorého alebo vo väzení a prišli sme k tebe?“ 40 Kráľ im odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ 41 Potom povie aj tým, čo budú zľava: „Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom! 42 Lebo som bol hladný, a nedali ste mi jesť; bol som smädný, a nedali ste mi piť; 43 bol som pocestný, a nepritúlili ste ma; bol som nahý, a nepriodeli ste ma; bol som chorý a vo väzení, a nenavštívili ste ma.“ 44 Vtedy mu aj oni povedia: „Pane, a kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako pocestného, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení, a neposlúžili sme ti?“ 45 Vtedy im on odpovie: „Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste to neurobili.“ 46 A pôjdu títo do večného trápenia, kým spravodliví do večného života]
[Biblia, Matúš 25:31-46]

V súdny deň sa Allah spýta niektorých ľudí prečo ho nenavštívili keď bol chorý, prečo mu nedali najesť, keď bol hladný, a prečo mu nedali vodu, keď bol smädný. Tí ľudia sa opýtajú:

Ako sa to mohlo stať, keď ty si Pánom sveta?

Potom Allah odpovie:

Ten a ten bol chorý a vy ste ho nenavštívili, ten a ten bol hladný a vy ste mu nedali najesť a ten a ten bol smädný a vy ste mu nedali napiť. Nevedeli ste o tom, že keby ste tak urobili, tak by ste ma našli s ním?

Vyššia úroveň božej lásky je Jeho láska pre skutočných veriacich. Tých, ktorí v Neho veria, veria v konečnú pravdu a robia dobré skutky.

To sú ľudia:

{...ktorých má rád a ktorí Ho majú radi...}
{Korán 5:54}

V Koráne nájdeme, že Allah miluje:

{...Veď Boh má rád tých, ktorí zachovávajú spravodlivosť}
{Korán 5:42}

{...A Boh má rád tých, ktorí sa očisťujú}
{Korán 9:108}

{...že Boh má rád bohabojných}
{Korán 3:76}

{...Veď Boh má rád tých, ktorí sú bohabojní}
{Korán 9:7}

{...Veď Boh má rád tých, ktorí dobro konajú}
{...A Boh má rád tých, ktorí dobro konajú}
{Korán 5:13, 93}

{...A Boh má rád tých, ktorí dobro činia}
{...A Boh má rád tých, ktorí dobro činia}
{Korán 3:134, 148}

{...Veď Boh má rád tých, ktorí dobro činia}
{Korán 2:195}

{...Veď Boh má rád tých, ktorí sa na Neho spoliehajú}
{Korán 3:159}

{...A Boh má rád trpezlivých}
{Korán 3:146}

{...Veď Boh má rád tých, ktorí pokánie činia a má rád tých, ktorí sa očisťujú}
{Korán 2:222}

{Boh má rád tých, ktorí bojujú za cestu, ktorú On určil, zoradení ako stavba spojená}
{Korán 61:4}

Allah miluje tých, ktorí bojujú na Jeho ceste v radách ako dobre stavané múry:

{Prisahám na tých, ktorí sú v radoch zoradení}
{Korán 37:1}

{Váš Boh je len jeden jediný}
{Korán 37:4}

Je pozoruhodné, že v Koráne je v mnohých prípadoch Allahova nespokojnosť opisovaná nie tým, že sa zameriavame na Jeho nenávisť, ale skôr nepriamo pomocou fráz, ako napríklad:

{A Boh nemá rád toho, kto odmieta vieru a kto je hriešnikom}
{Korán 2 : 276}

{...A Boh nemá rád krivdiacich}
{Korán 3:57}

{...A Boh nemá rád toho, kto je pyšný a namyslený}
{Korán 4:36}

{...Veď Boh nemá rád toho, kto by bol zradcom hriešnym}
{Korán 4:107}

{...Boh ale nemá rád tých, ktorí skazu šíria}
{Korán 5:64}

{...Boh ale nemá rád šírenie skazy}
{Korán 2:205}

{...tak Boh nemá rád tých, ktorí odmietajú veriť}
{Korán 3:32}

Skutočne, v Abrahámovi a tých, ktorí boli s ním, bol pre vás, moslimov, dobrý príklad, keď povedali svojim ľuďom:

{Bol pre vás príklad dobrý v Abrahámovi a v tých, ktorí boli s ním, keď povedali svojim ľuďom: „My nemáme nič spoločné s vami a ani s tým, čo uctievate mimo Boha. Odmietame vás. Nepriateľstvo a nenávisť sa prejavila medzi nami a vami navždy, až dovtedy, kým nebudete veriť len v Boha jedného jediného“. Okrem prípadu, keď Abrahám svojmu otcovi povedal: „Budem prosiť pre teba o odpustenie a nemám pre teba od Boha nič“. „Pane náš, na Teba sme sa spoľahli, na Tvojom uctievaní zotrváme a k Tebe speje koniec“}
{Korán 60:4}

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Nikto z vás sa nestane veriacim, dokým ma nebude milovať viac ako svojho otca, svoje deti a celé ľudstvo.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Prosba moslima za jeho brata v tajnosti je zodpovedaná. Na jeho hlavu je ustanovený anjel a kedykoľvek prosí za svojho brata s niečím dobrým, anjel, ktorý je pre neho ustanovený, hovorí:

“Amen a to isté pre teba.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Nikto z vás nedosiahne dokonalú vieru, dokým nebude chcieť pre svojho brata to, čo chce pre seba.”

Posol Allahov (mier s ním) povedal:

“Prisahám na Allaha, v ktorého rukách je môj život, že nemôžete dosiahnuť nebo a večné šťastie, dokým nemáte vieru a nemôžete mať vieru, dokým nemáte radi jeden druhého. Mám vás doviesť k niečomu, čoho výsledok je, že bude medzi vami láska a priateľstvo?

Oni odpovedali: “Áno, ó, Prorok (mier s ním) Allahov.”

On dodal: “Tak zdravte jeden druhého (s mierom) otvorene a jasne.”

{Veriaci muži a veriace ženy sú si dôverníkmi jeden druhému. Kážu chvályhodné veci a zakazujú odsúdeniahodné veci, konajú modlitbu, dávajú zakat a poslúchajú Boha a Jeho Posla. Tých Boh zahrnie svojou milosťou. Veď Boh je mocný a múdrosťou oplýva}
{Korán 9:71}

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Nikto neľúbi druhého kvôli Allahovi bez toho, aby mu jeho Pán nedával pocty.”

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“Nebudete veriť, dokým nebudete ľúbiť jeden druhého.”

Svätý Prorok (mier s ním) povedal:

“...A skutočne Allah dáva dunya (pozemský svet) tomu, koho miluje a tomu, koho nemiluje, ale vieru nedáva nikomu, iba tomu, koho miluje.”

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Miluj svojho priateľa iba málo, pretože možno raz sa z neho stane niekto, koho budeš nenávidieť. Nenáviď svojho nepriateľa iba málo, pretože možno raz sa z neho stane niekto, koho budeš milovať.”

Nenávisť:

Allahov Posol (mier s ním) povedal:

“Dávajte si pozor na podozrievanie, pretože to je to najhoršie z falošných príbehov a nepozerajte sa na chyby ostatných, a nešpehujte, a nech sa nestane, že sa budete nenávidieť, a nech sa nestane, že prerušíte kontakt jeden s druhým.

Ó, služobníci, Allahovi, buďte bratia!”

{A uchráňte sami seba držaním sa povrazu Božieho a nerozdeľujte sa; a spomeňte si na dar Boží vám daný, keď ste boli nepriateľmi a On spojil vaše srdcia, a tak ste sa stali vďaka Jeho daru bratmi. A boli ste na okraji priepasti ohňa, ale On vás pred ňou zachránil. Takto vám Boh objasňuje svoje znamenia, azda správne usmernenie budete nasledovať}
{Korán 3:103}

Prorok (mier s ním) povedal :

“Ó, spoločenstvo ľudí, ktorí uverili svojím jazykom a viera nevstúpila do ich srdcí, neohovárajte moslimov a nehľadajte na nich chyby, lebo ak niekto hľadá na nich chyby, Allah bude hľadať chyby na ňom, a ak Allah na niekom hľadá chyby, tak ho potupí v jeho vlastnom dome.”

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:

“Každý z vás je zrkadlom svojho brata, takže keď uvidí na niekom jeho chyby, tak by ich mal zmazať.”

Nehovorte, že ak nám ľudia robia dobre, tak my im budeme tiež robiť dobre, a ak nás ľudia utláčajú, tak my ich budeme tiež utláčať. Naopak, rozhodnite sa, že ak vám ľudia robia dobre, tak im budete robiť dobre, a ak vás utláčajú, tak vy ich nebudete utláčať.

Ali Ibn Abi Tálib (mier s ním) povedal:

“Nech sa nestane, že budete niekoho nenávidieť a nezáleží na tom, ako veľmi vám ublížil. Žite pokorne a nezáleží na tom, ako veľmi budete bohatí. Myslite pozitívne a nezáleží na tom, aký ťažký je život. Dávajte veľa, aj keď vám bolo dané málo. Snažte sa udržiavať v kontakte s tými, ktorí na vás zabudli a odpustite tomu, kto vám ublížil a neprestávajte sa modliť za to najlepšie pre tých, ktorých milujete.”

Prorok Mohamed (mier s ním) a beduín

Beduín vstúpil do Medíny a išiel rovno do mešity, aby mohol získať nejaké peniaze alebo zlato od Proroka (mier s ním). Keď prišiel, videl Proroka (mier s ním), ako sedí medzi jeho spoločníkmi. Prorok sa ho spýtal, čo potrebuje.

Prorok (mier s ním) mu niečo dal. Ale on nebol spokojný a okrem toho, keď hovoril s Prorokom (mier s ním), používal drsný a nevhodný jazyk. Spoločníci sa veľmi nahnevali a chceli mu ublížiť. Ale Prorok (mier s ním) im v tom zabránil.

Prorok (mier s ním) vzal beduína do svojho domu a dal mu viac. Beduín videl, že dom Proroka (mier s ním) nebol taký prepychový ako domy vládcov a nebol tam žiaden luxus.

Beduín sa uspokojil s tým, čo mu Prorok dal a ďakoval mu (mier s ním). Vtedy sa ho Prorok (mier s ním) opýtal:

“Včera si hovoril tvrdé slová, ktoré rozhnevali mojich spoločníkov. Bojím sa, že ti ublížia. Si ochotný ukázať svoju vďaku pred nimi, aby sa už nehnevali a neublížili ti?”

Beduín povedal: “Určite.”

Na ďalší deň prišiel beduín do mešity. Prorok (mier s ním) oslovil svojich spoločníkov: “Tento muž hovorí, že je spokojný s tým, čo má, je to pravda?” Beduín povedal: “Je to pravda.”

Potom sa Prorokovi znovu poďakoval. Spoločníci sa usmiali.

Prorok (mier s ním) oslovil skupinu:

“Podobenstvo o mne a takýchto ľuďoch je ako o mužovi, ktorého ťava utiekla. Ľudia si mysleli, že pomôžu majiteľovi tým, že budú za ťavou utekať. Ťava sa bála a utekala rýchlejšie.”

Majiteľ volal na ľudí, prosím, nechajte moju ťavu na pokoji, ja viem lepšie ako ju upokojiť. Keď ľudia prestali ťavu naháňať, majiteľ za ňou pomaly vydal s hrsťou trávy. A potom bez toho, aby bolo treba utekať a kričať, ukázal ťave trávu…

Bohatý muž a otrok

V čase kalifa, bohatý muž priviedol otroka, ku ktorému sa správal od začiatku priateľsky a dával mu to najlepšie jedlo, šaty a peniaze, presne ako keby to bolo jeho dieťa alebo ešte štedrejšie. Otrok si však všimol, že sa jeho pán vždy cíti úzkostlivo.

Nakoniec sa bohatý muž rozhodol, že ho prepustí a dá mu nejaké peniaze. V jednu noc, keď sedeli spolu, pán povedal:

“Vieš prečo som sa k tebe správal takto dobre?”

Otrok sa spýtal na dôvod. Pán povedal:

“Mám jednu prosbu, ktorú keď vyplníš, tak sa budeš tešiť zo všetkého toho, čo som ti dal a ešte ti pridám! Ale keď odmietneš, tak nebudem s tebou spokojný.” Otrok povedal:

“Poslúchnem a urobím čokoľvek, čo budeš žiadať. Ty si môj dobrodinec, ktorý mi dal môj život.”

Pán povedal: “Musíš mi v dobrej viere sľúbiť, že to urobíš, pretože sa obávam, že to odmietneš.”

Otrok povedal: “Sľubujem, že urobím, čo chceš.”

Pán povedal: “Môj návrh je, že mi musíš odseknúť hlavu na určitom mieste a v určitom čase.”

Otrok vykríkol: “Čo? Ako by som to mohol urobiť?”

Pán povedal: “To je to, čo si prajem.”

Otrok povedal: “To nie je možné.”

Pán povedal: “Sľúbil si mi to. Musíš to urobiť.”

O polnoci, zobudil otroka a dal mu ostrý nôž a vrece plné peňazí. Vyšiel na strechu suseda a povedal otrokovi, aby mu tam odsekol hlavu, a aby potom išiel kde chce. Otrok sa opýtal na dôvod pre takýto čin. Bohatý muž odpovedal: “Nenávidím tohoto muža a uprednostním smrť pred tým, ako by som mal vidieť jeho tvár. Boli sme rivali, ale on, môj sused, sa dostal predo mňa a vo všetkom nado mnou vyniká, a mňa spaľuje nenávisť. Želám si, aby môj sused išiel do väzenia za túto falošnú vraždu a táto myšlienka je pre mňa úľavou. Všetci vedia, že on je môj rival, a preto môj sused bude za tento čin odsúdený na smrť.”

Otrok povedal: “Zdá sa, že si blázon a zaslúžiš si túto smrť.”

A tak bohatému mužovi odsekol hlavu a utiekol, a jeho sused - rival bol následne zatknutý a uväznený, ale nikto neveril, že by bol svojho rivala zabil na jeho vlastnej streche. Stalo sa to záhadou. Nakoniec, otrok pocítil ťarchu svedomia, išiel za autoritami a priznal pravdu. Keď pochopili, čo sa stalo, tak dali slobodu aj otrokovi, aj susedovi.

Faktom je, že nenávisť je chorobou duše:

{Prospel ten, kto ju očistil a sklamanie utrpí ten, kto ju uvrhol do nečistoty}
{Korán 91:9-10}

Teda prvý návrh vznešeného Koránu je očistenie samého seba z chorôb, komplexov, nevedomosti, deviácií a zmien.

Prorok (mier s ním) sa raz spýtal svojich spoločníkov:

“Viete, čo spôsobí to, že v Raji budete mať paláce s vysokými múrmi (ako symbol veľkej odmeny) a čo spôsobí, že budete Bohom povýšení?”

Keď odpovedali, že nevedia, tak on povedal:

“Odpúšťanie a kontrola nad sebou tvárou v tvár provokácii, spravodlivé jednanie s osobou, ktorá bola neférová a nespravodlivá k vám, ak niekomu niečo dáte, aj keď vám nič nedal, a keď udržiavate vzťahy s niekým, kto neopätuje váš záujem.”

Prorok (mier s ním) povedal:

“Viete, čo je lepšie ako dobročinnosť a postenie, a modlitba? Je to udržiavanie mieru a dobrých vzťahov medzi ľuďmi, keďže hádky a zlé pocity ničia ľudstvo.”

{A ponáhľajte sa k získaniu odpustenia od vášho Pána a k získaniu Záhrady rajskej, ktorej šírka sa rovná nebesiam a zemi. Pripravená je pre tých, ktorí sa vyvarujú, ktorí míňajú v blahobyte i v biede a potláčajú svoj hnev a ľuďom odpúšťajú. A Boh má rád tých, ktorí dobro činia, )
{Korán 3:133-134}

Ahmed Al Hassán (mier s ním), vodca Čiernych Zástav Východu, povedal: “Očistite svoje srdce zvnútra a budete vedieť tak, ako viem ja. Odstráňte zvyšky sveta zo svojho srdca a očistite svoje vnútro. A želajte si pre svojho brata a pre všetky ľudské bytosti to, čo si želáte pre seba. A buďte prvý, kto dáva a posledný, kto berie. Trénujte (kontrolujte) sa a pestujte disciplínu, a vedzte, že Allah počuje a vidí to, čo je v srdci a jazyk neurobí ani krok vpred, ani vzad (poznámka prekladateľa - to znamená, že to, čo hovoríte jazykom, na tom Allahovi nezáleží. Allahovi záleží na tom, čo máte vo svojom srdci.)”

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65305
LÁSKAVOSŤ VS DRZOSŤ

{Boh vám odkazuje o vašich deťoch: Mužskému potomkovi náleží rovnaký podiel, aký náleží dvom potomkom ženského pohlavia. Ak by šlo o ženy, dve a viac, tak im náležia dve tretiny z toho, čo zanechal. Ak by bola jedna, tak jej náleží polovica. A jeho rodičom, každému z nich náleží šestina z toho, čo zanechal, ak by mal deti. Ak by deti nemal a jeho rodičia by po ňom dedili, tak jeho matke náleží tretina. Ak by mal bratov, tak jeho matke náleží šestina. To potom, ako sa vykoná odkaz, ktorý by odkázal alebo by sa splatila dlžoba. Vaši otcovia a synovia, neviete, kto z nich je pre vás užitočnejší. Je to povinnosť od Boha. A Boh všetko vie a múdrosťou oplýva.} {Korán 4:11}

Vyššie uvedený verš z Koránu ukazuje islamský postoj ohľadne vzťahu medzi rodičmi a deťmi. Od detstva až do dospelosti je to jedinečná vľúdna láska a starostlivosť rodičov, ktorá vychováva dieťa zo štádia úplnej slabosti a bezmocnosti k dokonalej sile a nezávislosti.

Naopak, vo vysokom veku sa človek stáva ako malé dieťa, myseľ a telo slabnú až natoľko, že Allah hovorí vo svätom Koráne:

{Komu dlhý život dáme, podobu jeho obraciame. A či nechápu?}
{Korán 36:68}

Posol Allahov (mier s ním) hovorí: „Rodičia sú zodpovední za svoje deti tak, ako sú deti zodpovedné za svojich rodičov.“

{Pán tvoj rozhodol, že nemáte uctievať nikoho iného než Jeho a máte dobre zaobchádzať s rodičmi. Ak by u teba dosiahli starobu jeden z nich alebo obaja, tak im nepovedz: „Mám vás už dosť oboch“ a neokríkaj ich a povedz im slová láskavé. A skloň pred nimi svoje krídlo pokory, prameniace z milosti a povedz: „Pane môj, zahrň ich milosťou Svojou, tak ako mňa vychovávali, keď som bol malý“.}
{Korán 17:23-24}

Včera sa tvoji rodičia starali o teba - keď si bol príliš slabý na to, aby si sa staral sám o seba. Dnes sa ty musíš starať o nich. Odvažujeme sa vôbec niekedy myslieť si, že opustíme svojich rodičov, keď pre nás urobili tak mnoho?

Počuli sme veľa vyrozprávaní, čo sa týka dôležitosti láskavosti k svojim rodičom a poslúchania ich a stránenia sa neposlušnosti. V minulosti boli nejakí ľudia, ktorí vyrástli v generácii a spoločnosti, kde poslušnosť k rodičom bola nadradená. Keď napríklad rodič povedal nie, tak to znamenalo nie.

A teraz je tu nová posledná generácia, ktorá v zásade riadi svojich rodičov. Dnes sa veľmi často stáva, že ak dieťa niečo chce, tak mu to rodič neodoprie a to, že mu dajú to, čo chce, je preto, aby sa vyhli hádke a výbuchom hnevu a to vedie k väčšej nevďačnosti. Dnes ľudia využívajú spoločnosť na to, aby sa vyhovorili a mohli sa hádať, a nerešpektovať svojich rodičov.

Avšak pohľad islámu sa na nezmenil. V skutočnosti láskavosť k rodičom bola v isláme vždy presadzovaná. Chcel by som dodať, že či už sú naši rodičia veriaci alebo nie, spravodliví alebo nespravodliví k nám, vždy k nim musíme byť láskaví. Netvrdím však, že keby naši rodičia povedali - buďte proti Imámovi (mier s ním) - že ich poslúchneme. Astagfirullah, nie. My robíme to, čo povedal Allah, buďme k nim láskaví a zároveň presadzujme spravodlivosť (pre Allaha), aj keby to malo byť proti rodičom.

{Vy, ktorí ste uverili, buďte ľuďmi uskutočňujúcimi spravodlivosť, svedčiacimi pre Božiu spokojnosť, aj keď sami proti sebe, alebo proti rodičom, alebo proti blízkym. Nech by šlo o bohatého alebo chudobného, Boh je oprávnenejší o oboch rozhodnúť. Preto nenasledujte túžby a neuprednostňujte ich pred tým, že by ste boli spravodliví. A ak prekrútite svedectvá alebo ich odmietnete, tak Boh o tom, čo konáte, dobre vie.}
{Korán 4:135}

V liste Ma´múnovi, Imám ar- Ridha (mier s ním) napísal:

„Správať sa pekne k rodičom je povinné, aj keby boli polyteisti. Avšak nesmieme ich poslúchať v skutkoch, ktoré by boli proti príkazom Allaha.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 72
Ak tvoji rodičia nemajú tú istú vieru ako ty, ako sa k nim budeš správať? Samozrejme tým najlepším spôsobom a morálkou. Naša morálka a spôsoby by mali byť vždy tie najlepšie, aby sme pritiahli ľudí k tomuto volaniu (Dawa).

Imám Ahmed Al Hassán (mier s ním) povedal: „Buďte ozdobou pre rodinu Mohamedovu a nebuďte pre nich bremenom. Dajte ľuďom vedieť pravdu s milosťou a správajte sa k nim tak, ako by ste chceli, aby sa oni správali k vám. Zabite diabla, ktorého majú vo vnútri tým, že poviete pekné slovo. Argumentujte tým lepším dôkazom a nesprávajte sa k nim tvrdo, a ani drzo, aby ste sa nestali pomocníkmi diabla a pomocníkmi nevedomosti.“

Allah Všemohúci hovorí:

{Vyzývaj k ceste Pána svojho s múdrosťou a poučením dobrým a spor sa s nimi spôsobom, ktorý je lepší. Pán tvoj lepšie vie o tom, kto zblúdil, odkloniac sa od Jeho cesty. On lepšie vie o tých, ktorí sú správne usmernení.}
{Korán 16:125}

Musíme vysvetľovať, chápať a správať sa k rodičom láskavo, a nikdy sa k nim nesprávať nespravodlivo. Rodičia nepochopia vždy všetko správne a robia chyby, a tiež konajú nesprávne. Dnes je veľký zmätok v tom, čo je náboženské a čo je kultúrne. Môžu si myslieť, že niečo je náboženské, keď je to v skutočnosti kultúrne. I v tejto situácii musíme ostať trpezliví, ako povedal Imám Ali (mier s ním):

„Trpezlivosť je to, keď je človek trpezlivý, aj keď ho postihne čokoľvek a musí prehltnúť svoj hnev.“

Pretože tvrdosť a drzosť je znakom nevedomosti, a ak sa všetci snažíme premôcť diabla, tak správať sa k rodičom pekne bude dobrý krok správnym smerom.

Imám Mohamed al-Báqir (mier s ním) povedal: „Sú tri veci, ktoré Allah, Majestátny a Oslavovaný, nedovolil nikomu opustiť:
Nezradiť nikoho, či už je to dobrý človek, alebo zlý;
vyplniť svoje sľuby a dohody, či už to bolo pre dobrých ľudí, alebo pre zlých;
byť dobrý a láskavý k rodičom, či už sú dobrí, alebo zlí.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 56


Imám al–Sádiq (mier s ním) povedal:

„Dobrota voči rodičom je znakom toho, že človek má vynikajúce poznanie Allaha. Je to tak preto, že žiadne uctievanie neprinesie človeka k šťastiu Allaha rýchlejšie, ako preukazovanie rešpektu k jeho moslimským rodičom kvôli Allahovi.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str.77


Raz prišiel jeden človek k Poslovi Allaha (mier s ním a jeho rodinou) a povedal:
„Mám starého otca a matku, ktorí pre svoje pripútanie ku mne, nechcú, aby som išiel na džihád.“
Keď to Vznešený Prorok (mier s ním a jeho rodinou) počul, tak povedal:
„Ak je to tak, ostaň so svojimi rodičmi, pretože pri Tom, v ktorého moci je moja duša, to, že si s nimi jeden deň a jednu noc, je lepšie ako jeden rok džihádu.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 82
Ibne Abbás uvádza:

„Opýtal som sa Posla Allaha (mier s ním a jeho rodinou):
Aký čin je najmilší v očiach Allaha, Majestátneho, Slávneho?
On (mier s ním ) odpovedal: Modliť sa v stanovený čas.
Potom som sa opýtal: Aký je ďalší najmilší čin?
On (mier s ním) odpovedal: Dobrota k rodičom.
A potom som sa ho opýtal znovu: A po tomto čine, aký je najmilší čin?
On (mier s ním) odpovedal: Džihád na ceste Allahovej.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 70

Imám as–Sádiq (mier s ním) povedal:

„Keby Allah vedel o inej viac triviálnej a bezvýznamnej veci ako je slovo fuj, bol by to zakázal (aby sa takto hovorilo s rodičmi). Vyslovenie slova fuj (rodičom) je najmiernejšia forma zlého správania sa voči rodičom. Jeden zo spôsobov, ako môže byť človek považovaný za toho, koho sa rodičia zriekajú, je ten, že na rodičov vrhá tvrdé slová a prísne pohľady.“
- Al-Káfi, zv. 4, str. 50

Nasledovný hadís je o tom, že láskavý a milosrdný pohľad je skutkom uctievania...

Posol Allahov (mier s ním a jeho rodinou) povedal:

„Každé spravodlivé dieťa, ktoré vrhá pohľady milosrdenstva a láskavosti na svojich rodičov, bude odmenené. Za každý takýto pohľad dostane odmenu, ktorá sa rovná prijatej púti (hadž).“
Tí, ktorí boli okolo Proroka (mier s ním ) sa opýtali: Ó, Prorok Allahov! Aj keby sme sa na nich takto pozreli 100 krát za deň?
Posol Allahov odpovedal: „Áno, určite! Allah je Najväčší a Najmilostivejší.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 73

Imám ar-Ridha (mier s ním ) povedal:

„Allah, Majestátny, Slávny, prikázal tri veci, s ktorými spojil tri ďalšie veci.
Spojil platenie zakátu spolu s modlitbami. Takže ten, kto sa modlí, ale neplatí zakát, tak jeho modlitby budú odmietnuté.
Spojil vďačnosť k Nemu s vďačnosťou k rodičom. Takže ten, kto je vďačný Allahovi, ale je nevďačný k rodičom, bude odsúdený ako nevďačný k Allahovi.
Spojil spravodlivosť s putami príbuzenstva. Takže ten, kto je spravodlivý, ale je nedobrý vo vzťahoch k príbuzenstvu, bude odsúdený ako nespravodlivý.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 77

Verše Koránu, ako aj vyrozprávania neomylných Imámov (mier s nimi), nielenže zakazujú to, aby človek nahneval rodičov a netešil ich, ale tiež zdôrazňoval, že zhovievavosť voči nim je wádžib (povinná).

Pre čitateľov sú tu nasledovné verše z Koránu:

{Odkázali sme človeku dobré správanie sa k rodičom. Ak by sa ale usilovali o to, aby si ku Mne pridružil to, o čom nemáš poznanie, tak ich neposlúchni. Ku Mne bude váš návrat a vtedy vám oznámim, čo ste konali}
{Korán 29:8}

{Odkázali sme človeku dobré správanie sa k jeho rodičom. Jeho matka ho nosila zo stavu slabosti k stavu slabosti a jeho odstavenie sa udeje v priebehu dvoch rokov. Ďakuj Mne i rodičom tvojim. Ku Mne speje koniec}
{Korán 31:14}

Svätý Prorok (mier s ním ) povedal :

„Dajte si pozor! Zdržiavajte sa toho, aby ste nahnevali rodičov. Vôňa raja sa dá cítiť dokonca na vzdialenosť 1000 rokov. Ale tí, ktorí sú neposlušní voči rodičom a tí, ktorí pretnú príbuzenské putá, nebudú schopní túto vôňu ucítiť.“

Svätý Prorok (mier s ním) tiež povedal:

„Ten, kto neteší svojich rodičov, je taký akoby netešil Allaha. Ten, kto nahnevá obidvoch svojich rodičov, je taký akoby nahneval Allaha.“

Matky:

Ježiš (mier s ním) ako dieťa vravieval a nasledovné verše z Koránu sú o tom, čo povedal....

{Ukázala na neho. Povedali: „Ako máme hovoriť s niekým, kto je dieťaťom v detskom lôžku?!“}

{Povedal: „Ja som Bohu poddaný, dal mi Knihu a prorokom ma učinil“}

{„A učinil ma požehnaným, kdekoľvek by som bol a odkázal mi konať modlitbu a dávať zakát, pokiaľ budem živým“}

{„A úctivým k svojej matke ma učinil a neučinil ma povyšujúcim sa a nešťastným“}

{„Mier so mnou v deň, keď som sa narodil a v deň, keď zomriem a v deň, keď budem vzkriesený k životu.“. }
{Korán 19:29-33}

Subhanallah, ako vidíte, Allah spôsobil tento zázrak a v tom bolo uctenie si jeho matky...

Imám as-Sádiq (mier s ním ) uvádza, že raz niekto prišiel za vznešeným Prorokom (mier s ním a jeho rodinou ) a opýtal sa:

„Ó, Prorok Allahov! Komu by som mal prejaviť svoju dobrotu a láskavosť?
Vznešený Prorok odpovedal: Tvojej matke.
Muž sa potom opýtal: A potom komu? Vznešený Prorok odpovedal: Tvojej matke.
On sa znovu opýtal: A potom komu? A znovu Prorok odpovedal: Tvojej matke.
Po štvrtýkrát sa opýtal: A potom? Teraz Prorok odpovedal: Tvojmu otcovi.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 49

Imám Sadžád (mier s ním ) povedal:
„Všimnite si nasledovné skutočnosti ohľadne vašej matky.
Nosila vás 9 mesiacov v lone, nikto iný to nemohol urobiť.
Dala vám svoju lásku, nikto iný by to neurobil. Ochraňovala vás s celou svojou silou, živila vás a sama bola hladná, dala vám napiť a sama bola smädná, obliekla vás a nestarala sa o svoje oblečenie, cítila horúčavu, ale vás ochránila pred horúčavou, v noci nespala, aby sa o vás starala a ochraňovala vás vo všetkých situáciách, aby mohla mať dieťa ako ste vy. Nemôžete byť dostatočne vďační za to všetko, čo urobila, iba keď vám Boh pomôže.“
- Bihar al-Anwar, zv.14, str.6

Prorok (mier s ním ) sa prihovorí za mladého muža:

Mladý muž bol na svojej smrteľnej posteli, keď prišiel Svätý Prorok a sadol si vedľa neho, a povedal mu, aby zarecitoval šahádu (2 kalima). Ale mladý muž nemohol hovoriť. Svätý Prorok sa spýtal, či je prítomná jeho matka. Žena, ktorá sedela pri jeho hlave, povedala:„Áno, ja som jeho matka.“
Svätý Prorok sa spýtal: „Nie si s ním spokojná?“
Žena odpovedala? „Nie, ó, Prorok, nehovorili sme spolu už 6 rokov.“
Svätý Prorok (mier s ním ) požiadal túto ženu, aby odpustila svojmu synovi. A tak na Prorokovu žiadosť mu odpustila jeho chyby a urovnala spor. Zrazu bol mladý muž schopný zarecitovať Kalima al-Šahadat.
Svätý Prorok sa ho opýtal:
„Čo teraz vidíš?“
Mladý muž odpovedal : „Ó, Prorok Allahov, tmavý a smradľavý muž sa ma drží a nechce ma pustiť.“
Svätý Prorok (mier s ním) mu povedal, aby zarecitoval nasledovnú prosbu (dua):
“يامن يقبل اليسير ويعفوعن الكثير اقبل مني اليسيرواعف عني الكثيرانك انت الغفور الرحيم ”
“Ya man Yaqbalul yasīra wa y’afo ‘Anil Kathīra Iqbal minnil Yasīra Wa ‘Āfo ‘Annil Kathīra.”
Potom sa opýtal: „A teraz, čo vidíš?“
On odpovedal: „Muža pekného vzhľadu, krásneho, voňavého, ako sa blíži ku mne.“
Svätý Prorok povedal: „Opakuj túto prosbu.“
Keď mladý muž opakoval túto prosbu, povedal:
„Ó, Prorok Allahov, obidvaja sa mi stratili z očí.“
Po tomto sa Prorokova tvár rozjasnila radosťou. Povedal:
„Ó, Allah, odpusti hriechy tomuto mladému mužovi.“
Potom mladý muž umrel.

Otcovia:

Imám ar-Ridha (mier s ním ) vyrozprával, že niekto sa raz opýtal Posla Allahovho (mier s ním a jeho rodinou):

„Aké má práva otec nad svojím synom?“
Vznešený Prorok odpovedal: „Nemal by volať svojho otca po mene, nemal by kráčať pred ním, nemal by si sadnúť predtým, ako si sadne jeho otec a nemal by robiť také skutky, ktoré budú mať za následok, že ľudia otca zneužijú.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 45

Imám as –Sádiq (mier s ním ) povedal:
„Sú tri osoby, ktoré sú také, že ktokoľvek sa s nimi háda, tak zakúsi poníženie a potupu: jeho otec, (spravodlivý) vládca, a niekto, kto má dlh.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 71

Imám Zainul Abidín (mier s ním) vyrozprával:
„Raz niekto prišiel za Poslom Allaha (mier s ním a jeho rodinou) a povedal:
„Ó Prorok Allahov! Urobil som všetky zlé skutky. Je šanca, že mi bude odpustené?“
Posol Allahov sa ho opýtal:
„Žije ešte niekto z tvojich rodičov?“
Muž odpovedal: „Môj otec.“
Prorok mu povedal: „Choď a buď dobrý a láskavý k nemu.“
Keď odišiel, posol Allahov si šepkal: „Keby len bola nažive jeho matka.“
- Biharul Anwar, zv. 74, str. 82

Imám Zainul Abidín (mier s ním) v jeho knihe prosby Al-Sahifat Al-Sadžádiyya) uvádza dua, ktorú môžeme venovať konkrétne rodičom. Je to 24. dua, strana 86.

Link na dua za rodičov:

http://www.duas.org/sajjadiya/s24.htm

Nech nám Allah odpustí všetky zlé skutky, ktoré sme urobili našim rodičom a inshallah budú s nami spokojní, a to bude viesť k spokojnosti Allaha s nami.

Budem trpezlivý, dokým sa aj trpezlivosť sama neunaví z mojej trpezlivosti.

- Imám Ali (mier s ním)

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra
User avatar
By Juraj
#65310
VĎAČNOSŤ VS NEVĎAČNOSŤ

Alhamdulillah znamená:

Všetka chvála patrí Bohu. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) miluje vďačnosť a všetky skutky vďačnosti. Viera sa skladá z dvoch polovíc, jedna polovica je vďačnosť a druhá je vytrvalosť.

Jednou z našich hlavných povinností je byť Allahovi vďačný za všetky Jeho požehnania. Vďačnosť je uznanie toho, že Allah s nami zaobchádza dobre a je to tiež chvála Toho, kto vykonal mnoho láskavostí. Je to tiež ukázanie vplyvu láskavosti Allaha na nás tým, že veríme celým srdcom a chválime, a oslavujeme Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) jazykom, a používame naše končatiny na uctievanie a poslušnosť voči Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený).

Môžeme opísať tri úrovne vďačnosti:

Uvedomiť si a oceniť všetky požehnania srdcom a v srdci.

Hovoriť ďakujem.

Vyjadriť vďačnosť tým, že robíme spravodlivé skutky.

Imám Džáfar al-Sádiq (mier s ním) povedal:

“Sú tri veci, ktoré keď vykonáme, tak nám nič neublíži:

Modlitba v čase stresu, prosiť o Allahovo odpustenie v čase konania hriechu a vďaka v čase požehnania.”

{Spomínajte si na Mňa, spomeniem si na vás a buďte Mi vďační a vieru neodmietajte. }
{Korán 2:152}

Imám Ali (mier s ním) povedal:

“Keď k tebe prídu nejaké požehnania, tak ich neodožeň tým, že budeš nevďačný.”
- Nahjul Balagha

Tiež povedal:

“Zdržiavať sa nezákonných a hriešnych zdrojov potešení je ozdoba pre chudobného a byť vďačný za darované bohatstvo je ozdoba pre bohatého.”

{K čomu by Bohu bolo podrobiť vás trápeniu, keď by ste ďakovali a veriacimi boli? Boh sa vždy odvďačí a všetko vie.}
{Korán 4: 147}

{Takto sme vystavili skúške jedných druhými, aby povedali: „To sú tí z našich radov, ktorým Boh preukázal láskavosť svoju?!“ A či nie Boh lepšie pozná tých vďačných.}
{Korán 6:53}

V 55. kapitole Koránu nazvanej: Ten, v moci ktorého je milosť, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) sa pýta tú istú otázku 31 krát:

Ktoré z darov Pána svojho obaja popierate?

Boh nás stvoril a urobil potom pre nás tento svet. Tešíme sa z výhod všetkého, čo stvoril, ako je slnko, mesiac, mraky, dážď, vzduch, tráva, zvieratá, rastliny, rieky, oceány a nespočetné iné veci prírodného sveta. Potom, keď si uvedomíme všetku túto hojnosť, ako môže niekto citlivý robiť niečo iné, ako byť vďačný Bohu?

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) roztriedil ľudí na vdačných a nevďačných. Najhoršia vec na škále Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) je nevďačnosť, zatiaľ čo najmilšou vecou pre Neho je vďačnosť a vďační.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{My sme ho správne usmernili k ceste. Buď je vďačný, alebo túto cestu odmieta}

{Korán 76:3}

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) testuje Svojich služobníkov, aby videl, kto bude vďačný, a kto nie.

V Koráne máme príklad vďačnosti:

{Dali sme Luqmánovi múdrosť: „Ďakuj Bohu“. Kto ďakuje, ďakuje pre dobro svojej duše. Kto odmietol, nech vie, že Boh nikoho nepotrebuje a že Jemu vďaka patrí. }
{Korán 31:12}

Luqmán má titul “múdry” za to, že je vďačný Bohu. Luqmán vie, že Boh je ten, kto všetko dáva a preto On je Ten, kto si zaslúži vďačnosť.

Prorok Abrahám opisuje božie požehnania nádherným spôsobom:

{Ktorý ma stvoril. On ma preto správne usmerní“}

{„On mi dáva jesť a napojí ma“}

{„A keď ochoriem, On ma uzdraví“}

{„A ktorý ma usmrtí a potom ma oživí“}

{„A u ktorého dúfam, že mi odpustí moje omyly v Deň zúčtovania“}

{„Pane môj, daj mi múdrosť a pripoj ma k zbožným“}

{„A učiň mi povesť pravdovravného u tých, čo po mne prídu“}

{„A učiň ma jedným z dedičov Záhrady blaženosti“}
{Korán 26:78-85}

Iný príklad je Šalamún. Korán sa zmieňuje o tom, že Šalamún povedal:

{Usmial sa Šalamún pobavený na jeho slovách a povedal: „Pane môj, vnukni mi, aby som ďakoval za tvoj dar, ktorým si obdaril mňa a mojich rodičov, a aby som konal dobro, s ktorým budeš spokojný a daj mi vojsť milosťou tvojou medzi zbožných patriacich k radom tých, ktorí sú Ti odovzdaní.“ }
{Korán 27:19}

V 4. kapitole Koránu sa nás Boh pýta jednoduchú otázku:

{K čomu by Bohu bolo podrobiť vás trápeniu, keď by ste ďakovali a veriacimi boli? Boh sa vždy odvďačí a všetko vie.}
{Korán 4:147}

V tomto verši sa Boh zmieňuje o vďačnosti dokonca ešte pred vierou v Neho. Podobne, prvá kapitola Koránu nám dáva lekciu o vďačnosti a druhá kapitola, ktorá je najdlhšou kapitolou Koránu, nás pozýva k viere v jedného Boha.

Preto, vďačnosť vedie na cestu viery.

Boh nás miluje 70 krát viac ako matka miluje svoje dieťa podľa vyrozprávania Proroka Mohameda (mier s ním). Počas ľudskej histórie Boh vyslal mnoho prorokov, aby nás viedli. Je na nás, aby sme boli vďační, a aby sme mali v Neho vieru - v našich srdciach, našimi jazykmi a cez naše skutky.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) sľubuje zväčšenie množstva láskavostí tým, ktorí sú vďační. On (Oslavovaný a Vyvýšený) hovorí:

{I Pán váš oznámil: „Ak budete vďační, tak vám pridám, ale ak by ste veriť odmietli, tak vedzte, že trápenie Mnou určené je veľmi silné“}
{Korán 14:7}

Imám Ali (mier s ním) povedal : “Sú ľudia, ktorí uctievajú Allaha, aby od Neho získali výhody. To je uctievanie obchodníkov, zatiaľ čo sú iní, ktorí Ho uctievajú preto, aby boli v bezpečí pred Jeho hnevom. Toto je uctievanie služobníkov. Potom sú niekoľkí, ktorí Ho poslúchajú zo zmyslu pre vďačnosť a povinnosť. Toto je uctievanie slobodného a vznešeného človeka.”
- Nahjul Balagha

{Ak budete odmietať vieru, tak vedzte, že Boh vás nepotrebuje. Nesúhlasí s tým, aby tí, ktorí sa Mu odovzdali, vieru odmietali. Ale ak vďaku prejavíte, tak ju od vás príjme. Nikto, kto bremeno nosí, nebude nosiť bremeno za iného. Potom bude k Pánovi vášmu váš návrat a On vám oznámi, čo ste konali. Veď On dobre vie, čo je v hrudiach skryté. }
{Korán 39:7}

Vďační ľudia, o ktorých sa zmieňuje verš sú tí, ktorí zostávajú neochvejní vo viere počas skúšok, a ktorí neustúpia a svojej viery sa nevzdajú. Niektorí ľudia verbálne ďakujú Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) v čase, keď nemajú problémy, ale v čase skúšok sa svojej viery vzdajú.

Skutočne vďační sú tí, ktorí vyjadrujú skutočný stav svojich sŕdc počas skúšok tým, že ostávajú neochvejní a pokračujú v ďakovaní Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) svojím jazykom, srdcom a údmi. Okrem toho, tento verš vysvetľuje, že spokojnosť Allaha (Oslavovaný a Vyvýšený) sa dá dosiahnuť tým, že Mu budeme vďační.

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) nás informuje o tom, že jeden z hlavných cieľov Satana (nech ho Allah preklína) je to, aby zabránil ľuďom byť vďační:

{„A potom k nim budem prichádzať spredu, zozadu, sprava a zľava. A uvidíš, že väčšina z nich je nevďačná“.}
{Korán 7:17}

Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) opisuje svojich vďačných služobníkov ako málo početných:

{Robili pre neho, čo len chcel: honosné stavby, sochy, nádoby veľké ako nádrže a kotly pevne zapustené. „Pracujte, rodina Dávidova, s vďakou“. Málo z tých, ktorí sú Mi odovzdaní, vďaku prejavuje. }
{Korán 34:13}

Dôvodom je to, že mnohí ľudia si užívajú Allahovo požehnanie a Jeho štedrosť, ale neuspejú v tom, aby Mu boli vďační.

V súvislosti s vďačnosťou voči iným, Imám Ali (mier sním) povedal:

“Ak zistíte, že niekto nie je vďačný za to všetko, čo ste pre neho urobili, tak nebuďte sklamaní, pretože často je to tak, že sa vám niekto cíti byť zaviazaný, hoci ste pre neho neurobili nič. A tak vaše dobré skutky budú kompenzované a Allah vás za vašu dobrotu odmení.”
- Nahjul Balagha

Nevďačnosť

Keď ste nevďační, Allah tým nie je zasiahnutý. Ak sa stanete vďační, urobili ste tak prvý krok na ceste k tomu, aby ste sa stali praví veriaci. Z tohto dôvodu nás Prorok (mier s ním) nabádal:

“Milujte Allaha, keďže máte úžitok z Jeho milosti.”

V Koráne nám Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) pripomína, že keď sme vďační za to, čo nám On dáva, tak potom nám zväčší požehnanie pre nás. Na druhej strane, ak sme nevďační a konáme, ako keby nám bol Allah niečo dlžný, Jeho láskavosť a požehnanie budú vzaté a budeme trpieť prísnym trestom.

{I Pán váš oznámil: „Ak budete vďační, tak vám pridám, ale ak by ste veriť odmietli, tak vedzte, že trápenie Mnou určené je veľmi silné“. }
{Korán 14:7}

{A či si nevidel tých, ktorí opustili svoje príbytky - a boli ich tisíce - zo strachu pred smrťou, a tak im Boh povedal: „Zomrite“ a potom ich oživil. Veru Boh svoje dobrodenie ľuďom dáva, ale väčšina ľudí neďakuje}
{Korán 2:243}

{Zoslali sme ho dole v podobe znamení zjavných. A aby pochopili, že Boh správne usmerní, koho chce}
{Korán 22:66}

Človek je často nevďačný. Rýchlo zabúda na požehnania Allaha, Dobročinného. V slávnom Koráne čítame príbeh o Qárúnovi. Mal toľko peňazí uložených v trezoroch, že musel mať veľa strážcov pokladov, ktorí mali ťažkosti niesť kľúče od jeho pokladov.

{Qárún pochádzal z radov ľudí Mojžiša, ale zachoval sa k nim nevraživo. Dali sme mu poklady, od ktorých kľúče by zaťažili aj skupinu silných mužov. Jeho ľudia mu povedali: „Neraduj sa, pretože Boh nemá rád tých, ktorí sa takto radujú“}
{Korán 28:76}

Qárún bol vyzvaný k tomu, aby bol Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) vďačný za nespočetné dary, ktoré mu dal Všemohúci Pán, Štedrý. Vyzvali Qárúna k tomu, aby to požehnanie využil a vykonal dobré skutky, aby získal pozíciu zbožnosti a blaženosti v posmrtnom živote, keď mu Boh preukázal toľkú láskavosť. Avšak nevedomé a arogantné oči Qárúna nevideli božie požehnanie. Na túto výzvu odpovedal:

{Povedal: „Boli mi dané pre poznanie, ktoré mám“. A či nevedel, že Boh zahubil už pred ním také pokolenia, ktoré mali väčšiu silu a viac toho nahromadili? Previnilci nebudú opýtaní na hriechy, ktorých sa dopustili}
{Korán 28:78}

Qárún bol nakoniec Allahom potrestaný. Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) dal zemi, aby ho pohltila. A tí, ktorí túžili po jeho postavení, iba deň predtým začali hovoriť:

{Tí, ktorí si želali jeho miesto včera, začali hovoriť: „Vidno, že Boh zoširoka dáva potravu, komu chce z radov tých, ktorí sa Mu odovzdali a má moc. Nebyť toho, že nám Boh preukázal láskavosť, bol by prikázal, aby nás pohltila. Vidno, že neuspejú tí, ktorí vieru odmietajú“. }
{Korán 28:82}

Ak začneme byť nevďační, Allah (Oslavovaný a Vyvýšený) je k nám často milostivý, aby nás skúšal. Táto skúška môže ovplyvniť človeka jedným z nasledovných dvoch spôsobov.

Po prvé, tieto skúšky nám môžu ukázať skutočnú povahu nášho správania, ktoré sme nevideli, lebo sme boli príliš nevedomí alebo pyšní.

Po druhé, môžeme cítiť ľútosť za to, že sme boli nevďační a kajať sa Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) a poslúchať Jeho Posla (mier s ním).

{...Veď Boh má rád tých, ktorí pokánie činia a má rád tých, ktorí sa očisťujú.“}
{Korán 2:222}

Slepý, holohlavý a malomocný

V nasledovnom hadíse Posol Allahov (mier s ním) hovorí príbeh o deťoch Izraela, ktorý nám ukazuje dôležitosť spojení medzi skúškami a vďačnosťou voči Allahovi (Oslavovaný a Vyvýšený) a poslušnosťou voči Jeho Poslovi (mier s ním). Posol Allahov (mier s ním) povedal:

Raz boli spolu niekde traja muži z detí Izraela, malomocný, holohlavý a slepý, ktorých Allah chcel vyskúšať, a tak za nimi poslal anjela.

Anjel sa spýtal malomocného: “Čo by si chcel mať najviac?”

Malomocný povedal: “Dobrú pleť a kožu, pretože ľudia si o mne myslia, že som špinavý.”

Potom sa ho anjel dotkol a on bol vyliečený. Bola mu daná dobrá pleť a koža. Potom anjel povedal: “Aký majetok by si chcel mať?”

Malomocný povedal: “Ťavy.” A tak mu bola daná tehotná ťava a anjel povedal: “Nech ťa s týmto Allah požehná.”

Potom anjel prišiel k holohlavému a povedal: “Čo by si najradšej chcel mať?” On povedal: “Pekné vlasy a chcem byť vyliečený z tejto choroby, pretože ľudia si myslia, že som ohavný.”

Anjel sa ho dotkol a boli mu dané pekné vlasy.

Potom anjel povedal: “Aký majetok by si chcel mať?”

On povedal: “Kravy.”

A tak mu anjel dal tehotnú kravu, ktorá mala veľa mlieka.

Anjel mu povedal: “Nech ťa Allah s týmto požehná.”

Anjel prišiel k slepému a povedal: “Čo by si chcel mať najradšej?”

On povedal: “Želám si, aby Allah napravil môj zrak, aby som mohol vidieť ľudí.”

Anjel sa dotkol jeho očí a Allah mu vrátil jeho zrak. Anjel povedal: “Aký majetok by si mal najradšej?”

On povedal: “Ovce.” A tak mu anjel dal tehotnú ovcu. Anjel mu povedal: “Nech ťa Allah s týmto požehná.”

Neskôr, všetky tri tehotné zvieratá vrhli mladé. Rozmnožili sa a vrhli toľko mláďat, že jeden z mužov mal stádo tiav, ktoré zaplnilo údolie. Jeden mal stádo kráv, ktoré zaplnilo údolie. Ďalší mal stádo oviec, ktoré zaplnilo údolie.

Potom anjel zamaskovaný ako malomocný navštívil toho, ktorý bol predtým malomocný a povedal: “Som chudobný človek, ktorý nemá prostriedky na obživu a som na cestách. Nik neuspokojí moje potreby iba Allah, a potom ty. V mene Toho, kto ti dal takú peknú pleť, takú nádhernú kožu a tak veľa majetku, žiadam ťa, aby si mi dal ťavu, aby som sa mohol dostať do cieľa.”

Muž odpovedal: “Mám veľa povinností (a tak ti žiadnu ťavu nemôžem dať).” Anjel povedal: “Myslím, že ťa poznám, nebol si ty ten malomocný, ktorému sa ľudia vyhýbali? Nebol si ty ten chudobný, a potom ti Allah dal toto?”

On odpovedal: “Zdedil som to od svojej rodiny.” Anjel povedal: “Ak klameš, nech Allah z teba urobí to, čo si bol predtým.”

Potom anjel, zamaskovaný ako holohlavý, išiel k tomu, čo bol predtým holohlavý a urobil s ním to, čo s malomocným. On tiež odpovedal rovnako.

Anjel mu povedal: “Ak klameš, nech Allah z teba urobí to, čo si bol predtým.”

Potom anjel, zamaskovaný ako slepec, navštívil toho, čo bol predtým slepý a povedal: “Som chudobný človek a pocestný, ktorého prostriedky na živobytie boli vyčerpané, zatiaľ čo som bol na cestách. A nemám nikoho, kto by mi pomohol, iba Allaha a po ňom teba. Žiadam ťa v mene Toho, kto ti vrátil zrak, aby si mi dal ovcu, aby som s jej pomocou mohol dokončiť svoju cestu.”

Muž povedal: “Ja som bol predtým slepý a Allah mi vrátil zrak, bol som chudobný a Allah ma urobil bohatým. A tak si vezmi čokoľvek chceš z toho, čo mám.”

Anjel odpovedal: “Nechaj si svoj majetok. Vy všetci traja muži ste boli skúšaní. Allah je s tebou spokojný, ale je nahnevaný na tvojich dvoch spoločníkov.”

{Vy ste sa ale odvrátili potom. A nebyť Božieho dobrodenia vám daného a Jeho milosti, patrili by ste medzi tých, ktorí prehrali}
{Korán 2:64}

{Dali sme Luqmánovi múdrosť: „Ďakuj Bohu“. Kto ďakuje, ďakuje pre dobro svojej duše. Kto odmietol, nech vie, že Boh nikoho nepotrebuje a že Jemu vďaka patrí}{Korán 31:12}

Prorok Šalamún (mier s ním) povedal, ako je uvedené v Koráne:

{Povedal ten, kto má poznanie z Knihy: „Ja ti ho prinesiem ešte predtým, než sa k tebe vráti odraz tvojho pohľadu“. Keď ho uvidel usadený u seba, povedal: „Toto patrí medzi dobrodenia Pána môjho, dal mi to, aby ma skúške podrobil, či budem ďakovať, alebo ďakovať odmietnem. Kto ďakuje, ten ďakuje pre dobro svojej duše. Kto by odmietol ďakovať, tak nech vie, že Pán môj nikoho nepotrebuje a je štedrý.“} {Korán 27:40}

Imám Džáfar al-Sádiq (mier s ním) povedal: “Sedem ľudí kazí svoje vlastné činy:

Trpezlivý človek s množstvom poznania, ktorý tým nie je známy, a ani sa tak o ňom nezmieňujú;

Múdry človek, ktorého majetok je spravovaný klamárom, ktorý je nevďačný za to, čo mu bolo dané;

Človek, ktorý je v bezpečí pred chytrákom a zradcom;

Tvrdý pán, ktorý nemá zľutovanie;

Matka, ktorá neudrží tajomstvo dieťaťa;

Človek, ktorý rýchlo viní svojho brata;

A ten, kto sa hašterí so svojimi bratmi, aby sa s nimi mohol hádať.”

Alláhumma salle ala Muhammad wa Ale Muhammad al Aemma wal Mahdyín wa salem taslíman Kathíra

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
User avatar
By Juraj
#65315
POZNANIE VS NEVEDOMOSŤ

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:
„Boh, jeho anjeli a všetci tí, ktorí sú na nebesiach a na zemi, dokonca i mravce na kopcoch a ryby vo vode, zvolávajú požehnanie na tých, ktorí učia druhých užitočnému poznaniu.“

Prorok tiež povedal:
„Získavajte poznanie a odovzdávajte ho ľuďom.“

Prorok Mohamed (mier s ním) povedal:
„Ak ktokoľvek cestuje na cestách za poznaním, Boh spôsobí, že bude cestovať na jednej z ciest Raja. Anjeli sklopia svoje krídla vo svojom veľkom potešení nad tým, kto hľadá poznanie. Obyvatelia neba a zeme, a dokonca i ryby v hlbokých vodách, budú žiadať odpustenie pre človeka, ktorý sa učí. Nadradenosť toho, kto sa učí nad oddaným, je ako mesiac v noci, keď je spln, nad ostatnými hviezdami. Učení sú dediči prorokov a proroci nechávajú nepeňažné dedičstvo. Zanechávajú iba poznanie a ten, kto si ho vezme, si vezme bohatú časť.“

Uvedomelosť

Bol raz jeden veľký majster, budhistický majster. Prišiel k nemu zlodej. Zlodej nikdy nevidel takú krásnu osobu, také nekonečné čaro.
Opýtal sa muža:
„Je nejaká možnosť, aby som aj ja mohol rásť? Ale jednu vec ti musím vyjasniť, som zlodej. A ďalšia vec, nemôžem to zanechať, tak to prosím ťa neurob podmienkou. Urobím čokoľvek povieš, ale nemôžem zanechať to, že som zlodej. To som už skúsil mnohokrát - nikdy to nefungovalo, tak som to viac neskúšal. Prijal som svoj osud, že budem zlodejom a zostanem zlodejom, tak o tom nehovor. Od začiatku nech je to jasné.“

Muž povedal: „Prečo sa bojíš? Kto bude hovoriť o tom, že si zlodej?“

Zlodej povedal:
„Vždy, keď idem za mníchom, za náboženským kňazom alebo za náboženským svätým, oni vždy hovoria, najprv prestaň kradnúť.“

Muž sa zasmial a povedal: „Tak to si musel ísť za zlodejmi. Inak prečo by to hovorili? Prečo by sa o to mali zaujímať? Mňa to nezaujíma!“

Zlodej bol veľmi šťastný.
Povedal: „Potom je to v poriadku. Zdá sa, že teraz sa môžem stať učeníkom. Ty si ten správny majster.“

Muž ho prijal a povedal:
„Teraz môžeš ísť a rob si čo chceš. Splň iba jednu podmienku: Buď uvedomelý! Choď, vlám sa do domov, vstúp, vezmi veci, kradni, rob, čo chceš, to ma nezaujíma, ja nie som zlodej - ale urob to s plným uvedomením.“
Zlodej nemohol rozumieť, že padal do pasce.
Povedal: „Potom je všetko v poriadku. Skúsim to.“

Po troch týždňoch prišiel a povedal:
„Ty si chytrácky, pretože keď sa stanem uvedomelým, nemôžem kradnúť. Ak kradnem, uvedomenie zmizne. Musím sa rozhodnúť.“

Muž povedal: „Už nehovor o tom, že kradneš, a že si zlodej. Nezaujíma ma to. Nie som zlodej. Teraz sa rozhodni! Keď chceš uvedomenie, potom sa rozhodni. Ak to nechceš, tak sa tiež rozhodni.“

Muž povedal:
„Ale teraz je to ťažké. Ochutnal som iba trošku a je to také nádherné, že zanechám čokoľvek, čo povieš. Práve minulú noc, po prvýkrát som bol schopný vstúpiť do paláca kráľa. Otvoril som poklad. Mohol som sa stať najbohatším mužom sveta, ale ty si bol nado mnou a ja som mal byť uvedomelý. Keď som sa stal uvedomelý, diamanty vyzerali iba ako kamene, obyčajné kamene. Keď som stratil uvedomenie, poklad bol tam. A čakal som a urobil som to mnohokrát. Stal som sa uvedomelým a bol som ako Budha, a nemohol by som sa toho ani dotknúť, pretože celá vec sa zdala bláznivá, hlúpa - len kamene. Čo to vlastne robím? Stratím seba pre kamene? A potom som stratil uvedomenie a znovu sa stali nádherné, celá tá ilúzia. Ale nakoniec som sa rozhodol, že nestáli za to.“

{Vedzte, že život najnižší je len hraním sa a zábavou a ozdobou a vystatovaním sa a súperením o váženosť ohľadom majetkov a detí. Podobá sa na príklad dažďa, ktorý dal rastlinstvu vyrásť, ktoré sa zapáčilo tým, ktorí odmietli veriť, ktoré však potom vyschne, uvidíš ho zožltnuté a potom sa stane troskou. V živote poslednom bude dané trápenie a odpustenie od Boha a spokojnosť. Život najnižší je len klamlivý pôžitok.}
{Korán 57 :20}

Imám Ali (mier s ním ) zvykol hovorievať:
„Ó hľadači poznania, poznanie (v personifikovanej podobe) má veľa cností. Pokora je jeho hlavou, oslobodenie zo žiarlivosti formuje jeho oči, správne porozumenie sú uši, úprimnosť je jazyk, bádanie a skúmanie je pamäť, optimizmus je srdce, poznanie faktov a záležitostí posilňuje jeho intelekt.

Inteligencia a láskavosť sú ruky, návšteva učencov sú nohy, bezpečnosť a mier vzniká z jeho vytrvalosti, cudnosť rozvíja múdrosť, spása je jeho riaditeľom, dobré zdravie a pokoj sú jeho vedením, lojálnosť mu poskytuje komunikáciu, slušnosť v komunikácii mu dáva zbrane, súhlas mu dáva meč, túžba za pravdou je luk a šíp, komunikácia s učencami je jeho armádou, správna disciplína je jeho bohatstvom, vyhýbanie sa hriechom zachováva jeho úspory, poctivosť sú jeho zásoby, priateľské správanie je jeho voda, vedenie je jeho smer a láska k cnostným ľuďom sú jeho priatelia.“

„Raz som sa zmienil o inteligencii istej osoby, uctievaní a náboženstve pred Imámom Abu Abdulláhom (mier s ním).
Imám (mier s ním) sa opýtal:
„Aká je jeho inteligencia?“
Muž odpovedal: „Neviem.“
Imám potom povedal:
„Stupeň odmeny je založený na stupni inteligencie. Muž z bani Izrael uctieval Allaha na ostrove uprostred oceána. Ostrov bol svieži zelený s mnohými stromami a množstvom vody. Raz okolo uctievača išli anjeli a žiadali Allaha, aby im ukázal, koľko odmeny a požehnania bude mať uctievač za jeho dobré skutky. Allah ukázal odmeny, ktoré bude mať uctievač anjelovi a anjel to považoval za málo. Allah potom povedal anjelovi, aby ostal s uctievačom ako spoločník. Potom sa anjel ukázal uctievačovi vo forme ľudskej bytosti.

Uctievač sa spýtal: „Kto si?“
Anjel povedal: „Počul som o tvojom veľkom uctievaní a o tvojej duchovnej pozícii na tomto mieste a želám si, aby som sa mohol pridať k tebe, aby sme spolu uctievali Allaha.“
Strávil ten deň s uctievačom a na ďalší deň anjel uctievačovi povedal: „Tvoje miesto je krásne a malo by byť používané iba na uctievanie.“
„Áno je to tak, ale má jeden nedostatok,“ odpovedal uctievač.
„A čo je tým nedostatkom?“ opýtal sa anjel.
„Náš pán nemá zviera. Želám si, aby mal opicu, aby sa o opicu staral, aby zjedla všetku trávu naokolo. Škoda je tej trávy naokolo.“

„Tvoj pán nemá opicu?“ spýtal sa anjel.
„Keby mal pán opicu, tak všetka tá tráva naokolo by nevyšla nazmar.“ Odpovedal smutne uctievač.
Potom Allah zjavil anjelovi: „Odmeňujeme každého podľa stupňa jeho inteligencie.“

Posol Allahov (mier s ním) povedal:
„Hľadanie poznania je povinnosťou pre každého moslima. Nech všetci vedia, že Allah miluje tých, ktorí hľadajú poznanie.“

Abu Abdalláh (mier s ním) povedal nasledovné:
„Ktokoľvek učí niečo dobré, získa odmenu za každý raz, keď jeho študent použije toto poznanie.“
Abu Basír sa spýtal Imáma: „Bude to platiť aj pre študenta, ktorý bude učiť ďalších ľudí?“
Imám (mier s ním ) odpovedal: „Áno, bude to platiť pre neho, aj keby to vyučovali všetci ľudia.“
Potom som sa opýtal: „Bude to pre neho platiť, ak už bude po smrti?“
Imám (mier s ním) odpovedal: „Áno, dokonca aj keď už bude mŕtvy.“

Abu Abdalláh (mier s ním) povedal:
„Ktokoľvek získa poznanie a aplikuje to, čo sa naučil a učí to ostatných kvôli Allahovi, medzi anjelmi v nebi sa bude nazývať veľkou osobnosťou. Bude tam povedané: „Učil sa kvôli Allahovi, praktizoval kvôli Allahovi a vyučoval to kvôli Allahovi.“

Imám Ali (mier s ním) povedal:
„Allah nie je uctievaný lepšie ničím iným, žiadnym iným prostriedkom ako inteligenciou. Inteligencia žiadneho človeka nedosiahne dokonalosti, dokým nemá určité rôzne kvality. Neviera a zlo z nej nevzídu. Očakáva sa, že v tom bude dobro a múdrosť. Niečo z majetku inteligentného človeka je dané na charitu, niečo z jeho slov sa stratí a jeho podiel na svetských veciach je iba to, že má na základné potreby.

Nikdy si nemyslí, že sa už naučil dosť. Byť s Allahom, hoci iba vo veľmi pokornom stave, je pre neho oveľa lepšie, ako byť veľmi uznávaný druhými. Pokora je pre neho milšia, ako byť nejakým funkcionárom alebo hodnostárom. Považuje cnostné skutky druhých za veľkú vec a svoje cnostné skutky za bezvýznamné. Považuje ostatných ľudí za lepších ako je on sám a sám seba považuje za horšieho, a toto je úplnosť všetkých vecí.“

„Ó Hišam, inteligentný človek nikdy neklame, hoci by to mohlo uspokojiť jeho priania.“

„Ó Hišam, ten, kto nie je úctivo láskavý, nemá náboženstvo a človek nemôže mať taký cnostný charakter bez inteligencie.
Osoba, ktorá má najväčšiu hodnotu medzi ľuďmi je ten, kto nepovažuje svetské zisky za jeho šťastie.
Nič sa nemôže stať adekvátnou cenou za vaše telá, iba Raj. Nepredajte ich za nič iné okrem Raja.“

Ó Hišam, Veliteľ pravých veriacich, Imám Ali (mier s ním) povedal:
„Tri vznešené kvality v človeku sú znamením existencie inteligencie.
Odpovedá, keď sa ho pýtajú a
hovorí len vtedy, keď už nikto iný nedokáže hovoriť, a
ponúka svoje rady, keď to je pre ľudí prospešné.
Ten, kto nemá ani jednu z týchto kvalít, je blázon.“
Tiež povedal:
„Nikto iný ako osoba, ktorá má všetky tieto kvality alebo niektoré z týchto kvalít, by nemala predsedať zhromaždeniu. A ak to niekto robí bez akejkoľvek z týchto kvalít, tak je blázon.“

Imám Ali (mier s ním) povedal:
„Podriadenosť Allahovej vôli je najlepším spoločníkom, múdrosť je najvznešenejším dedičstvom, teoretické a praktické poznanie sú najlepšími znameniami vyznamenania, hlboké myslenie bude prezentovať najjasnejší obraz každého problému.“
- Nahjul Balagha

Tiež povedal:
„Presvedčenie má tiež 4 aspekty, aby sa človek chránil pred omámením hriechom, hľadať vysvetlenie pravdy cez poznanie, získavať lekcie od ľudí, ktorí môžu naučiť (aj od vecí, ktoré môžu naučiť) a nasledovať precedens predošlých ľudí, pretože ktokoľvek sa chce chrániť pred neresťami a hriechmi, bude musieť hľadať pravé príčiny omámenia a pravé cesty, ako ich premôcť, a aby mohol tieto pravé cesty nájsť, tak ich človek musí hľadať s pomocou poznania. Ktokoľvek sa plne oboznámi s rôznymi typmi poznania, získa lekcie zo života a ktokoľvek sa snaží získať lekcie zo života, sa v skutočnosti zaoberá štúdiom príčin vzostupu a pádu predošlých civilizácií.“
- Nahjul Balagha

{Vy, ktorí ste uverili, ak by vám bolo povedané, urobte miesto na posedenie, tak miesto urobte, i Boh vám urobí miesto. A keď je vám povedané, aby ste sa rozišli, tak sa rozíďte. Boh pozdvihne tých z vás, ktorí uverili a tých, ktorým bolo dané poznanie o niekoľko stupňov. Boh o tom, čo konáte, dobre vie}
{Korán 58:11}

{Čítaj v mene Pána svojho, ktorý stvoril,}
{Stvoril človeka z pijavice,}
{Čítaj a vedz, že Pán tvoj je najštedrejší,}
{Ktorý naučil perom,}
{Naučil človeka to, čo nevedel}
{Korán 96:1-5}



Nevedomosť:

Posol Allahov (mier s ním) povedal:
„Všemohúci Boh neobdaril ľudstvo ničím lepším ako je rozum (múdrosť). Spánok múdreho muža je lepší ako hodiny aktivity hlupáka (nevedomého človeka).
Oddych múdreho muža je lepší ako pohyb (cesty na hadž alebo džihád) hlupáka. Boh neposlal žiadneho proroka ani posla bez toho, aby mu dal rozum a jeho rozum je nadradený nad všetkými rozumami ľudí z jeho spoločnosti.“

To, čo si želal Prorok (mier s ním) je prednejšie ako celý džihád (snaženie sa) mudžahidínov (tých, ktorí sa snažia ).
Žiadne stvorenie si nemôže splniť svoju povinnosť k Bohu, dokým tým povinnostiam nerozumie.
Všetci uctievači spolu nedosiahnu takú váhu, ako je váha dokonalosti múdreho muža. Rozumní muži sú vlastníci rozumných myslí, o ktorých Allah povedal:

{Dáva múdrosť, komu chce. A komu je múdrosť daná, tomu je dané veľké dobro. A poučia sa len tí, ktorí rozum majú}
{Korán 2:269}

{Tí, ktorí sa vyhýbali tomu, aby táguta uctievali a zotrvali na svojom uctievaní Boha, tým patrí radostná zvesť. Oznám preto radostnú zvesť tým, ktorí sa mi odovzdali,}

{Tým, ktorí počúvajú to, čo sa hovorí a nasledujú z toho to najlepšie. To sú tí, ktorých Boh správne usmernil. A to sú tí, ktorí rozum majú.}
{Korán 39:17-18“}

Imám al-Rida (mier s ním) povedal:
„Priateľ človeka je jeho inteligencia a nepriateľ človeka je jeho nevedomosť.“

Amir al Mu´minín Ali (mier s ním) povedal nasledovné:
„Medzi mužmi, ktorých Allah , Majestátny, Vznešený, najviac nemá rád sú dva typy ľudí:
Muž, ktorý sa odkláňa z cesty spravodlivosti a je intenzívne priťahovaný k slovám inovácie. Zdá sa, že je majster vo vykonávaní modlitby a v postení, ale je to darebák, ktorý klame ľudí. Odklonil sa od vedenia, ktoré mali ľudia pred ním a zvádza na zlú cestu tých, ktorí ho nasledujú v jeho živote a po jeho smrti. Nesie zodpovednosť za hriechy iných a je rukojemníkom svojich vlastných hriechov.

Iný muž je ten, kto zbiera nevedomosť medzi tými, ktorí sú nevedomí a sám je zajatcom tmy darebákov. Ľudia ho považujú za učenca, ale on nestrávil ani jeden deň s učencami. Možno sa predtým snažil niečo nahromadiť a zahasil svoj smäd špinavou vodou, a uskladnil ako poklad to, čo nemá úžitok. Sedí medzi ľuďmi ako sudca, aby niesol zodpovednosť za to, čo je zmätočné a neisté pre iných.

Môže dokonca byť proti rozhodnutiu sudcu pred ním. Človek nikdy nevie, či jeho rozhodnutie zostane platným, alebo sudca po ňom to zmení, ako to urobil on sudcom pred ním. Keď bude čeliť komplexným a ťažkým záležitostiam, tak príde s kopou osobných názorov, a potom z toho urobí rozhodnutie. V skutočnosti sa obliekol do pochybnej záležitosti spôsobom, akým pavúk vlní svoju krehkú sieť.

Nie je si istý, či urobil správnu vec alebo nie. Neuvažuje o tom, že v neznámom prípade je nevyhnutné mať správne poznanie a nevidí, že za jeho názorom je škola práva.
Robí paralelu jednej veci s druhou, ale nezáleží mu na tom, či sa nezistí, že jeho mienka je klamstvo. Ak je záležitosť pre neho tmavá (neznáma), tak ju schová, aby schoval svoju nevedomosť, aby ľudia nepovedali, že on nevie. Potom drzo súdi a hazarduje, je kovboj pochybností, popletený v nevedomosti a nikdy neľutuje to, že nemá poznanie.

Úroveň jeho poznania sa nikdy nedostane na jasnú istotu, aby z toho mohol mať osoh. Odfúkne hadís ako vietor odfúkne seno. Odkazy (hadísy) z neho plačú a súdenie prípadu vraždy kričí proti nemu.
Zákonné manželské vzťahy sa stávajú nezákonnými kvôli jeho úsudku a tie, ktoré sú nezákonné, sa stávajú zákonnými. Nemá dôveru v záležitostiach rozhodnutia a nikdy mu nemožno veriť za jeho rozhodnutia, ktoré urobí, a ani nebol kvalifikovaný na to, čo urobil v záležitostiach, o ktorých tvrdil, že má pravé poznanie.“


{Nehovorte o tom, čo vaše jazyky lživo opisujú: „Toto je dovolené a toto zakázané“, aby ste si vymýšľali o Bohu lži. Tí, ktorí si vymýšľajú o Bohu lži, nikdy neuspejú.}
{Korán 16:116}

Abu Džáfar (mier s ním) povedal nasledovné:
„Anjeli milosrdenstva a anjeli zla odsudzujú tých, ktorí dávajú ľuďom fatwy bez poznania a vedenia. Takí ľudia budú zodpovední za hriechy všetkých tých, ktorí nasledovali takéto fatwy.“

Imám Abu Abdulláh (mier s ním) povedal, že Svätý Prorok (mier s ním) povedal:
„Tí, ktorí pracujú bez poznania, ničia viac ako získavajú.“

{Oni za lož označili to, poznanie čoho nedokázali obsiahnuť a o čom im ešte žiaden výklad neprišiel. Podobne za lož označili tí, ktorí boli pred nimi. Hľa, pozri sa, aký bol koniec tých, ktorí sa krívd dopúšťali.}
{Korán 10:39}

V zhromaždení nasledovateľov vznikla diskusia o inteligencii a nevedomosti. Na to Imám Abu Abdulláh (mier s ním) povedal:
„Po prvé musíte rozpoznať inteligenciu a jej armádu a nevedomosť a jej armádu a iba vtedy nájdete pravé poznanie.“
Potom som sa opýtal: „Nech Allah urobí moju dušu tebe služobníkom, učíme sa iba to, čo nás naučíš.“
Imám (mier s ním) odpovedal: „Allah, Oslavovaný, Majestátny, stvoril inteligenciu a bolo to prvé stvorenie duchovného sveta na pravej strane trónu z Jeho svetla.

Potom jej povedal, aby sa pohybovala dozadu a inteligencia sa pohybovala dozadu.
Potom jej povedal, aby išla dopredu. Inteligencia išla dopredu.
Allah, Najsvätejší, Najvyšší, povedal: „Stvoril som ťa ako veľké stvorenie a poctil som ťa nad všetkým ostatným mojím stvorením.“

Imám (mier s ním) pokračoval:
„Allah potom stvoril nevedomosť zo slaného tmavého oceánu a povedal jej: „Choď dozadu“ a ona išla dozadu.
A potom jej povedal, aby išla dopredu, ale ona nešla dopredu.
Potom jej povedal: „Vyhýbaš sa tomu, aby si išla dopredu?“

A potom ju vyhlásil za odsúdenú. Potom pridelil 75 vojsk inteligencii. Keď nevedomosť videla všetky pocty, ktoré dal Allah inteligencii, k inteligencii prechovávala skryté nepriateľstvo a povedala:
„Pane, toto stvorenie je ako ja. Ty si ho stvoril a poctil ho a dal si mu moc. Ale ja proti nemu moc nemám. Daj mi tiež také vojská.“

Pán potom povedal:
„Dám aj tebe armádu, ale ak Ma neuposlúchneš, tak ťa potom vyženiem, a aj tvoju armádu z Mojej milosti.
Nevedomosť potom povedala: „Súhlasím.“
Allah jej dal 75 vojsk a boli to vojská ignorancie.

Nikto iný ako prorok alebo jeho nástupca, alebo pravý veriaci, ktorých silu viery Allah už skúšal, nemôže mať celú armádu inteligencie so všetkými charakteristikami.“

Avšak niektorí z našich nasledovníkov (šia) a priateľov môžu získať niečo z takých charakteristík, aby mohli dosiahnuť dokonalosť a zahnať armádu ignorancie a očistiť sa od zla.
V takomto prípade postúpia tiež na vysoký stupeň a na úroveň prorokov a nasledovníkov prorokov. Tento pokrok môže byť dosiahnutý po tom, čo s určitosťou poznajú inteligenciu a jej armádu a nevedomosť a jej armádu.
Nech nám Allah poskytne príležitosť, aby sme Ho poslúchali, a aby sme pracovali na tom, aby sme Ho potešili.

Posol Allahov (mier s ním ) povedal:
„Ó Ali, žiadna chudoba nie je horšia ako nevedomosť a žiadny majetok nie je viac na osoh ako inteligencia.“

Niekto sa spýtal Imáma Abu Džáfara (mier s ním):
„Aké sú práva Allaha voči ľuďom?“
Imám (mier s ním) odpovedal:
„Musia hovoriť to, čo vedia a nesmú hovoriť to, o čom nemajú žiadne poznanie.“

Imám al-Rida (mier s ním) povedal:
„Priateľom človeka je jeho inteligencia a nepriateľom človeka je jeho nevedomosť.“

{Dá sa porovnať s tým, kto je poslušný, počas noci sa klania v polohe sužúdu i stojačky modliac sa, obáva sa o život posledný a dúfa v milosť Pána svojho? Povedz: „Dajú sa porovnať tí, ktorí majú poznanie s tými, ktorí poznanie nemajú?“ Na to spomínajú tí, ktorí rozum majú.}
{Korán 39:9}

– preložila Katarína Králiková (karima999111@gmail.com)
M- Deux Messies.

Salam, Le Messie Occulté. M-6. Jésus le Messi[…]

صفحه رسمی کانال ماهواره ای پرچم های سیاه م[…]

CATATAN SINGKAT: Pemilik laman Facebook yang me[…]

N- Nostradamus.

Salam, Les associateurs contre le Mahdi. N-3. […]

Donate to the Imam a.s